Odkiaľ pochádza WHO? V roku 1948 nevznikla vo vákuu. Pohľad na jej začiatky vysvetľuje obrovské privilégiá organizácie a jej úzke prepojenie s veľkým západným kapitálom. Počiatky medzinárodnej prevencie a kontroly epidémií siahajú takmer 200 rokov do minulosti. Bola to Medzinárodná sanitárna konferencia koloniálnych mocností z roku 1851, ktorá sa zaoberala harmonizáciou pravidiel karantény cholery a kontrolou zavlečenia chorôb z kolónií.
Koloniálne dedičstvo
V roku 1892 to vyústilo do Medzinárodného sanitárneho dohovoru v Benátkach. V zámorí bol v roku 1902 založený Medzinárodný sanitárny úrad, ktorý bol potom v súlade s Monroeovou doktrínou prevedený na Panamerickú zdravotnícku organizáciu (PAHO). O niečo neskôr bol v Paríži v roku 1907 založený Medzinárodný úrad pre verejnú hygienu (OIHP) ako jedna z priamych predchodcov WHO. OIHP vyvinula pravidlá pre karanténu lodí a prístavov na boj proti šíreniu chorôb a zozbierala údaje o prepuknutiach chorôb. Na základe koloniálneho názoru, že Európa by mala diktovať zdravie, boli povinne zapojené aj kolónie.V roku 1948 WHO ako nástupnicka organizácia vystriedala najmenej tri organizácie, a to Zdravotnícku organizáciu Spoločnosti národov, OIHP so sídlom v Paríži a zdravotnú divíziu agentúry OSN pre pomoc UNRRA. Do WHO boli začlenené aj existujúce regionálne zdravotnícke organizácie, ako je Panamerická zdravotnícka organizácia. Po Medzinárodnej zdravotníckej konferencii v júni 1946 bola v júli prijatá ústava Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorú podpísalo 61 štátov.
Prekvapivo v tomto dokumente nájdete tieto vety:
Štáty, zmluvné strany, v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov vyhlasujú, že tieto zásady sú základom šťastia, harmonických vzťahov a bezpečnosti všetkých národov:
- Zdravie je stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nie len neprítomnosť choroby alebo vady.
- Užívanie najvyššej možnej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez ohľadu na rasu, náboženstvo, politické názory, ekonomickú či sociálnu situáciu.
- Informovaný názor a aktívna účasť verejnosti sú pre zlepšenie zdravia ľudí nanajvýš dôležité.
7. apríla 1948, takmer tri roky po založení OSN a dva roky po jej ustanovení, bola založená WHO a zvolala svoje prvé zasadnutie na 24. júla toho istého roku. Zahŕňalo integráciu predchádzajúcich organizácií z hľadiska majetku, personálu, úloh a Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD). Práca agentúry začala naplno v roku 1951 po výraznom zvýšení finančných a technických prostriedkov. V tom čase už jedna krajina odišla: Sovietsky zväz opustil WHO v rokoch 1949 až 1953. Stalin to odôvodnil tým, že WHO je nástrojom moci kapitalistického sveta. V roku 1953, po Stalinovej smrti, sa ZSSR vrátil.
Založenie WHO nastalo v ére Norimberského procesu a dekolonizácie, čo ovplyvnilo ducha založenia, ale nespôsobilo zánik jeho odkazu. Najmä uznanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv by malo znamenať odklon od koloniálnej a feudalistickej tradície. Ako je známe, hovorí sa v nej:
Článok 1: Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a mali by sa k sebe správať v duchu bratstva.
Článok 2: Každý má nárok na všetky práva a slobody uvedené v tejto deklarácii, bez rozdielu akéhokoľvek druhu, ako je rasa, farba pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iný stav.
O organizácii WHO a jej „práci“
Predpisy a ústava WHO sú regulované Svetovým zdravotníckym zhromaždením (WHA) na základe kontroly jednotlivých krajín, čo znamená jeden národ – jeden hlas. Sídlom WHO je Ženeva. Organizácia je rozdelená do 6 regiónov: Afrika, Amerika, východné Stredomorie, Európa, juhovýchodná Ázia a západné Tichomorie. Rozpočet pozostáva z základného financovania (vážené platby štátneho príspevku) a darov. Gatesova nadácia spolu s agentúrami Bloomberg, Wellcome a Rockefeller teraz poskytuje 88 % darov WHO, čo už v roku 2021 predstavovalo 70 % celkového rozpočtu.
Zaujíma vás, čo vlastne táto WHO za 75 rokov svojej činnosti „dosiahla“? Tu je niekoľko známych – aj menej známych – faktov:
1950: Začiatok očkovacej kampane proti tuberkulóze (spolufinancovanej Rockefellerovou nadáciou)
1955: Začiatok programu očkovania proti malárii
1967: Program eradikácie kiahní
1974: Zavedenie všeobecného očkovacieho programu
1988: Začína sa program na eradikáciu detskej obrny
2006: Spustenie očkovacieho programu proti HPV spolu s Gates Foundation: Existujú jasné dôkazy, že vakcína Gardasil podávaná proti HPV zvyšuje riziko prekanceróznych cervikálnych lézií u žien o alarmujúcich 45 %. The Economic Times of India priniesol v roku 2014 správu, že vakcína bola testovaná na 16 000 deťoch v Andrah Pradesh. Mesiac po očkovaní veľa detí ochorelo a v roku 2010 bolo päť mŕtvych. Ďalšie dve deti zomreli v Gudžaráte, kde bola vakcína proti HPV testovaná na 14 000 miestnych deťoch.
2009: Varovanie pred pandémiou kvôli prasacej chrípke (H1N1) a odporúčanie na karanténu a očkovanie (Pandemrix). Toto očkovanie malo vysoký profil vedľajších účinkov. Vyskytlo sa pomerne značné množstvo prípadov narkolepsie. Spiegel o tom dokonca v roku 2010 napísal: „ Podnietil farmaceutický priemysel paniku z prasacej chrípky platbami vedcom? Odborníci na choroby zo Svetovej zdravotníckej organizácie dostali peniaze od korporácií.“ Miera úmrtnosti na H1N1 bola nižšia ako 0,4 %, čo nám po troch rokoch Covidu pripadá povedomé.
2011: Začiatok spolupráce medzi WHO a Welcome Trust a Gates Foundation na vakcíne proti malárii pre deti do šiestich mesiacov. Klinickú štúdiu by zrejme bolo treba označiť za úmyselné zabitie. Celkovo zomrelo 66 ľudí, obe deti v očkovanej skupine a 28 v kontrolnej skupine. Právne to možno s čistým svedomím opísať ako zabíjanie, keďže táto kontrolná skupina nebola vakcínou fyziologického roztoku ani inou neškodnou injekciou, ale v skutočnosti išlo o koktail látok spôsobujúcich choroby, o ktorých je známe, že sú smrteľné.
Kartel
Svetová zdravotnícka organizácia je od svojho založenia v 40. rokoch minulého storočia kartelom bez svedomia a so zámermi, ktoré nemajú nič spoločné s verejným zdravotníctvom, čo dokazujú mnohé otvorené dokumenty. Paul Schreyer napríklad v pozoruhodnom dokumente ukázal, ako armáda postupuje: plánovanie, výcvik, financovanie a napokon aj vytváranie dôvodov na realizáciu. Niet pochýb o tom, že darcovia WHO profitujú z tohto prístupu, ktorý je v jasnom rozpore so všetkými zákonmi o hospodárskej súťaži.
Prečo by sme mali dôverovať organizácii, o ktorej vieme niekoľko jasných vecí, kvôli ktorým by sme mali byť podozrievaví:
Členovia WHO požívajú imunitu voči trestnému stíhaniu akéhokoľvek druhu na území svojich členských krajín (článok 67 (a) Charty WHO). Táto absolútna imunita presahuje aj štandard bežnej diplomatickej imunity. Otázka musí byť povolená? Nie je to dostatočný dôkaz, že ju ľudia budú chcieť zneužiť?
Zdroj tu. https://apps.who.int/gb/bd/pdf_files/BD_49th-en.pdf
Prvý generálny riaditeľ WHO Dr. Brock Chisholm začal tým, že zdôraznil, že jeho primárnym cieľom je kontrola populácie, čo neznie presne ako verejné zdravie. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že program plánovaného rodičovstva WHO pochádza z eugenického projektu Carnegie Foundation. Zaujímavé je, že Brock Chisholm sa už takmer nespomína. Kanaďan bol najvyšším armádnym lekárom a krátko štátnym tajomníkom pre zdravotníctvo. Dávno predtým, ako sa stal generálnym riaditeľom WHO, verejne tvrdil, že je potrebné odstrániť rodinné tradície a rodinné väzby a náboženské dogmy z myslí ľudí, aby sa nastolila racionálna svetová vláda.
Chisholmov antidemokraticko-technokratický svetonázor možno nájsť v silnej forme medzi darcami WHO, ako je napríklad Nadácia Billa a Melindy Gatesových, ako aj medzi jej kooperačnými partnermi, ako je WEF a ďalšie súkromné inštitúcie. Nekontrolované právomoci, ktoré majú byť udelené generálnemu riaditeľovi WHO ako jednotlivcovi alebo riaditeľovi WHO po reforme WHO, zjavne stále dýchajú duchom Chisholma, jeho kolegov a ich feudálno-koloniálneho dedičstva.
Čo sa môžeme naučiť z príbehu WHO? Ľudstvo ovládajú aj v otázkach zdravia mocenské elity s koloniálnym pozadím. To im prináša gigantické zisky a nič by sa nemalo meniť.
WHO by teraz mala byť schopná prijímať povinné rozhodnutia o svojvoľne rozšírených oblastiach verejného zdravia, ako je ochrana klímy. Tomuto všetkému treba urýchlene zabrániť, alebo sa treba snažiť o rozpustenie tohto kartelu.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.