7 dní v kocke: Časy sa menia. Fico sa vracia ako menšie zlo

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždna. Dnes o volbách 2023, ktoré boli vlastne dvoma referendami – o Ficovi a o progresívcoch; o šialenej mediálnej kampani, ktorá (naštastie) stroskotala; o cudnej politike eurosocialistov, ktorí radia Ficovi, aby zrušil volebné sluby – a aby sa vzorne zaradil medzi vojnových jastrabov; a nakoniec o neprijatelných európskych migracných kvótach.

1. Progresívci v izolácii

Voľby 2023 mali byť, ako obyčajne, referendom proti Ficovi. Nakoniec sa však preklopili do referenda proti progresívcom.

Šimecka z neho vyšiel silný, ale porazený.

Fico sa vracia ako menšie zlo. Aspon z pohladu väcšiny voličov. Je pre nich menšie zlo ako prostoduchí chaotici z klanu Obyčajných. A je pre nich menšie zlo ako novodobí komsomolci z klanu PS.

Smer presvedcivo vyhral volby a spolu s politicky príbuznými stranami môže mat parlamentnú väčšinu.

Mimochodom, odpor spolocnosti k progresívcom viedol k preklápaniu pomerov síl už dlho pred volbami. Ešte vo februári si Hlas užíval podporu na úrovni 21 percent. Potom prišiel Smer s jarnou kampanou, kde opakoval, že volit Hlas znamená volit Progresívne Slovensko. Tento útok posunul Smer na prvé miesto. Hlas volne padal k desiatim percentám. Pellegrini to pootocil až v lete, ked sa zacal tvrdšie vyhranovat proti progresívcom.

O dalšiu vlnu mobilizácie proti PS sa postarali, paradoxne, progresívne médiá a ich volebné modely, ktoré hlásali, že Šimecka môže byt vítazom volieb. To postavilo na nohy volicov Smeru, SNS, ciastocne Hlasu. A z druhého konca aj volicov KDH.

Progresívci dúfali, že vyhrajú volby na démonizácii a neprijatelnosti Fica. Nakoniec to však bolo opacne. Rozhodujúca cast volicov videla hrozbu v „progresívnej revolúcii“.

V Šimečkovom tábore sú sklamaní. Slovákov obvinujú, že stratili pamät. Takéto cítanie výsledku volieb je však povrchné.

Nie, Slováci nestratili pamäť. Len prestali veriť propagande a poučkám, že najväcšie zlo je korupcia a Smer. Za posledné tri roky zažili aj horšie veci. Ovela horšie…

Za Ficom ako „menším zlom“ je zásadný zlom v politike a v skúsenosti ludí. Hlavné faktory, ktoré prispeli k preskupeniu síl, sú tri.

Prvým bola pandemická kampan. Ludia strácali základné práva a slobody. Nemohli chodit von, do práce, za príbuznými… Výkupným, ktoré im malo vrátit slobodu, bolo vynútené plošné ockovanie. Alebo rovno povinné plošné ockovanie… Presadzovali ho prezidentka, Progresívne Slovensko, liberálna platforma Obycajných, Lengvarského tím. A progresívne médiá. V rámci segregácie pre neockovaných. Ministerka Kolíková žiadala tresty za šírenie kritických názorov, ktoré „autority“ vyhlásia za dezinformacné.

Tupá pandemická drezúra bola pre cast spolocnosti, hlavne pre tú menej poslušnú, príšernou skúsenostou.

Druhým faktorom bola vojnová kampan. Po vystupnovaní hybridnej vojny Západ – Rusko, respektíve po útoku Ruska na Ukrajinu sa zacala éra tvrdej propagandy. Akákolvek kritika rozširovania NATO a vojenskej politiky Západu, ktorá viedla ku konfliktu na Ukrajine, bola odsudzovaná ako zradná, konšpiracná, spolocensky nebezpecná. Neprávom.

Skutocným zlom nie sú kritické hlasy. Skutocným zlom je stupnovanie hybridnej vojny, ktorú pohánajú najmä Washington a Londýn – a ktorá nicí Európu. A skutocným zlom je odsudzovanie a sabotovanie akýchkolvek pokusov o mierové rokovania – ako robil britský premiér Johnson v marci 2022.

Asi netreba dodávat, že o vojnovú propagandu a hon na vnútorného nepriatela sa starajú hlavne „progresívne kádre“. A ich spojenci.

Tretím faktorom sú pokusy o kultúrno-etickú revolúciu. Problémom je hlavne transrodová politika, ktorá už nerozkladá len rodiny, ale aj identitu jednotlivca. Chce prepisovat tradíciu, výchovu, zvyky, charakter cloveka…

Všetky tri kampane – pandemická, vojnová aj kultúrno-etická – sa pritom presadzovali a presadzujú mimoriadne agresívnym spôsobom. Pripomína to novú režimovú (progresivistickú) politiku, ktorej sa musíte podriadit. Inak z vás urobia triedneho nepriatela. Terc cenzúry alebo prevýchovy.

V konecnom dôsledku je dobrou správou, že Slováci nestratili pamät a vzbúrili sa proti týmto zvráteným, akože pokrokovým trendom.

Pokus o vítazný pochod Šimecku a progresívnu revolúciu narazil na volby. A nepomohli ani otrepané zaklínadlá „lebo Fico“.

2. Média prehrali

Krátko po voľbách, v ktorých predpísaná strana nevyhrala, prišlo hladanie vinníka. V Eurokomisii to vidia tak, že slovenskú spolocnost zmanipulovali dezinformácie.

Tieto vysvetlenia už zacínajú byt smiešne. A zároven nebezpecné. Schéma je vždy rovnaká. Ak volby vyhrá progresívny líder alebo strana (Caputová, Biden, Pavel…), je to vraj vítazstvo dobra nad zlom vo férových, demokratických volbách. Ak vyhrá ktokolvek z rivalov (Fico, Trump, Babiš), volby vraj boli zmanipulované deziformátormi. Ruskými, proruskými, fašistickými, konšpiracnými…

Pointa podla majiteľov pravdy: treba pritvrdit v cenzúre. A v postihovaní „dezolátov“ a „dezinformátorov“.

Táto logika strážcov poriadku je pritom celkom mimo reality. Iste, je tu aj nieco ako alternatívna mediálna scéna. A je tu aj ruská propaganda. Lenže jej dosah je stále okrajový. Hlavne medzi staršími ludmi alebo na vidieku, kde vo volbách dominoval Smer.

Jasnú prevahu vo verejnom priestore dnes majú progresívne médiá. Ich možnosti ovplyvnit spolocnost a volby sú násobne vyššie než možnosti alternatívnych médií.

Ak boli volby 2023 niecím mimoriadne, tak to bola hysterická nadpráca médií hlavného prúdu v kampani. Stratili posledné zábrany. A vrhli sa do manipulácií na všetkých frontoch.

Zacali šírením strachu a falošných hrozieb – ako vraj Slovensku hrozí vytrhnutie zo Západu a odchod z EÚ a NATO, ak volby nevyhrajú progresívci a ich spojenci (boli to nezmysly, Smer, SNS ani Hlas nechcú otácat zahranicnú politiku).

Pred registráciou strán do volieb zas skúšali modelovat koalície. Progresívne médiá spolu s Postojom naliehali na krestanských demokratov, aby sa spojili so stranou Demokrati. Teda s maskovanými progresívcami. Inak im vraj hrozí další volebný neúspech… KDH nakoniec mediálne tlaky odrazilo. A dobre urobilo. Receptom na úspech KDH bola konzervatívna politika. Nie spojenectvo s Letanovskou, Hirmanom a Nadom.

Pocas volebnej kampane sa progresívne médiá nacisto opustili. Emotívne vyzývali volicov, aby podporili Progresívne Slovensko. A aby o tom presvedcili aj rodicov, starých rodicov, príbuzných…

Lebo ak by PS nevyhralo volby, zo Slovenska by bol vraj ruský rajón – a dvihla by sa vlna emigrácie mladých. Takýto prepálený výkon progresívnych médií v politickej kampani sme tu ešte nemali.

Súbežne s tým väcšina médií vytrvalo opakovala poucku, že najväcším problémom Slovenska je korupcia a Smer. A že hlavným vyzývatelom Fica sú progresívci. Akosi im pri tom uniklo, že Fico nemohol mat vyzývatelov, lebo sedel v opozícii. A že „progresívne kádre“ po roku 2020 ovládali nielen Prezidentský palác, ale aj cast koalicných strán, klúcové ministerstvá, úrady.

Slovom, velká cast médií sa správala ako najsilnejšia zbran Progresívneho Slovenska v kampani.

Ciastocne to zabralo. Mimoparlamentná zväzácka strana získala trikrát viac hlasov ako je jej prirodzený potenciál v slovenskej spolocnosti (ktorá nie je až taká progresívna, ako by si želali aktivistické médiá).

Vo výsledku však mediálne kampane stroskotali. A prehrali.

Dôvod: aktivistickým médiám od roku 2015 strmo padá dôveryhodnost. Po sérii kampaní – migracnej, klimatickej, pandemickej, vojnovej, dúhovej – je ich dosah na spolocnost obmedzený. Progresívne médiá dokážu modelovat mienku 20 až 25 percent ludí.

Na viac už nemajú ani silu, ani nárok.

3. Zrážka dvoch svetov

Slovenské volby mali, ako to v casoch vojen chodí, aj silný geopolitický rozmer. Potvrdilo sa to hned po oznámení výsledkov.

Ficovi volal šéf eurosocialistov (PAS) Stefan Löfven. Vysvetlil mu, že Smer bude musiet korigovat svoju politiku tak, aby zapadla do línie Bruselu a európskych partnerov. Hovoril hlavne o údajne neprijatelných postojoch Smeru k vojne na Ukrajine. Ak Smer neposlúchne, PAS ho vylúci z frakcie európskych socialistov.

Argumenty boli reputacné. Ide vraj o reputáciu strany Smer.

Ostré slová Löfvena si zaslúžia dopovedat pointu. Tá je ešte ostrejšia. Smer má hodit do koša volebné sluby. A následne má otocit svoju politiku podla predstáv „zhora“. Jednoducho: Smer sa má preformátovat zo slovenskej strany na vzorne atlantickú. A slovenský volic? Ten v tejto geopolitickej hre nikoho nezaujíma. Politiku predsa neurcujú volici a spolocnost cez svojich zástupcov. Urcujú ju velmoci a ich figuríny.

Alebo?

Treba dodat, že Fico pritom nepožaduje nic radikálne ani protizápadné ci protieurópske. Naopak, postoje Smeru vyjadrujú nielen národný, ale aj širší európsky záujem. Podpora Ukrajiny má mat limity, lebo stupnovanie vojny ohrozuje Európu (hlavne východnú a strednú). Energetické sankcie treba realisticky prehodnotit, lebo nicia európsku ekonomiku a cez infláciu ochudobnujú Európanov. Treba hladat aj iné ako vojenské riešenie konfliktu.

Toto všetko by mali byt línie európskej bezpecnostnej politiky. No nie sú. Lebo európska politika už neexistuje. Pravidlá a kurz diktujú Londýn a Washington.

Zrážka Fica s Löfvenom je ukážkou zrážky dvoch svetov. Pre eurosocialistov je reputacným rizikom robit suverénnu politiku, ktorá by bola v záujme Európy. Radia ohnút chrbát a poslúchat. Aj za cenu porušenia volebných záväzkov.

Má to istú logiku. Za funkciami ohybných šéfov frakcií nie sú volici. Sú za nimi iné sily, ktorým sa hovorí establišment.

Pre suverenistov je zas reputacným rizikom prehliadat záujmy volicov a domácej spolocnosti. Zdrojom ich moci predsa nie sú zahranicní partneri alebo médiá. Zdrojom ich moci sú ludia, ktorí im dali svoj hlas.

V západnej spolocnosti, ktorá má byt slobodná a demokratická, by mali byt obe veliciny, záujmy spojeneckých velmocí a záujmy domácej spolocnosti, v rovnováhe. Ak sme realisti, tak aspon v ciastocnej rovnováhe…

A ak už rovnováha existovat nemôže, potom na to treba nahlas upozornit. Aby sa obnovila.

To najhoršie, co môže líder urobit, je podvolit sa bocným tlakom. Mlcky. A podrazit volicov, ktorých má zastupovat.

Presne toto žiada od Fica akýsi Löfven.

Mimochodom, scénka s nervóznymi eurosocialistami, ktorí strašia Smer vylúcením, sa opakuje desatrocia. Šéfovia PAS sa striedajú na javisku ako sošky v orloji. Mnohé z nich sú už vyradené. A ten, ktorého roky poúcajú, co robit, je stále na svojom mieste. So širokou verejnou podporou.

Löfven a Fico zastupujú dva rôzne svety. A každý v nom robí to, co má. Všetko je vlastne v poriadku.

4. Migračné kvóty? Neprijateľné

V EÚ sa dejú veci, ktoré nutne povedú ku konfliktu starej a novej Európy. Sporný migracný pakt, respektíve jeho posledná cast prešla hlasovaním velvyslancov a smeruje do finále. Proti boli len Polsko a Madarsko, co na zastavenie návrhu nestacilo.

Migracný balík prináša to, co Nemecko požaduje od roku 2015. A co krajiny V4 vytrvalo blokovali. V skratke ide o kvóty, cez ktoré štáty EÚ budú musiet prijímat desiatky tisíc migrantov z pretažených krajín. Ak neposlúchnu, za každého odmietnutého migranta budú musiet zaplatit 22-tisíc eur.

Polská konzervatívna vláda už vopred varovala, že návrh dohody bude blokovat. A ak neuspeje (co sa práve deje), tak dohodu nebude plnit. Tvrdý postup avizuje aj Orbán. Dalšie dve krajiny V4, Cesko a Slovensko, sa pri dohode zdržali hlasovania. Návrh však získal väcšinovú podporu a smeruje do europarlamentu.

A to je velmi zlá správa. Migracná politika EÚ je z pohladu východných clenov zvrátená. Hasí problémy pretažených krajín ako Taliansko, Grécko, Nemecko. A migracné bremeno presúva na štáty, ktoré migrantov z Afriky a Blízkeho východu na svojom území nechcú. A zároven tam nechcú žit ani samotní migranti.

„Dohoda“ (na ktorej sa viacerí nedohodli) prehlbuje problém. A uhýba pohladom pred riešením.

Jediným úcinným riešením je ochrana vonkajších hraníc Únie. Teda zastavenie nelegálnej migrácie. V tomto je však EÚ dokonale neschopná.

V praxi bude „dohoda“ fungovat takto: lode nemeckých aktivistov, ktorých sponzorujú mimovládne organizácie, budú dalej vozit migrantov do Európy. Hromadne a bez kontroly. Pretažené krajiny sa potom kvótami zbavia casti migrantov a posunú ich do iných clenských štátov EÚ. Alebo od týchto krajín získajú stovky miliónov eur ako výkupné.

Pre Slovensko by mala byt takáto politika neprijatelná. Problémy s hromadnou imigráciou a pristahovaleckými komunitami sa totiž v budúcnosti nedajú vyriešit. Sú trvalé a každou generáciou sa prehlbujú. Až do úplnej zmeny identity pôvodnej spolocnosti.

Aké je teda z pohladu Slovenska riešenie? Také isté, aké oznámili Poliaci. Vláda by mala jasne odkázat, že „dohodu“ nebude plnit. A to z toho prostého dôvodu, že je v rozpore s ludskými právami – aj Slovákov, ktorí migrantov prijímat nechcú. Aj migrantov, ktorí nechcú byt väznení na Slovensku.

A ak tomu sociálni inžinieri v Bruseli neporozumejú, bude treba zvýšit hlas.

Zdroj: https://standard.sk/459261/7-dni-v-kocke-casy-sa-menia-fico-sa-vracia-ako-mensie-zlo