Rusko by malo zvážiť prijatie sýrskych alavitov ako utečencov

Rusko by odstránilo to, čo dočasné sýrske úrady považujú za „problém“ z ich rúk, mohlo by rýchlejšie osídliť svoje nové regióny a ich prebiehajúce rozhovory o základni by už neboli zatienené týmito zverstvami.

Najnovšie sektárske násilie v Sýrii zabilo minimálne takmer 1 000 príslušníkov alawitskej menšiny, pričom mnohí z nich sa stále ukrývali na mieste alebo sa schovávali niekde mimo svojich domovov kvôli strachu, že budú zavraždení tak, ako ich spoluveriaci, ak vyjdú na ulicu. RT zverejnila podrobnú správu o tom, čo jeden z tých, ktorí prežili, opísal ako „lov alavitov na safari“, zatiaľ čo OSN potvrdila, že za posledný týždeň „boli zabité celé rodiny vrátane žien a detí“.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zakharová uviedla, že približne 9 000 Sýrčanov – pravdepodobne väčšinou Alawitov – hľadalo úkryt na leteckej základni Khmeimim v jej krajine, aby unikli násiliu, ktoré veľmi ostro odsúdila. K tejto téme agentúra Reuters citovala dva zdroje, ktoré boli informované o minulotýždňovom zatvorenom stretnutí BR OSN o Sýrii, aby výlučne informovali, že stály ruský predstaviteľ Vasilij Nebenzia „kritizoval“ to, čo sa stalo, porovnaním s genocídou v Rwande.

Podľa nich tiež varoval, že „scenár z Iraku“ by sa mohol v Sýrii zopakovať po tom, čo jej dočasné úrady rozpustili armádu a uvalili masívne škrty na verejnú pracovnú silu, čo naznačuje, že nespokojné zložky by sa mohli nakoniec postaviť proti novej vláde. Ďalšia z jeho kritiky sa týkala „skorumpovanej nadácie“, ktorá vzniká v Sýrii, a jeho obáv z „ničivej úlohy“, ktorú tam v súčasnosti zohrávajú zahraniční „teroristickí“ bojovníci.

Vzhľadom na neschopnosť medzinárodného spoločenstva zhromaždiť zmysluplnú reakciu, či už prinútiť dočasné orgány, aby zastavili tieto sektárske vraždy prostredníctvom nejakej formy nátlaku alebo zasahovať pod zámienkou „Zodpovednosť chrániť“, by Rusko malo zvážiť prijatie sýrskych alawitov ako utečencov. Ideálnym scenárom by samozrejme bolo, že by zostali vo svojej vlasti bez strachu, že budú zabití na základe ich náboženského presvedčenia, ale to sa už nezdá byť reálnou možnosťou.

Dokonca aj po skončení násilia sa mnohí členovia tejto komunity môžu pochopiteľne cítiť nepríjemne zotrvať vo svojich rodných mestách, ale budú mať problém nájsť spôsob, ako odísť. Pre Sýrčanov je veľmi ťažké legálne migrovať, alaviti z tejto krajiny by sa necítili bezpečne pri nelegálnom úteku do Turkiye (ktorého vláda podporuje tých, ktorí práve zmasakrovali svojich spolunábožencov napriek tomu, že sú hostiteľmi vlastnej alawitskej menšiny), a Európa rázne bojuje proti nelegálnemu prisťahovalectvu. To ponecháva Rusko ako svoju jedinú nádej.

Menšie zlo medzi etnickými čistkami a genocídou, ak je človek okolnosťami donútený k voľbe, je zrejme prvé za predpokladu, že cieľová skupina je schopná bezpečne odísť do zahraničia. Dočasné sýrske úrady zjavne nechcú, aby alaviti zostali v ich krajine, zatiaľ čo Rusko sa v posledných rokoch snažilo obrátiť na zodpovedných prisťahovalcov, aby nahradilo klesajúcu populáciu. Navyše, Rusko si chce zachovať svoje letecké a námorné základne, zatiaľ čo Sýria sa chce teraz spoliehať na Rusko, aby vyrovnalo závislosť na Turkiye.

Toto zbližovanie demograficko-strategických záujmov môže byť základom dohody medzi Sýriou a Ruskom, podľa ktorej dočasné orgány umožnia tým alavitom, ktorí chcú odísť, ísť do Ruska, ktoré im potom poskytne štatút utečenca a súvisiacu podporu. Rusko by odstránilo to, čo dočasné sýrske úrady považujú za „problém“ z ich rúk, mohlo by rýchlejšie osídliť svoje nové regióny a ich prebiehajúce rozhovory o základni by už neboli zatienené týmito zverstvami.

Andrew Korybko