ODVRÁTENIE ÚSTAVNEJ KRÍZY MÁ V TÝCHTO CHVÍĽACH V RUKÁCH SÁM RUDOLF HULIAK

SNS včera vyzvala lídra Smeru-SD, aby pri zostavovaní novej vlády uplatňoval ústavné práva všetkých koaličných partnerov… Vážení, už toho mám naozaj plné zuby. Národniari by mali byť pri svojej chabej sile aspoň trochu vďační za to, že Robert Fico im celý čas drží chrbát, a to napriek tomu, že ohrozujú vymenovanie novej vlády a riskujú ústavnú krízu. Je najvyšší čas s tým divadlom prestať. Smer sa navonok tvári, že podporuje Rudolfa Huliaka, hoci v skutočnosti je už Robert Fico zúfalý z jeho tvrdohlavosti a neschopnosti Andreja Danka urobiť si vo svojich radoch poriadky. SNS sa zasa tvári, že trvá na vymenovaní Rudolfa Huliaka, hoci v zákulisí už hľadá náhradu. Všetci vedia, že tento človek sa nestane ministrom životného prostredia. Tak o čom je táto hra?

SNS opäť raz dokazuje, že je najnestabilnejšou súčasťou všetkých doterajších vlád, ktorá si v rozhodujúcich chvíľach nedokáže uvedomiť svoju širšiu spoločenskú zodpovednosť a obetovať úzko stranícke záujmy vyšším princípom. Vyzývať v tomto čase k niečomu práve Roberta Fica je úplná drzosť. Po prvé preto, lebo je to práve líder Smeru, ktorý je ako zvyčajne natoľko korektný a seriózny ku koaličným partnerom, že obhajuje ich požiadavky aj vtedy, keď v nich nevidí zmysel. Všimnite si ten rozdiel v porovnaní s Petrom Pellegrinim, ktorý sa bezstarostne hrá so svojím psom a tvári sa, že sa ho tieto problémy netýkajú, že je to iba záležitosť Smeru a SNS. Omyl, pán predseda. Ja síce chápem, že ste už naplno ponorený do prezidentskej kampane (nie niekoľko dní, ale už niekoľko mesiacov), v ktorej chcete byť za pekného a chrumkavého a tvárite sa ako tibetský mních oslobodený od pozemských starostí, ale ak ste pevnou súčasťou tejto koalície, tak sa z jej problémov nemôžete zbabelo vyvliekať a mali by ste prispieť k ich riešeniu.

Druhá vec, ktorá na výzve SNS nesedí, je jej apel na uplatňovanie „ústavných práv“ koaličných partnerov. Musím národniarom pripomenúť, že ústavným právom inžiniera Huliaka je uchádzať sa o post ministra, nie stať sa ním. To je sakramentský rozdiel. V tejto chvíli sú mi ukradnuté škriepky právnikov, či prezidentka má alebo nemá právo odmietnuť nominanta za člena vlády. Je totiž evidentné, že ústava to explicitne nestanovuje a tento výklad musí urobiť ústavný súd. Mimochodom, ako jediný som po vyjasnení tejto otázky volal pred piatimi rokmi v prezidentskej kampani – kde boli vtedy všetci tí mudrlanti? Dnes je však podstatné, že každý, kto je čo i len trochu zodpovedný a príčetný, musí pochopiť, že nejaký Huliak nestojí za to, aby vznikajúca vládna koalícia riskovala ústavnú krízu, obštrukciu s možným predĺžením vymenovania novej vlády až o niekoľko mesiacov a dokonca i možnosť predčasných volieb. SNS musí pochopiť, že to, čo je prvoradé, je čo najrýchlejšie vymenovanie novej vlády, aby mohla začať pracovať. Ústavnú sťažnosť môžu podať aj potom. Ak by bol Rudolf Huliak naozaj taký zrelý politik, za akého ho jeho fanúšikovia vyhlasujú, tak by túto hroziacu ústavnú krízu mohol okamžite vyriešiť sám – vyhlásením, že v mene vyššieho princípu sa vzdáva nominácie. On však svojím tvrdohlavým prístupom dokazuje skôr svoju ľudskú malosť.

Je mi srdečne jedno, že sa toto riešenie nepáči jeho fanatickým obdivovateľom. Nepodporoval som vznik tejto koalície a nepomáhal som pri jej zrode preto, aby všetky veľké ciele, ktoré stoja pred nami, ohrozili nejakí agresívni chumaji. Bránil som a bránim Slovenskú národnú stranu pred osočovaním európskych socialistov, že je to extrémistický politický subjekt. Využívam všetky svoje známosti a vplyv, aby som vysvetľoval svojim európskym priateľom, že už dávno je to úplne legitímna a štandardná umiernená konzervatívna strana. Nemožno však poprieť, že na jej chrbte sa vpašovali do parlamentu predstavitelia krajnej pravice, ktorí sú v mnohých ohľadoch ešte extrémnejší ako kotlebovci. Nejde len o to, že ešte pred pár rokmi kandidovali za ĽSNS. Dokonca sa na tomto mieste nechcem sporiť ani o nekompetentných postojoch Rudolfa Huliaka k zelenej politike. Ide mi o to, že takýto agresívny človek so slovníkom hulváta, ktorý sa nechal počuť, že niektorých svetových lídrov by podrezal ako prasce, ktorý nadáva ochranárom do „smradov“, ktorý po nich pokrikuje „boh daj, aby tvoje deti na teba pľuli, keď ťa zahrabú“, ktorý sa im vyhráža, že takých ako oni by v Číne obesili na štadióne, a potom sa zbabelo vyhovára, že ho vytrhli z kontextu (nie, zmysel toho odkazu nevytrhli) – takýto politik je priam definíciou extrémizmu. A ak to nejakí sfanatizovaní jedinci, čo sa mi sem chodia vyhrážať, nechcú počuť, nech sa nenamáhajú navštevovať stránky s kritickým myslením, ale ja mám už dosť rokov a skúseností na to, aby som sa zľakol nejakého bľačiaceho stáda slepo nasledujúceho svojho baču z Očovej a neschopného rozoznať fakty a názory od klamstiev a manipulácií.

To, že som si želal zmenu, mi nezabráni v tom, aby som napriek zúrivej nevôli krajnej pravice nekonštatoval, že nominácie SNS sú najslabším článkom vznikajúcej vládnej koalície. Vo všetkých ostatných rezortoch sú nominácie výrazným kvalitatívnym posunom vpred oproti predchádzajúcej vláde, ale to, čo predkladajú národniari, je čistá katastrofa. Netýka sa to len návrhu na ministra životného prostredia, ale aj budúcej ministerky kultúry. Nominácia Martiny Šimkovičovej iba dokazuje, že kultúra bude naďalej na chvoste záujmu. Je pre mňa nepochopiteľné, že pred Romanom Michelkom, ktorý pozná knižný trh tak ako málokto alebo Karolom Farkašovským, kultivovaným a rozhľadeným znalcom mediálneho prostredia, uprednostnili národniari priveľmi ambicióznu pani, ktorá je rovnako dezorientovaná ako neviditeľná ministerka Milanová, ale navyše je aj arogantná.

Iste, ak ich prívrženci namyslene tvrdia, že oni vyhrali voľby (asi je takýmto ľuďom zbytočné pripomínať, že sotva sa pretlačili do parlamentu, v ktorom si ich želalo najmenej voličov), tak im toto právo netreba upierať. Napokon, keď zlyhajú (a oni v tomto prostredí zlyhajú zaručene), bude to zasa len hanba SNS a keď ju chcú mať, nech sa páči. Len by som chcel pripomenúť, aké je celé toto divadlo nezmyselné a hlúpe. Táto vláda má pred sebou najťažšie zápasy, aké kedy stáli pred Slovenskom. Každý, kto ju na začiatku oslabí, jej uškodí ešte skôr, ako sa do týchto zápasov pustí. Bojovať na všetkých frontoch proti EÚ, NATO, európskym socialistom, opozícii, bankám, politickým think-tankom, ochranárom, umelcom a ktovie, kto do toho zoznamu ešte pribudne, je šialená stratégia, ktorá nemôže vyjsť. Ak tu niekto volal po zdravom rozume, tak zdravý rozum vždy predpokladal primeranosť opatrení. Každý, kto s nami do tohto zápasu za lepšie Slovensko ide, by si mal dobre zvážiť, či mu tvrdohlavé trvanie na nenahraditeľnosti Huliaka a zbytočná vojna s ochranármi (aj to na základe falošných údajov demagogicky predhodených týmto pánom) stojí za oveľa väčšie riziká, s ktorými je spojené oddialenie vymenovania novej vlády.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár