Nie je celkom bez irónie, že „Najúspešnejší mierový projekt v dejinách ľudstva“ v súčasnosti plánuje najambicióznejší program zbrojenia kontinentu od konca druhej svetovej vojny. Úspešné udržanie mieru nebolo ani tak zásluhou múdrosti európskych lídrov, ale tým, že obyvatelia Európy boli po dvoch svetových vojnách pochopiteľne vyčerpaní a s radosťou presadzovali hospodársku a politickú integráciu pod ochranou Washingtonu. Nechápte ma zle, nikdy som sa nepridal k tým, ktorí sa sťažovali na vazalizáciu Európy a jej stav ako protektorátu USA. Zdá sa, že výraz „vazal“ naznačuje, že Európania otročia pre svojich amerických pánov, ale v skutočnosti je to presne naopak: priemerný Američan si vezme 14 dní dovolenky ročne v porovnaní s 24 v EÚ.

Friedrich Merz, ešte nie je kancelárom, ale roztrhal predvolebné sľuby, chce sa zbaviť dlhovej brzdy a 500 miliárd eur minúť najmä na domáce projekty maskované za obranu. (Foto: Maja Hitij/Getty Images)
A toto je len špička ľadovca. Napríklad v Rakúsku máte okrem 13 štátnych sviatkov (aj platených) nárok na päť týždňov platenej dovolenky a – čo znie takmer neuveriteľne – zamestnávatelia musia každý rok vyplatiť 14 miezd (tzv. dovolenka a vianočné peniaze). Kedykoľvek to hovorím americkým priateľom, obviňujú ma, že si vymýšľam a musím priznať, že niekedy tomu sám ťažko uverím. No kým si skontrolujem bankový účet počas trojtýždňovej dovolenky v Taliansku plne hradenej zamestnávateľom.
Bohužiaľ, pohodlie „vazala“ sa blíži ku koncu. Európa bude nútená postarať sa o svoju obranu sama a napriek sľubom vedúcich politikov k opaku to sekne do sociálneho štátu. Niet divu, že sa už vytvára odpor: holandský parlament v tesnom hlasovaní (73 proti 71) odmietol plán EÚ „ReArm Europe“. Argument, ktorý uvádza Holandsko, je presvedčivý. Prevzatie nového obrovského dlhu vo výške 800 miliárd eur na obranné účely vytvorí stimuly na prerozdelenie všetkých druhov vecí, ktoré sú potrebné na „obranu“. Návrh EÚ je dlhová únia cez zadné vrátka a Amsterdam svojim partnerom neverí. Pokušeniu zneužiť tvorbu dlhu na podporu preťažených sociálnych programov by mohli štáty ako Francúzsko, Taliansko alebo Nemecko odolať. V Berlíne je odpor proti novým výdavkom taký prudký, že pán Merz skúša všetky možné triky, aby prinútil legislatívu, aby schválila ďalšie dlhy.
Pokúša sa zvolať starý parlament (zvolený v roku 2021) na mimoriadnom zasadnutí, aby schválil jeho navrhované míňanie výdavkov vo výške 500 miliárd eur. Vie, že nový parlament na základe volieb z 23. februára by nehlasoval za pozastavenie takzvaného dlhového bmereaku, ktorý je zakotvený v nemeckej ústave. Či je to vôbec právne možné, rozhodne v najbližších dňoch nemecký ústavný súd v Karlsruhe, keďže opozičné strany tento pokus žalujú ako protiústavný.
Čo je však ešte poburujúcejšie, je to, že pán Merz sa nielen pokúša využiť parlament, aby presadil niektoré z najrozsiahlejších zmien nemeckej ústavy po 2. svetovej vojne, ale robí to, pričom výslovne porušuje predvolebné sľuby spred niekoľkých týždňov. V programe strany CDU zverejnenom v januári 2025 sa výslovne uvádza , že nedôjde k žiadnej manipulácii s dlhovou brzdou. Na strane 14 vysvetľuje údajne obozretnú finančnú politiku CDU, ktorá závisí od triády dodržiavania ústavnej dlhovej brzdy, implementácie daňových úľav a nevyhnutných investícií. Podľa programu dlhová brzda pomáha predchádzať tomu, aby sa dnešné dlhy zmenili na zajtrajšie zvyšovanie daní, čím zabezpečuje, že Nemecko zostane pilierom stability v eurozóne.
Teraz, ani nie mesiac po voľbách, program už nestojí za papier, na ktorom je napísaný. Ešte menej prekvapujúce je, že všetky tie výdavky na „obranu“ a „infraštruktúru“ budú opäť obsahovať všetky druhy zelených ošiaľ pre „ochranu klímy“. Merz potrebuje hlasy Zelených a tí sa rozhodli získať čo najvyššiu cenu, odmietajú jeho návrhy a žiadajú viac peňazí na svoje domáce projekty. Ako sa veci momentálne majú, je dosť pravdepodobné, že vyhovie . Aj keď možno mať určité sympatie k Zeleným, ktorí presadzovali oslabenie oddlženia, no CDU ich odmietla a po voľbách sa pokúsila o to isté.
Je ľahké si predstaviť, že na schválenie 500 miliárd eur budú musieť byť peniaze nakoniec rozdelené medzi rôzne stranícke záujmy vrátane ďalšieho financovania klimatickej politiky, ktorá už značne poškodila nemeckú ekonomiku. Dôveryhodnosť návrhu pána Merza bude čoskoro čeliť výzve zo strany nemeckej loby v oblasti jadrového inžinierstva, ktorá tvrdí, že až šesť jadrových elektrární by sa mohlo rýchlo uviesť do prevádzky. Spoľahlivá a cenovo dostupná energia sa považuje za nevyhnutnú pre udržanie životaschopného zbrojárskeho priemyslu, takže žiadny seriózny návrh sa nemôže zamerať na solárne panely a veterné turbíny, ale musí zahŕňať jadrovú energiu.
Žiaľ, budúca vláda „konzervatívcov“ a sociálnych demokratov súhlasila s tým, že Nemecko upustí od štiepenia a zameria sa na fúziu. Nemecko teda namiesto používania technológie, ktorá obstála v skúške času (jadrové štiepenie), vsádza na technológiu, ktorá ešte ani len neopustila experimentálnu fázu. Toto všetko je vtip a ukazuje, že nejde o serióznu korekciu kurzu, ale len o pokračovanie neúspešných politík s novými partnermi.
Je pochybné, že v iných európskych krajinách to pôjde inak. Ochota voličov vzdať sa životnej úrovne, na ktorú si zvykli, bude mať limity, takže všetky navrhované výdavky na obranu si s najväčšou pravdepodobnosťou nájdu cestu do sociálneho štátu.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.