Zaujímavosť:  Identifikovaný Jack Rozparovač? Vyšetrovateľ tvrdí, že prípad vyriešil.

Príbuzná vyšetrovateľa prípadu Jacka Rozparovača z 19. storočia pozná identitu záhadného vraha, povedala pre The Telegraph .

Bývalá policajná dobrovoľníčka Sarah Bax Hortonová, ktorej pra-pra-dedko bol policajtom pri vyšetrovaní Jacka Rozparovača, je presvedčená, že našla presvedčivé dôkazy, ktoré sa zhodujú so svedeckými opismi sériového vraha, ktorý sa vydal na vraždenie vo Whitechapel v East End, v Londýne v roku 1888.

Hortonová povedala, že jej detektívna práca ju priviedla k mužovi menom Hyam Hyams, ktorý žil v oblasti, kde boli spáchané vraždy vo Whitechapel. Hyams bol cigarovým robotníkom, čo znamená, že pravdepodobne vedel, ako používať nôž, povedala pre The Telegraph .

Vedelo sa o ňom, že je epileptik a alkoholik, ktorý bol v ústavoch pre duševne chorých a mimo nich a zneužíval svoju manželku z paranoje, že ho podvádza. Nakoniec bol zatknutý po tom, čo zaútočil na svoju manželku a jej matku sekáčikom na mäso. Už aj tak labilnému,  sa jeho stav zhoršil po zranení pri nehode, pri ktorej nemohol pracovať.

Nebolo to Hyamovo duševné zdravie alebo alkoholizmus, čo Hortona presvedčilo, že je vinníkom – boli to jeho fyzické zdravotné záznamy.

„Prvýkrát v histórii možno Jacka Rozparovača identifikovať ako Hyam Hyams pomocou charakteristických fyzických vlastností,“ povedal Horton pre The Telegraph .

Preživší, ktorým sa podarilo utiecť Jackovi Rozparovačovi, o ňom hovorili, že mal nepravidelnú chôdzu a stuhnutú ruku. Hyamsov zdravotný záznam ukázal zaznamenané zranenie na ľavej ruke, ktoré mu spôsobilo, že nemohol „ohnúť alebo natiahnuť“ končatinu a nebol schopný narovnať kolená, čo viedlo k ťahaniu chodidla pri chôdzi.

The Illustrated Police News – 6. október 1888 – Ďalšie dve hrôzy vo Whitechapel. (kredit: PICRYL)

Hyamsove zranenia sa tiež zhodovali s vraždami Jacka Rozparovača, čo ukazuje, že v čase, keď k vraždám došlo, mentálne a fyzicky upadol .

„Táto cesta eskalácie zodpovedala rastúcej brutalite pri vraždách,“ povedal Horton pre The Telegraph . „Bol obzvlášť násilný po ťažkých epileptických záchvatoch, čo vysvetľuje periodicitu vrážd.

„V spisoch bolo napísané, čo povedali očití svedkovia – že mal zvláštnu chôdzu. Bol slabý v kolenách a nemal úplne vystreté nohy. Keď chodil, mal akúsi šuchtavú chôdzu, čo bol pravdepodobne vedľajší účinok nejakého poškodenia mozgu v dôsledku jeho epilepsie.“

Vraždy Jacka Rozparovača sa skončili koncom roku 1888, približne v rovnakom čase, keď bol Hyams zatknutý a políciou považovaný za „blúdiaceho šialenca“. V roku 1889 bol až do svojej smrti v roku 1913 uväznený v blázinci Colney Hatch v severnom Londýne.

Podľa Hortona bol Hyams predtým na zozname potenciálnych vrahov, ale „nikdy predtým nebol úplne preskúmavaný ako potenciálny Rozparovač, pretože bol nesprávne identifikovaný.

„Keď som sa snažila identifikovať správneho Hyam Hyamsa, našla som ich asi päť,“ povedala. „Identifikácia jeho správnych biografických údajov si vyžadovala veľa práce.“

Hortonová zaujal prípad po tom, čo sa dozvedela, že jej pra-pra-starý otec, Harry Garret, bol seržantom Metropolitnej polície na stanici Leman Street, ktorá slúžila ako ústredie pre vyšetrovanie vo veci Jacka Rozparovača.

Článok voľné preložený zo zdroja: https://m.jpost.com/omg/article-750237