„Energetická transformácia“ pomocou depopulácie

„Energetická transformácia“ môže byť úspešná len prostredníctvom zníženia populácie

Politici, ktorí požadujú „energetickú transformáciu“ a ich experti, ktorí údajne majú vedecký konsenzus, sú zjavne bezradní, pokiaľ ide o inžinierske vedy. Plány majú viaceré dôsledky na výrobu a distribúciu energie. Nielenže by bolo potrebné minimálne zdvojnásobiť výrobu elektriny, ale primerane posilniť aj siete. Toto nepôjde bez roztrhania ciest, a to nemála z nich.

Na dosiahnutie rovnakého počtu najazdených kilometrov s elektromobilmi ako so spaľovacími motormi sú potrebné ďalšie dve tretiny súčasnej výroby elektriny. Podrobnosti o tom nájdete článku: „Pre elektromobily potrebujeme o dve tretiny viac elektriny ako predtým..“

Účinnosť tepelných čerpadiel rýchlo klesá s poklesom teploty. Pri 5 stupňoch výmenníky tepla začnú zamŕzať a čím je chladnejšie, tým viac energie sa musí spotrebovať na ich fungovanie. Od cca mínus 5 stupňov musí byť príprava teplej vody a vykurovacie okruhy generované priamo elektrickými vykurovacími telesami. Obrázok ukazuje, čo sa stane pri nízkych teplotách, keď odtokové hadice nie sú správne vyhrievané a zamrznú.

V skutočne chladných dňoch môže spotreba elektriny pre rodinný dom stúpnuť na 60 až 80 kWh. Rovnaké množstvo tepla by bez námahy prúdilo plynovým potrubím alebo z olejovej nádrže do horáka. Nie je tu takmer žiadna solárna energia, pretože panely zmizli pod snehom. Rieky sú na najnižšej úrovni a poskytujú len zlomok toho, čo robia pri normálnej hladine vody.

Energetické požiadavky na príklade Viedne

Viedeň vysvetľuje ako sa uvádza tu: „Naša vízia je jasná: od roku 2040 budú všetky budovy vo Viedni sú klimaticky neutrálne, bez emisií a vykurované z obnoviteľných zdrojoch a v prípade potreby aj chladené. Fosílne palivá vo vykurovaní vesmíru budú históriou od roku 2040!“

Vo viedenských bytoch či domoch je v prevádzke okolo 600 000 plynových kotlov a neznámy počet olejových vykurovacích systémov. V chladnom dni od roku 2040 bude mať Viedeň vďaka tepelným čerpadlám o 24 000 000 až 48 000 000 kWh vyššiu spotrebu ako zvyčajne, t. j. dodatočný výkonový vrchol v rozsahu od jedného do dvoch miliónov kilowattov alebo viac. Elektromobily sa tam ani nenabíjajú.

Pre porovnanie: dva bloky fosílnych tepelných elektrární v Simmeringu (Viedeň) dodávajú niečo cez 1 milión kW, prietokové vodné elektrárne medzi 130 000 a 328 000 kW. Odkiaľ zoberieme energiu? Bude teda priškrtená,, ako je známe v Nemecku od začiatku roku 2024. Preto každý dom a každá domácnosť dostane SmartMeter.

Problém sa ešte zhoršuje, pretože špičkový výkon 1000 MW fosílnej tepelnej elektrárne Simmering musí byť odstránený. Simmering v súčasnosti pokrýva pri plnom zaťažení približne 50 % spotreby elektrickej energie vo Viedni, potrebuje teda celkový výkon 2 milióny kW. S plne elektrickým kúrením, prípravou teplej vody a elektromobilmi sa potreba elektriny vo Viedni zdvojnásobí alebo strojnásobí. A to bez výroby fosílnej elektriny. Mimochodom, je jedno, či je váš dom vykurovaný centrálne alebo lokálne. Aj túto energiu treba ešte nejako získať.

Práca, teplo, elektrina, vodná energia a fosílne palivá sú všetky formy energie.

Existujú 3 zákony termodynamiky:

• Energia sa uchováva, ale v každom procese sa aj premieňa.
• Procesy prechádzajú z viac usporiadaných do menej usporiadaných stavov, pokiaľ nedôjde k nejakému významnému vstupu energie.
• Nie je možné dosiahnuť absolútnu nulový bod.

Nič nie je zadarmo: termodynamika je nepríjemná časť fyziky!

A energia sa musí dať aj distribuovať. Ak sa špičkové zaťaženie zvýši dvakrát až trikrát, je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť veľkosť sietí. V mestách a dedinách to znamená rozkopať cesty a položiť ich nanovo.

Podmienky a problémy možno analogicky preniesť aj do iných regiónov. Vidiecke oblasti budú vyžadovať relatívne viac elektriny ako mestské oblasti.

Ak v zime nie je dostatok energie na vykurovanie a ohrev vody, bude to mať vplyv na zdravie a úmrtnosť. Podľa štúdie uskutočnenej v 854 mestských oblastiach v Európe má Európa už 10-krát viac úmrtí z chladu ako z horúčav.

Realita, ako ju vidia inžinieri

Politici a klimatológovia rozmýšľajú zrejme sami. Inžinieri neboli povolaní, inak by sa rýchlo ukázalo, že vec nebude fungovať.

Jednou z možností by samozrejme bolo zníženie počtu obyvateľov. Ak by vo Viedni žilo len 500 000 ľudí, tak by to mohlo vyjsť, za predpokladu, že elektráreň v Simmeringu sa podarí prerobiť na nefosílnu prevádzku. Ako je známe, Viedenčania počas svetových vojen vypálili časť Viedenského lesa, no nie je to príliš udržateľné riešenie.

V prednáške v roku 2014 profesor Michael J Kelly, divízia elektrotechniky na University of Cambridge, s nazvom „Budúce energetické potreby a inžinierska realita“ sa zaoberajú výzvami.

Poznamenal, že rozsah problému dekarbonizácie je bezprecedentný

• 90 % energie spotrebovanej vo svete od roku 1800 pochádza z fosílnych palív.
• Dnes sa 15 % energie vyrába z biomasy, vodnej energie, geotermálnej energie a jadrovej energie.
• Obnoviteľné zdroje prvej generácie vytvárajú menej ako 1 % svetovej energie

Kelly potom vysvetľuje, že dekarbonizácia o 80 % do roku 2050 je nemožná bez masového vymierania.

Potom odhaduje náklady pre Britániu: zníženie emisií o 23 % dodatočným vybavením všetkých budov za cenu 1,7 bilióna libier, s pracovnou silou viac ako 1 milión ľudí a po dobu 40 rokov. A potom je tu otázka, ako zníženie emisií CO2 skutočne ovplyvní budúcu klímu.

Pokračujeme v téme realizovateľnosti. Hustota energie fosílnych palív je miliónkrát hustejšia ako hustota gravitácie, čo je forma energie používanej na využitie všetkých foriem vodnej energie. Ale fosílne palivá majú miliónkrát menšiu energetickú hustotu ako jadrové palivo.

Najmenej 50 % z 9 miliárd ľudí na svete bude do roku 2050 žiť v megamestách. Niektoré odhady siahajú ešte ďalej až k 70 %. Len jadrové a fosílne palivá budú skutočne schopné poskytovať energiu pre megamestá v roku 2050. Vedecký prielom dokonca v roku 2014 by bol príliš neskoro.

Podľa Kellyho je 40 rokov typická doba prípravy novej technológie infraštruktúry. Poukazuje na to, že od prvých ropných šokov, ktoré spustili „obnoviteľné“ energie a ktoré stále tvoria asi 1 % svetovej energie, uplynulo 40 rokov. Ako je známe, energia nie je obnoviteľná, ale dá sa len premieňať. Správne by sa malo hovoriť o nevyčerpateľných zdrojoch, akými sú gravitácia a slnko (voda, vietor a slnko).

V roku 2050 budú poháňať svet iba jadrové a fosílne palivá, a aj keby v roku 2010 došlo k vedeckému prelomu, vývoj a široké nasadenie by trvalo 40 rokov. Ani vo Viedni by to nešlo skôr.

Nesprávne predpovede klimatológov

Politika sa opakovane opiera o tvrdenia suborganizácie OSN IPCC, ktorá je zodpovedná za vytvorenie „vedeckého konsenzu“. A pravidelne sa mýli. Pretože títo ľudia kategoricky popierajú akýkoľvek vplyv slnka, ako ukazuje nasledujúca grafika z prednášky profesora Kellyho:

Slnečná aktivita sa mení v 11-ročnom Schwabeho cykle. Je ľahké pozorovať nárast počtu slnečných škvŕn z minima na maximum – ku ktorému sa momentálne blížime – a potom sa vráťte späť. Zelené šípky ukazujú nárast z minima na maximum. Ako je možné vidieť, ICC jednoducho extrapoluje tento nárast a ignoruje následné zníženie. Tieto fluktuácie okolo lineárnej trendovej čiary sú samozrejme úplne nezávislé od CO2, ale sú do veľkej miery nezávislé od Schwabeho cyklu slnka.

V Rakúsku nepremyslené modely

ORF v súčasnosti opäť šíri povzbudzujúce správy: „Klimatická neutralita do roku 2040 je realizovateľná a celkom realistická. To si však vyžaduje hlboké, rýchle zmeny v energetickom systéme a tým aj širokú podporu v politike, obyvateľstve a priemysle.“

Ukazuje to projekt NetZero2040, v ktorom boli vyvinuté štyri nákladovo efektívne scenáre, pomocou ktorých by sa dali dosiahnuť národné klimatické ciele. Rakúsko chce byť klimaticky neutrálne do roku 2040.

V projekte sa jednoducho robia nároky a kreslia čiary. V zásade všetko klesá okrem výroby elektriny z vetra:

“Výsledky ukazujú, že na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality vo všetkých scenároch musí k rozšíreniu výroby elektriny do roku 2030, najmä prostredníctvom veternej energie, dôjsť veľmi rýchlo – konkrétne o 60 % rýchlejšie, ako je stanovené v zákone o expanzii obnoviteľnej energie (EAG). A tiež dvakrát je rýchlejšia ako prudký rozmach vodnej energie v Rakúsku v minulom storočí. V závislosti od zdroja energie treba brať do úvahy rôzne aspekty. „V porovnaní s veternou energiou je príliš veľa slnečnej energie zbytočne drahej,“ vysvetľuje Daniel Huppmann z IIASA, „pretože slnečná energia má rovnaký problém ako energia z prietoku rieky: väčšinu elektriny vyrába v lete. Na druhej strane vietor fúka po celý rok – a tiež v noci.“

Posledná veta je stále realistická. Rozšírenie veterných elektrární sa celosvetovo obmedzuje, pretože robia málo a nedokážu pokryť náklady. A skadiaľ napríklad vo Viedni budú pochádzať 3 až 4 milióny kilowattov špičkového výkonu po vypnutí CO2 produkujúcej elektrárne v Simmeringu, nám autori tohto zdrapu papiera hanebne zamlčali. Nie je tam ani nič o potrebnej modernizácii sietí.

Všetko by mala byť elektrina: “Okrem rozširovania obnoviteľných energií je podľa Martina Baumanna z Rakúskej energetickej agentúry potrebné nahradiť aj pohon vozidiel a vykurovacích systémov na fosilne palivá , a treba to čo najrýchlejšie vykonať. Inými slovami: elektromobil namiesto spaľovacieho motora, tepelné čerpadlo namiesto plynového kotla.“

Odkiaľ by mala pochádzať požadovaná elektrina? Všetko je mysliteľné v lete, ale nie v zime. Čo ak týždeň nesvieti slnko alebo nefúka vietor s teplotou mínus 20 stupňov? Dlhšie výpadky prúdu sú nevyhnutné so zodpovedajúcimi zdravotnými následkami a masívnym nárastom úmrtí a pravdepodobne aj nepokojov.

Je tam úplná nekompetentnosť? Alebo sú za tým iné zámery?

Zdroj: https://tkp.at/2023/12/15/energiewende-kann-nur-durch-reduzierte-bevoelkerung-gelingen/