V súvislosti s výskytom pôvodom byzantského dvojkríža hovorí už o 9. storočí, trojvršie sa na pečať dostalo až v 14. storočí. Tieto tri vrchy poznáme ako Tatra, Matra (vrch v Maďarsku), Fatra, pričom v strede sa nachádza Tatra.
Neboli to ani tak hory, ako skôr dvojkríž, ktorý bol tŕňom v oku komunistov. Tí ho totiž odmietali z ideologických dôvodov a boli skôr za znak, ktorý by vraj znázorňoval rovnoprávnosť Čechov a Slovákov.
V štátnom znaku Česko-Slovenskej socialistickej republiky preto dominoval český lev, ktorý mal nad hlavou socialistickú hviezdu, a na hrudi sa namiesto slovenského znaku s dvojkrížom či trojvrším nachádzal symbol vatry pod Kriváňom.
Dvojkríž ako cirkevný znak sa nepoužíval dlhých 30 rokov, od roku 1960 do roku 1990.
Vatra pod Kriváňom, a teda znak, ktorý charakterizovali modrá, žltá a červená farba, bola zároveň znakom Slovenskej socialistickej republiky. Dvojkríž bol v tých časoch teda definitívne tabu. Dvojkrížu sa všetci poctivo vyhýbali.
Kľúčovým kongresom heraldikov z roku 1989 sa spísala petícia za návrat historických prvkov. Už v roku 1990 bolo jasné, že slovenským znakom bude opäť dvojkríž na trojvrší tak, ako ho poznáme dnes.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.