Zhruba 4 roky píšem o tom, že by sme nemali podceňovať lokálnu politiku a že sa príliš zaoberáme tou celoslovenskou. Rovnako píšem o tom, ako je celoslovenská politika odpojená od tej lokálnej, pretože tu máme strany, ktoré majú napríklad členov takmer výhradne z Bratislavy alebo jej blízkych satelitov. Teraz nastal čas, kedy nahromadené problémy doslova zamínovali obecné zastupiteľstvá, ktoré postupne začínajú vybuchovať.
Načrtnem problém na konkrétnom prípade, nebudem však menovať obec ani starostu. Je to len jedna z mnohých obcí. Poviem len toľko, že ide o obec na západnom Slovensku, v Nitrianskom kraji. Predošlý starosta veci flákal, a tak obec aj vyzerala. Časť používala vodný zdroj bez akejkoľvek kontroly, obec nemala urobené chodníky, čo bolo nebezpečné pre deti dochádzajúce do školy. Cez obec vedie totiž skratka, ktorú často používa kamiónová doprava.
Po posledných voľbách majú novú starostku, ktorá si vyhrnula rukávy a začala upratovať na svojom úrade. Dala do poriadku vodu, podala projekty na výstavbu chodníkov aj zateplenie obecného a kultúrneho domu. Prvý problém nastal, keď bolo treba podať projekt. Po upozornení len odvrkla, že je na ceste k moru a nemá so sebou čítačku na občiansky, aby to mohla urobiť na diaľku a elektronicky. A vraj sa nebude po ňu už vracať. Má po projekte. Potom prišiel ďalší problém. Obce majú pridávať do tzv. zásobníka projektov všetky svoje veci, ktoré chcú urobiť. Táto starostka to znovu „nestihla“ a po funuse sa prišla opýtať, či ich tam môže ešte dodatočne nahrať. Keby aspoň s prosíkom, ale ani to nie. Urobila to arogantne. Pritom jej projekty boli práve v tej kategórii, v ktorej by jej prešli (aj bez „vybavovacej agentúrky“), lebo sú prioritné.
To jej nestihnutie znamená, že obec môže do pár rokov zavrieť a čoskoro bude administratívne zlúčená s inou a väčšou. Tým pádom bude ďalej chradnúť. V lepšom prípade sa z nej stane skanzen. Toto programové obdobie je totiž posledné a toto sú posledné peniaze, za ktoré sa ako tak dá ešte niečo opraviť alebo postaviť. Písal som o tom v tomto staršom článku. A písal som aj o tom, že košeľa je bližšia ako kabát.
Pokiaľ ste si v obci zvolili obrazne povedané automechanika alebo upratovačku, navyše ste ich nechali bez dozoru, potom sa nečudujte. Nič proti týmto povolaniam, môj dedko bol automechanik a sám som bol aj upratovačom počas môjho pobytu v Austrálii. Oboje treba vedieť robiť dobre, ale viesť obec, vedieť riadiť procesy, to je úplne iná schopnosť.
Riešenie
Nominovať do funkcii len ľudí, ktorí majú reálne skúsenosti s riadením. Nemyslím tým riadenie nejakého miestneho malého folklórneho súboru. Myslím tým riadenie pracovného kolektívu. Rovnako by sme mali prerobiť volebný systém – najmä volebné obvody, aby boli všetci poslanci poznateľní a dostupní na kontaktovanie. Bez tohto sa ďalej nepohneme. Rovnako by sme sa mali pripraviť na to, že nám budú na vidieku (ale rovnako aj v mestách a mestečkách) vybuchovať nastražené míny. Nastražili sme si ich ale sami.
P.S.
Pozor, časť starostov a miestnych poslancov sa bude snažiť zachrániť situáciu tým, že vezmú za vďak nejaký projekt od súkromných firiem. Napríklad povolia niektorý zo „zelených“ projektov výmenou za príspevky do obecnej kasy. Nemusia to byť rovno úplatky, ale môžu to byť projekty, ktoré po pár rokoch skončia a nechajú po sebe pustatinu, zničenú zem a dieru v rozpočte. Budú to krátkodobé riešenia, zmluvy s diablom, ktoré vybuchnú rovnako, keď nie horšie.
Foto: Quang Nguyen Vinh z pexels.com
Zdroj: https://svetonazor.klimo.net/2025/03/11/vidieku-minove-polia/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.