V programovom vyhlásení vlády sa vyskytuje zmienka o Ukrajine v 32 prípadoch. S ohľadom na to, že prebiehajúci konflikt na Ukrajine je definujúcou udalosťou aktuálneho aj budúceho geopolitického vývoja v širokej oblasti medzi východným Atlantikom a Uralom a vzhľadom na to, že Ukrajina je susedným štátom Slovenska, podobné referencie sú v základnom programovom dokumente vlády prirodzené, nevyhnutné a napokon aj potrebné.
Z častí textu dotýkajúcich sa Ukrajiny je možné odvodiť niekoľko predbežných záverov o vzťahu Slovenskej republiky k tomuto štátu v najbližších štyroch rokoch.
Po prvé, vláda na jednej strane potvrdzuje, že na štátnej úrovni už nebude poskytovať Kyjevu žiadnu vojenskú pomoc, ale na druhej strane vo viacerých pasážach vyhlásenia opakuje, že bude Ukrajine aj Ukrajincom dočasne žijúcim na Slovensku naďalej poskytovať všestrannú humanitárnu pomoc. V tomto kontexte stojí za zmienku okolnosť, že vláda nebude brániť (aspoň to verejne nedeklaruje) slovenským súkromným firmám poskytovať/predávať Ukrajine vojenský alebo vojensky využiteľný materiál.
Po druhé, je očividné, že vláda považuje Ukrajinu, respektíve jej povojnovú obnovu za rozvojovú príležitosť pre Slovensko, a to najmä v troch oblastiach: (i) účasť slovenských firiem na prebudovaní Ukrajiny; (ii) modernizácia a rozvoj východných regiónov priamo i sprostredkovane susediacich s Ukrajinou; (iii) rozvoj slovenskej strategickej infraštruktúry napojenej na východný azimut a zároveň jej diverzifikácia.
Po tretie, vláda jasne hovorí, že s procesmi popísanými v druhom bode je potrebné začať už teraz, nie je možné čakať na to, kým sa vojna skončí. Preto chce okrem iného vyčleniť finančné prostriedky na to, aby Slovensko a slovenské podnikateľské aj strategické subjekty začali s iniciatívou už teraz. Nielen vo vzťahu k Ukrajine, ale aj vo vzťahu k prípadnému prerušeniu činnosti našej strategickej infraštruktúry napojenej na východ (alternatívne trasy, LNG a pod.).
Po štvrté, vláda na viacerých miestach hovorí o členstve Ukrajiny v EÚ ako o reálnej politickej možnosti, z čoho budú pre Slovensko (napríklad poľnohospodárstvo) vyplývať vážne dôsledky, pretože náš východný sused by sa v takom prípade stal najväčším prijímateľom agrárnych dotácií v únii. Na druhej strane vláda explicitne nehovorí o tom, že bude podporovať prijatie Ukrajiny do EÚ a len čas ukáže, ako sa k tejto otázke postaví.
Po piate, vláda naznačuje, že v procese ukončenia vojny na Ukrajine by sa mala angažovať predovšetkým EÚ, o úlohe NATO v tejto súvislosti vôbec neuvažuje, čo je v zhode s postojmi najmä Smer a SNS deklarovanými v predvolebnom období.
Na záver si dovolím naznačiť, že v priebehu času nie je možné vylúčiť spor medzi ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (Smerom) na jednej strane a vicepremiérom pre eurofondy a plán obnovy Petrom Kmecom (Hlasom) ohľadom ambícií Ukrajiny získať čo najrýchlejšie členstvo v EÚ. Podobne môžu nastať trenice v súvislosti s pripravovanými zmenami fungovania inštitúcií EÚ a plánovaného rozšírenia kontinentálneho bloku nielen o Ukrajinu, ale aj Moldavsko a niekoľko štátov západného Balkánu. Ide však len o predbežný odhad, nie jednoznačnú predpoveď.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.