Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Inštitúcia zneužívajúca emócie spojené s menom zavraždeného novinára. Na čele ICJK sa vystriedali kadejaké postavičky mediálneho panoptika. Neštítia sa manipulovať ľudské city, vedomie a materiálnu realitu. Bossmi ICJK boli napríklad istý Arpád Soltész či istý Lukáš Diko.
Najnovšie ICJK prinieslo článok onakvejšieho mentálneho tragéda Tomáša Madleňáka. Tvrdí, že v spolupráci s maďarskými kolegami odhalili špionážny škandál v kabinete bývalého (a budúceho) premiéra Roberta Fica.
Dlhá zlátanina hraničiaca so slovnou čalamádou hovorí v zásade tri veci:
Po prvé, bývalá šéfka protokolu Úradu vlády SR chodila s pracovníkom úradu premiéra Maďarskej republiky.
Po druhé, maďarský frajer slovenskej šéfky protokolu bol informátorom maďarskej kontrarozviedky.
Po tretie, maďarský frajer mohol získať od slovenskej šéfky protokolu informácie napríklad o obsahu rokovaní premiéra Roberta Fica s prezidentom Barakom Obamom v Bielom dome a Budapešť mohla tieto informácie posunúť ďalej Rusku.
Teraz sa pozrime na to, na akých dôkazoch Madleňák postavil svoje tvrdenia. Vraj jemu a maďarským kolegom potvrdili (jasné, že nemenované) zdroje z prostredia spravodajskej komunity, že frajer Ficovej šéfky protokolu bol informátorom maďarskej kontrarozviedky. A to je všetko. Tým sa dôkazy končia.
Takže si to trošku rozoberme.
Ponechám bokom, že Madleňák má absolútny hokej v tom, ako fungujú maďarské spravodajské služby, ako sú organizované, akú majú štruktúru a pôsobnosť a aké majú názvy. To napokon nie je v preberanom prípade ani podstatné, a preto tým nebudem unúvať ani vás.
Kľúčové je pochopiť dve základné veci. Jedna sa dotýka „dôkazu“, na ktorom je postavený Madleňákov text. Druhá je vecou interpretácie toho, čo autorovi nakukali do gebule jeho zdroje.
Ak Madleňák nevidel originál dokumentu viazacieho aktu, ktorým sa maďarský frajer zaväzuje k tajnej spolupráci s maďarskou kontrarozviedkou, tak vie veľké … nič. Ak by aj videl originál viazacieho aktu, ešte by to neznamenalo, že maďarský frajer zbieral informácie o slovenskom premiérovi, to by totiž museli potvrdiť informačné výstupy založené v jeho pracovnom spise.
Čo sa týka dôkazov, Madleňák ponúka len slová zdrojov bez tváre a mena. To je obsahové vzduchoprázdno. Nula, nič.
Pozrime sa aj na Madleňákovu interpretáciu dôkaznej nuly. To si vyžaduje krátky myšlienkový experiment a v jeho záujme musíme predstierať, že sme uverili spolupráci frajera slovenskej šéfky protokolu s maďarskou kontrarozviedkou. Čo z toho vyplýva?
Pôsobenie po línii kontrarozviedky (teda vnútorného spravodajstva na úseku zameranom proti odhaľovaniu činnosti cudzích spravodajských služieb) v úrade maďarského predsedu vlády skôr naznačuje, že amant s najväčšou pravdepodobnosťou plnil úlohy v oblasti kontra-spravodajskej ochrany premiéra Viktora Orbána. Čo to znamená?
V zásade to, že informoval maďarskú kontrarozviedku o tom, kto sa usiluje stretnúť s premiérom alebo aké osoby sa usilujú kontaktovať s jeho úradom a pracovníkmi a o aké informácie či témy majú záujem. Samozrejme, mohli by sme uvažovať aj o tom, že maďarská kontrarozviedka špehuje vlastného premiéra, ale to by bola číra špekulácia, rovnako nepodložená ako Madleňákove faciny. Ostaňme teda pri tom, že ak bol frajer informátorom kontrarozviedky, pôsobil na úseku spravodajskej ochrany úradu maďarského premiéra.
A ak by bola naozaj pravda, že frajer bol informátorom kontrarozviedky, je málo pravdepodobné, aj keď nie úplne vylúčené, že by vykonával špionážnu činnosť, namierenú proti Slovenskej republike. Za špionáž je primárne zodpovedná rozviedka (a na tú mal podľa Madleňáka maďarský amant údajne veľký vplyv). To, samozrejme, Madleňák netuší, ale zjavne v ICJK, vedenom esami na úrovni Soltész a Diko, niečo také nikomu neprekáža.
Vývoj v záujmovom prostredí môže navodiť aj takú situáciu, v ktorej kontrarozviedka vlezie do kapusty rozviedke a naopak. Ide však o výnimočné prípady. Riešenie takýchto kompetenčných sporov býva zväčša chúlostivé, ale táto téma presahuje rámec môjho statusu.
Dokonalou chuťovkou je tvrdenie, že maďarská kontrarozviedka mohla odstúpiť informácie o slovenskom premiérovi ruskej strane. Ruský strašiak je síce povinnou výbavou slovenskej bufetovej žurnalistiky, ale do získania informácií o obsahu oficiálnych rozhovorov Fico – Obama nie je potrebné zapájať spravodajské služby. Stačí služba diplomatická.
Skutočné tajomstvá sa preberajú na inej úrovni a hlavne v inom formáte. Nehovoriac o tom, že nielen Maďarsko, ale každý členský štát NATO si musí dávať veľký pozor na spoluprácu s tajnými službami protivníka. Madleňák to zrejme netuší, ale každý spravodajský dôstojník musí predpokladať, že CIA má v ruskej SVR svojich krtkov. A dobre umiestnený krtko môže amerických „handlerov“ upozorniť na to, že z Budapešti prúdia do Moskvy tajomstvá NATO. Taký škandál si nemôže (nielen) z politických dôvodov dovoliť ani premiér s guľami, aké má Viktor Orbán.
Celkom na záver si dovolím zopakovať, že Madleňák svoju gebuzinu (detaily nájdete na priloženej linke) postavil na tvrdení anonymných zdrojov z Maďarska, s ktorými sa pravdepodobne nikdy nestretol, a uveril tomu, čo mu nabaláchali maďarskí kolegovia. Zjavne rovnakí madleňáci ako on, Arpi & spol.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.