Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol návrh Călina Georgesca zvrátiť anulovanie rumunských prezidentských volieb v novembri 2024 a v konečnom rozsudku vyhlásil jeho prípad za „neprípustný“.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol návrh Calina Georgesca zvrátiť anulovanie rumunských prezidentských volieb v roku 2024 a v konečnom rozsudku vyhlásil jeho prípad za „neprípustný“. (Foto: Andrei Pungovschi/Getty Images)
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol návrh Călina Georgesca zvrátiť anulovanie rumunských prezidentských volieb v novembri 2024 a v konečnom rozsudku vyhlásil jeho prípad za „neprípustný“.
Pravicový nezávislý prezidentský kandidát Calin Georgescu vyhral prvé kolo volieb, v ktorom sa zdalo, že svoju úlohu zohrala aj virálna kampaň TikTok.
Tesne pred druhým kolom zrušil rumunský ústavný súd 6. decembra celé hlasovanie s odvolaním sa na tvrdenia o „ruskom zasahovaní“.
Po rozhodnutí rumunských úradov ho Georgescu napadol na ECHR, najvyššom európskom súde pre ľudské práva.
Tvrdil, že zrušením bolo porušené jeho právo na slobodné voľby podľa článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, pričom tvrdil, že rozhodnutie bolo nezákonné, neprimerané a politicky motivované.
EDĽP so sídlom v Štrasburgu rozhodol, že článok 3 – zaručujúci slobodné voľby – sa vzťahuje len na parlamentné voľby, nie na prezidentské.
Keďže rumunská ústava výslovne oddeľuje prezidentský úrad od zákonodarného zboru, súd zamietol Georgescov primárny nárok.
Odvolal sa aj na články 6 (spravodlivý súdny proces), 10 (sloboda prejavu), 11 (sloboda zhromažďovania) a 13 (účinný opravný prostriedok), pričom tvrdil, že nemá žiadny právny spôsob, ako napadnúť zrušenie a že proces je politicky narušený.
Súd opäť jeho prípad zamietol.
Pokiaľ ide o články 6 a 13, rozhodol, že kandidatúra na prezidenta je politickým právom, nie občianskym, čo znamená, že Georgescu nemá podľa EDĽP žiadny platný nárok.
„Právo kandidovať v tomto prípade bolo politickým právom a netýkalo sa ‚občianskych práv a povinností‘,“ rozhodol súd.
Pokiaľ ide o články 10 a 11, tvrdil, že Geogescu nepredložil dostatočné nároky.
„Súd zistil, že pán Georgescu nepredložil žiadne faktické ani právne argumenty na podporu svojho tvrdenia o „politickom zasahovaní“ do volebného procesu. Preto túto časť sťažnosti zamietol ako zjavne neopodstatnenú,“ rozhodol.
Keď najvyšší európsky súd pre ľudské práva zabuchol dvere pred jeho výzvou, Georgescov boj o znovuzískanie poštu rumunského prezidenta sa takmer skončil.
Nebolo to prvýkrát, čo ESĽP zablokoval Georgescove odvolania.
V januári tohto roku požiadal súd, aby obnovil anulované výsledky prvého kola, ale sudcovia jeho žiadosť zamietli s tým, že nespadá do rozsahu pôsobnosti pravidla 39.
V ten istý mesiac rumunský súd zamietol aj jeho pokus napadnúť rozhodnutie ústavného súdu o zrušení prezidentských volieb z 24. novembra.
Rozhodnutia viacerých súdov môžu prispieť k dojmu, že Georgescu čelil neprekonateľným právnym a inštitucionálnym prekážkam pri dosiahnutí úradu.
Ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) obvinila lídrov Európskej únie zo zosnovania obvinení proti Georgescovi s cieľom potlačiť toho, čo nazývala „nesystémovým“ kandidátom.
SVR tvrdila, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tlačila na Rumunsko hrozbami krátenia fondov EÚ, ak bude Georsgescu pokračovať vo svojej kampani.
V tlačovej správe zverejnenej 4. marca rumunské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo tvrdenia SVR a označilo ich za „smiešne a nevhodné“.
„Ide o súčasť série hybridných akcií, ktoré vykonáva Ruská federácia s cieľom podkopať demokraciu v Rumunsku,“ dodal.
https://twitter.com/brusselssignal/status/1895462748672217280
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.