Ani na konci roku 2023 sa nesmie zabudnúť: Rusko urobilo to, čo NATO ohlásilo ako nevyhnutné
V apríli 2021 generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vysvetlil, prečo je potrebné zmeniť článok 5 stanov NATO: NATO by malo byť umožnené zasahovať zbraňami, aj keď k žiadnemu útoku na krajinu NATO nedošlo zbraňami. NATO by malo mať možnosť rozhodnúť sa samo, kedy je oprávnené útočiť v dôsledku dezinformácií, kybernetických útokov alebo iných aktivít. Ruský prezident Vladimir Putin to počul, pochopil a poučil sa z toho – a presne to urobil: kvôli rozširovaniu NATO na východ, inštalácii raketových základní vo východnej Európe, protiruskému prevratu na Majdane v Kyjeve, tzv. takzvanú ašpirovanú a medzičasom dobre pokročilú interoperabilitu jednotiek NATO s ukrajinskými ozbrojenými silami a samozrejme odmietnutie bezpečnostných záruk v decembri 2021 sa rozhodol 24. februára 2022 vojensky zasiahnuť. Článok uverejnený na Globalbridge.ch sa tu preto ešte raz opakuje.
NATO: od obrannej aliancie k útočnému paktu
Christian Müller / 2. apríla 2021 NATO bolo založené v roku 1949 ako obranná aliancia proti Sovietskemu zväzu. Teraz jej chce dovoliť útočiť aj preventívne.
V roku 1949, štyri roky po skončení druhej svetovej vojny, USA, Kanada a desať západoeurópskych krajín založili NATO, Organizáciu Severoatlantickej zmluvy. Ich úloha bola jasná: spoločná obrana v prípade napadnutia Sovietskym zväzom. V roku 1952 sa pripojili aj Grécko a Turecko. A 9. mája 1955, o tri roky neskôr, vstúpilo do NATO aj Západné Nemecko. Až teraz zareagoval Sovietsky zväz a deväť štátov strednej a východnej Európy pod jeho vplyvom a 14. mája 1955, o päť dní neskôr, založili Varšavskú zmluvu.
Účel NATO bol jasne definovaný v článku 5 zakladajúceho dokumentu :
Článok 5
«Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým z nich; Preto sa dohodli, že v prípade takéhoto ozbrojeného útoku každý z nich pri uplatnení práva na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu uznaného v článku 51 Charty Organizácie Spojených národov poskytne pomoc strane alebo stranám napadnutým každá z nich bezodkladne sama a v spolupráci s ostatnými stranami prijme také opatrenia, vrátane použitia ozbrojenej sily, ktoré považuje za potrebné na obnovenie a udržanie bezpečnosti severoatlantickej oblasti.
Bezpečnostná rada musí byť okamžite informovaná o každom ozbrojenom útoku a všetkých protiopatreniach prijatých v dôsledku toho. Opatrenia sa prerušia, len čo Bezpečnostná rada prijme kroky potrebné na obnovenie a udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.“
Článok 6
Na účely článku 5 ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým zmluvným stranám znamená akýkoľvek ozbrojený útok
– na územie jedného z týchto štátov v Európe alebo Severnej Amerike, na alžírske departementy Francúzska, na územie Turecka alebo na území jedného z ostrovov podliehajúcich stranám v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka;
– ozbrojeným silám, lodiam alebo lietadlám ktorejkoľvek zmluvnej strany, ak sa nachádzajú na týchto územiach alebo nad nimi alebo na akomkoľvek inom európskom území, na ktorom má ktorákoľvek zmluvná strana posádku v čase nadobudnutia platnosti zmluvy alebo keď sa nachádzajú v Stredozemnom mori alebo na severe Atlantická oblasť severne od obratníka Raka.“
Skrátená verzia týchto ustanovení: Ak dôjde k ozbrojenému útoku na člena NATO , je to ako ozbrojený útok na niekoľko alebo všetky štáty NATO, a preto všetci členovia NATO spolupracujú na odrazení ozbrojeného útoku.
Teraz je všetko inak
Dňa 25. marca 2021 usporiadala americká University of South Florida v Tampe Florida a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg online konferenciu , ktorá trvala niečo vyše hodiny. Lektori a študenti mali možnosť klásť Stoltenbergovi otázky a Stoltenberg bol pripravený odpovedať. Stoltenberg vysvetlil nasledovné (z 24. minúty): Kedysi to bolo jednoduché, buď bol mier, alebo vojna. Preto sa v článku 5 zakladajúcej zmluvy uvádza, že NATO musí reagovať na ozbrojené útoky. Dnes je to úplne inak: sú tu dezinformácie, kybernetické útoky, hybridná vojna. Preto musí NATO preformulovať článok 5: NATO by malo byť umožnené reagovať aj na takéto útoky, teda nie na ozbrojené útoky v pôvodnom zmysle slova. A Jens Stoltenberg tiež zdôraznil, že NATO nie je len vojenská aliancia, ale predovšetkým politická.
S týmto novým chápaním „ozbrojeného útoku“ propagovaným generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom si NATO dáva voľnú ruku k preventívnemu útoku na inú krajinu – konkrétne na Rusko alebo Čínu. Pretože dezinformácie, kybernetické útoky a hybridná vojna, to všetko už existuje, roky a vo všetkých smeroch. A nič v tom nie je jasné: ak napríklad – predpokladá sa – člen izraelskej tajnej služby Mossad hackne IT systém švajčiarskej technologickej skupiny RUAG z hotela v Moskve, potom sa to dá ľahko „identifikovať“ ako Ruský kybernetický útok.
Stoltenberg prekrúca aj históriu
Na tejto online konferencii tiež neprekvapilo, že generálny tajomník NATO opäť zdôraznil, že expanzia NATO na východ nie je provokáciou voči Rusku a nie je hrozbou pre Rusko. Že vo februári 1997, niekoľko dní po druhom nástupe Billa Clintona do úradu, veľmi uznávaný americký historik a americký diplomat George F. Kennan, ktorý sa špecializuje na Rusko, v New York Times výslovne varoval pred rozširovaním NATO v Európe na východ, Vie to aj generálny tajomník NATO Stoltenberg. Kennan 1997: „Úprimne povedané, náš názor je taký, že rozšírenie NATO by bolo najkatastrofálnejšou chybou v americkej politike od studenej vojny. Americký prezident Bill Clinton však nebol ohromený a dal zelenú expanzii na východ. Presne s dôsledkami, ktoré predpovedal George F. Kennan.
A čo znamená zmena klímy pre NATO?
Samozrejme, študent USF tiež chcel vedieť, ako bude NATO riešiť klimatické zmeny. Stoltenberg potvrdil, že zmena klímy bola pre NATO aj „výzvou“ – eufemistickým synonymom pre slovo „problém“. Napríklad podľa Stoltenberga by kvôli stúpaniu hladiny mora museli byť prerobené námorné prístavy používané vojnovými loďami NATO. (Tri dni predtým Stoltenberg na mediálnej konferencii v Bruseli a za prítomnosti ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena vyhlásil, že zmena klímy je pre NATO veľkou výzvou, napríklad pre bojové uniformy, ktoré sa musia prispôsobiť extrémne poveternostné podmienky.) A čo milióny ľudí, ktorých súčasné biotopy sú pod vodou kvôli stúpajúcej hladine morí? Pre NATO to nie je problém.
Zmeny stratégie NATO sa nazývajú „NATO 2030“. Otázka: Kto má právomoc schváliť tieto závažné zmeny? Ministri vojny a obrany členských štátov? Vlády členských štátov? Alebo sa k slovu dostanú aj parlamenty členských krajín, ktoré sú naliehavo potrebné?
Stojí za to pozorne počúvať, keď generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg hovorí s politikmi, zástupcami médií alebo dokonca so študentmi. Lepšie sa vám však potom nebude spať.
A čo sa dnes zmenilo od 24. februára 2022?
Je čoraz jasnejšie, že Putin nerozhodol o ničom inom, než o tom, čo propagovalo a naprogramovalo NATO: nechať preventívne útočiť vojenskými prostriedkami, aj keď bol niekto vyprovokovaný len vojenskými zariadeniami a inými aktivitami a ešte nebol napadnutý tradičnými prostriedkami.
– Ako vieme vďaka odpočúvanému telefónu predstaviteľky USA pre Ukrajinu Victorii „Fuck EU“ Nulandovej, USA zasahovali do ukrajinskej politiky podielom vyše päť miliárd dolárov ešte pred Majdanom
– USA intenzívne ovplyvňovali Majdan v rokoch 2013/14, vrátane osobného vystúpenia vtedajšieho najvýznamnejšieho amerického senátora McCaina na pódiu prednášajúcich na Majdane.
– Po puči na Majdane s vyhnaním demokraticky zvoleného prezidenta Viktora Janukovyča USA de facto rozhodli o zložení novej vlády (vrátane štyroch členov neonacistickej strany Svoboda ).
– USA vtedy vo veľkom pomohli vyzbrojiť ukrajinskú armádu a vycvičiť vojakov, čo dnes predstavitelia americkej armády nielen potvrdzujú, ale sú na to dokonca hrdí.
– NATO, kontrolované USA, vstúpilo do „partnerstva“ s Ukrajinou dávno pred rokom 2014. Ukrajina získala podporu od NATO v desiatkach špeciálnych programov. Vždy išlo o takzvanú „interoperabilitu“, aby bola armáda NATO a ukrajinská armáda „kompatibilná“, aby mohli v prípade vojny dokonale spolupracovať. Napríklad úrovne hierarchie v ukrajinskej armáde boli zosúladené s úrovňami hierarchie NATO a ukrajinskí dôstojníci sa museli naučiť po anglicky, aby rozumeli rozkazom NATO.
– V Poľsku a Rumunsku boli vytvorené raketové základne, ktoré možno použiť na odpálenie jadrových rakiet na Rusko.
– Čoraz viac gigantických manévrov NATO s tisíckami vojakov dopravných z USA sa uskutočnilo špeciálne na ruskej hranici na severe a juhu.
– Ako je teraz na Ukrajine čoraz jasnejšie, na juhovýchode Ukrajiny na hraniciach s nezávislými regiónmi Doneck a Luhansk boli vybudované obrovské vojenské zariadenia.
– Bombové útoky na regióny Doneck a Luhansk, ktoré sú naklonené Rusku boli v roku 2021 čoraz masívnejšie.
– Bezpečnostné záruky požadované Ruskom v decembri 2021 kvôli všetkému tomuto vývoju USA a NATO boli odmietnuté.
Povedané slovami generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga: K 24. februáru 2022 NATO ešte nezaútočilo na Rusko tradičnými zbraňami, ale masívne ho provokovalo a hrozilo x vážnymi opatreniami: vytvorilo presne tú situáciu, kde chce NATO byť oprávnené útočiť preventívne v súlade s budúcimi stanovami NATO! Podľa Stoltenberga chce mať právo samo rozhodnúť, kedy môže zaútočiť. ( „Nikdy neoznámime našim nepriateľom, kedy ‚aktivujeme‘ článok 5.“)
Čriepky z histórie: 5. júna 1967 začalo izraelské letectvo preventívnym útokom (!) proti egyptským leteckým základniam to, čo sa zapísalo do histórie ako „šesťdňová vojna“ – a Izrael bol za túto „šikovnosť“ medzinárodne ocenený. preventívny úder. USA preventívne rozpútali viaceré vojny, do ktorých sa často zapojili aj ďalšie krajiny NATO. Ak sa však Putin – podľa doktríny NATO, že oni sami musia vedieť rozhodnúť, kedy má preventívny úder uskutočniť – ak Putin rozhodne, že je príliš nebezpečné čakať, kým NATO zaútočí na Rusko tradičnými zbraňami, preventívny úder z ruskej strany je teraz vhodný, potom všetky západné a v neposlednom rade všetky štáty NATO kričia, že Putin zaútočil na Ukrajinu „nevyprovokovane“ – podporované väčšinou veľkých západných médií. V jednoduchej reči je to čisté pokrytectvo.
Ale len v posledných dňoch na konci roku 2023 generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predniesol prejav pred členmi a veteránmi NATO, v ktorom opäť tvrdil, že NATO predchádza konfliktom a zaručuje mier. Historická realita je úplne iná!
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.