7 dní v kocke: Hamranovi treba držať palce

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o tom, ako konečne Hamran priznáva farbu; o protestoch proti Ficovej vláde, ktoré majú jednu vzácnu vlastnosť – sú nafukovacie; o sporoch v koalícii pre zbrojárskych lobistov z Globsecu a o tom, ako Matoviča dobieha jeho volebný škandál s „výkupom“ rómskych hlasov.

1. Príbeh expolicajta

Začneme správou z kategórie zábavných. Bývalý šéf polície Hamran oznámil, že uvažuje o kandidatúre na prezidenta. V jeho rozcvičke do volieb mu môžeme držať palce. Ak sa rozhodne, že do toho ide, konečne prizná farbu. A politické ambície.

Hamrana sme mohli dlho upodozrievať, že nie je policajt, ale politický hráč. Po vzore Gašpara urobil z polície a špeciálne z NAKA politickú zbraň – akurát v iných farbách. Pred voľbami 2020 mal Hamran blízko ku koalícii PS-Spolu. Po voľbách verne slúžil dvojici Matovič – Lipšic. Polícia dostala úlohu plniť volebné sľuby Igora Matoviča: zatvárať ľudí, ktorých vyhlásil za zlo.

Úlohu vykonala.

V prípade stíhania oligarchov to bolo užitočné. Štát demonštroval silu tam, kde to bolo potrebné. Treba však dodať, že políciu v tom čase neriadil Hamran, ale Kovařík. Harman nastúpil až v lete 2021, keď sa stupňovala vojna v polícii a Kovařík musel odstúpiť (pre podozrenia, že na pokyn Mikulca maril akciu zásahového tímu inšpekcie).

Nový policajný prezident prišiel ako posila jednej z bojujúcich strán. Tej Lipšicovej (Matovičovej). Práve pod vedením Hamrana ukázala polícia neskrývanú politickú nadprácu.

Vyvrcholilo to na jar 2022, keď padlo rozhodnutie, že Fico a Kaliňák majú ísť do väzby. Pri pokuse natvrdo zavrieť poslanca Národnej rady a jedného z lídrov opozície so širokou verejnou podporou by sa predpokladalo, že to bude právne pripravené. No nebolo. Vyšetrovatelia nedokázali Ficovi (Kaliňákovi) jedinú korupčnú kauzu. Namiesto toho prišli s obvinením, že strkali nos do Kiskovej daňovej kauzy, ktorú si vraj vymysleli. Ako „zločinecká skupina“.

Po právnej stránke bol návrh na väzobné stíhanie Kaliňáka a Fica – v tom čase opozičného poslanca – absurdný. Po politickej stránke to však pôsobilo fotogenicky. Lipšic a Matovič splnili hlavný sľub: zavrieť Kaliňáka.

To isté chceli urobiť s Ficom. Žiadali Národnú radu, aby poslanca Fica vydala na väzobné stíhanie. Ako hlavu zločineckej skupiny, ktorá ubližovala dobrotivému Kiskovi. V pozadí aktivistické médiá spievali balady o boji dobra so zlom a silami temna.

Skutočný policajt (napríklad Kovařík) by sa pod takéto chabé politické divadlo asi nikdy nepodpísal. Radšej by odložil uniformu. Hamran s tým problém nemal. Cítil sa ako zástupca „Jána a Martiny“. V tomto pocite ho výdatne utvrdzovali aj progresívne médiá, ktoré z neho robili ikonu spravodlivosti a odvahy.

Politické divadlá Hamranovej polície pokračovali aj vo volebnom roku 2023. Hamranov tím si vynútil odchod ministra vnútra Šimka, ktorý odmietal podporovať stíhaných čurillovcov. Keď Hamran s asistenciou Čaputovej vyčistil ministerstvo vnútra, nasledovali údery polície proti ďalším „temným silám“, ktoré jej stáli v ceste: proti inšpekcii, SIS, NBÚ… V priamom prenose zadržali desiatky ľudí. Vraj členov nebezpečných zločineckých skupín. O deň neskôr – už bez kamier a bez médií – všetkých prepustili.

Slovom, Hamranov klan sa správal ako kladivo proti Smeru. A proti ďalším politickým rivalom.

Asi netreba dodávať, že ľudia ako Hamran nepatria do polície. Patria do politiky.

Správa o politických ambíciách Hamrana veľmi neprekvapuje. Zarážajúce je len to, že to chce chce skúsiť rovno na prezidenta Slovenskej republiky. Na čo má veľmi chabé predpoklady… Platí to aj v prípade, že chce kampaň k prezidentským voľbám využiť len ako výťah do straníckej politiky a perspektívne do vlády.

Možné je aj to, že nápad nepochádza z hlavy Hamrana, ale z hláv jeho politických spojencov. Korčok sa ukazuje ako slabý a nudný. Vyniká v odkriekaní atlantických vojnových fráz, ale bez akejkoľvek energie a presvedčivosti. Na oslovenie progresívnej menšiny to bohato stačí. Na získanie väčšiny spoločnosti nie. Po testovaní Korčoka (nie veľmi úspešnom) možno bude nasledovať testovanie Hamrana.

Ak to Hamran skúsi, výsledky budú zrejme podobné ako s Korčokom. Vlažné. Jednoducho, slovenskí progresívci a ich neokonzervatívni súdruhovia majú podobný problém ako americkí progresívci. Dochádzajú im kádre, ktoré by si dokázali vybojovať širšiu verejnú podporu.

Hamranovi v jeho rozbehu do volieb môžeme naozaj držať palce. Nech sa rozhodne. A nech ukáže, akú má skutočnú podporu.

2. Nafukovacie protesty

Opozícia má za sebou ďalšie kolo verejných protestov proti Ficovi a jeho zámerom zrušiť špeciálnu prokuratúru. Treba uznať, že protesty boli pomerne úspešné. Prišli tisíce ľudí, ktorí si zalúžia rešpekt.

No zároveň treba korigovať radostné pózy organizátorov, hlavne Progresívneho Slovenska, ktoré na námestiach narátalo 15-tisíc ľudí. Realita bola zrejme o niečo skromnejšia.

Ak si protesty 2023 proti rušeniu špeciálnej prokuratúry porovnáme s protestami 2020 proti pandemickým zásahom do práv a slobôd ľudí, narazíme na veľké rozdiely. Prakticky vo všetkom.

A narazíme aj na dvojaký meter médií.

Protesty proti Ficovi sú nafukovacie. Médiá majú sklony zveličovať ich skutočný rozsah. Zrejme aj preto, že ich výdatne podporujú. Naopak, protesty proti prepáleným pandemickým opatreniam médiá zhadzovali ako slabé, neúspešné, okrajové. Alebo ako akcie luzy a dezolátov, ktoré treba ignorovať.

V novembri 2020 prišlo na protesty podľa odhadov polície približne 25-tisíc ľudí. Napriek tomu, že médiá protestujúcich odsudzovali a urážali. V decembri 2023 prišlo protestovať oveľa menej ľudí. Hoci akciu masívne podporovali médiá, aktivisti, herci, umelci.

Za týmto rozdielom je zrejme to, čo by sme mohli nazvať podstata veci. A podstata sporu. Skutočná a mimoriadne tvrdá demolácia „princípov práva“ tu bola práve počas pandémie. To, čo dnes predvádza Ficova vláda, je v porovnaní s tým pomerne neškodné.

Za pandémie „autority“ za výdatnej pomoci médií obmedzovali osobné slobody, nariaďovali nezmyselné opatrenia (rúška v mestských lesoparkoch), zakazovali športové aktivity, nútili ľudí do bláznivého plošného testovania v réžii armády. Zakazovali rodinné návševy počas sviatkov. Zaviedla sa očkovacia segregácia.

Poniektorí z alarmistov, hlavne progresívci, dokonca presadzovali povinné plošné očkovanie proti covidu. Alebo trestné stíhanie ľudí, ktorých označia za „dezinformátorov“. Pričom za dezinformácie sa vtedy vyhlasovali aj kritické tvrdenia, že nové vakcíny môžu spôsobovať trombózu a vážne zdravotné komplikácie. Redaktorku RTVS, ktorá na to upozornila, potrestali (hoci krátko nato sa ukázalo, že neprávom).

Kde boli vtedy strážcovia práva? Boli poslušne zalezení. Na druhej strane. Ľuďom, ktorí prejavili odvahu, nepodvolili sa drezúre a išli verejne protestovať za svoje práva, nadávali do zberby.

Dnes sú tí istí strážcovia poriadku vydesení z toho, ako sa tu vraj rušením Lipšicovej špeciálnej prokuratúry búrajú základy práva…

Nie. Základy práva s následkami na milióny ľudí sa tu búrali vtedy. V réžii pandemických jastrabov. A je to jeden z hlavných dôvodov, prečo Fico vyhral voľby.

3. Spor o Globsec

Koalícia rieši mierne pikantný spor – štátne peniaze pre konferenciu Globsec. Smer a SNS jej chcú zastaviť dotácie. Hlas tvrdí, že s tým súhlasiť nebude.

Spor o Globsec môžeme privítať. A to z toho prostého dôvodu, že ide o kontroverzný spolok. Niektorí v ňom vidia prestížnu atlantickú konferenciu. Iní ho zas považujú za prvú ligu vojnových štváčov v službe Spojených štátov a Británie.

Globsecu treba uznať, že sa vypracoval na vplyvnú organizáciu so silným medzinárodným zázemím. Lenže to ešte neznamená, že by mal byť sponzorovaný z peňazí slovenskej vlády.

Aspoň nie každej slovenskej vlády…

Na rovinu: názory speakerov z Globsecu na geopolitické témy a konflikty sú výkladnou skriňou amerikanizmu. Sú to ľudia, ktorí podporovali prakticky všetky americké vojenské zásahy: od Afganistanu cez Sýriu a Líbyu po Irak, ktorý vraj držal zbrane hromadného ničenia (čo sa neskôr ukázalo ako fake news v réžii tajných služieb).

Zároveň napriek výhradám Nemecka a Francúzska podporovali politiku rozširovania NATO o Ukrajinu a Gruzínsko. Po roku 2014 žiadali vojenské riešenie problémov s proruskými separatistami na východe Ukrajiny (Donbas, Luhansk). V marci 2022 odmietali mierové rokovania Ukrajiny s Ruskom. Tvrdili, že konflikt má len vojenské riešenie, ktorým je porážka Ruska.

Takmer všetky vojenské dogmy, ktoré hlásali lídri Globsecu, sa ukázali ako mylné alebo vysoko sporné. Aspoň z pohľadu Európy.

Navyše, rétorika vojnových jastrabov z Globsecu je v ostrom rozpore s názormi, ktoré hlása Fico. A s ktorými vyhral voľby. Okrem toho sa žiada dodať aj to, že to boli práve odchovanci Globsecu, ktorí pred voľbami žiadali „protihybridné tímy NATO“, aby riešili slovenské voľby. A bezpečnostné hrozby, ktoré videli v Smere, SNS a Hlase.

Z tohto pohľadu je celkom prirodzené, že Ficova vláda nemá záujem financovať organizáciu, ktorá sa k nej správa nepriateľsky. Naopak, ak by sa práve Ficova vláda ponáhľala sponzorovať Globces, bolo by to politicky perverzné.

Napokon, Globsec vyrástol z pioniera na veľkého zväzáka, ktorý už nie je životne odkázaný na finančné infúzie zo slovenskej vlády. Má silných sponzorov a partnerov: americké ministerstvo zahraničných vecí, Európsku komisiu, NATO, Open Society Foundation, zbrojárske koncerny ako Lockheed Martin, Saab. Potom spoločnosti ako Google, Amazon, Microsoft, Eset…

Zástupcovia Globsecu by mali žiadať peniaze od spriaznených lídrov, nie od tých, ktorých zaraďovali na čierne zoznamy.

4. Rómovia verzus Matovič

Prehľad uzavrieme správou z kategórie bizarných. Únia Rómov na Slovensku podala trestné oznámenie za podvádzanie rómskych voličov. Matovičovi a Pollákovi vyčíta, že chudobným ľuďom z osád sľubovali 500-eurovú odmenu za účasť vo voľbách.

Pripomeňme, že práve rómski voliči zachránili Matovičovej koalícii krk pred volebným debaklom. Odhaduje sa, že volebnú koalíciu OĽaNO-Za ľudí-Kresťanská únia podporilo viac ako 60-tisíc Rómov. Čo tvorilo dve percentá hlasov. Tie dve percentá delili koalíciu Igora Matoviča od úplnej volebnej porážky (ktorá by bola po vytrvalej sebadeštrukcii Obyčajných celkom zaslúžená).

Matovič aj Pollák sa bránia, že Rómom finančnú odmenu za voľby nesľubovali. Iste, iste… Môžeme im veriť. Matovič a Pollák mali totiž na kampaň priamo v osadách svojich ľudí zo strany Pačivale Roma. Práve tí pravdepodobne vysvetľovali Rómom sľub Matoviča, ako chce po voľbách presadiť výplatu 500 eur každému, kto príde voliť. O nezvyčajne intenzívnom nasadení Obyčajných v rómskych osadách sa hovorilo už počas kampane, no málokto tomu venoval bližšiu pozornosť.

Sľub o 500-eurovej odmene za účasť vo voľbách mal Matovič aj vo svojich volebných novinách. Ako jednu z priorít, ktorú by chcel presadiť hneď po voľbách.

Problém je v tom, že ľudia z osád to nechápali ako jeden z hlúpych nápadov lídra OĽaNO, ale ako záväzok – reálny prísľub odmeny. Potvrdili to viaceré reportáže médií z rómskych osád. A tvrdia to aj zástupcovia Únie Rómov na Slovensku. Jednoducho: mnohí Rómovia sú nahnevaní, že Matovič ich podviedol.

A keby len ich…

Dag Daniš

Zdroj: 7 dní v kocke: Hamranovi treba držať palce (standard.sk)