De-dollarizácia bola vždy skôr politickým sloganom ako peňažným faktom

Akýkoľvek prielom v rusko-amerických vzťahoch by nevyhnutne sklamal tých multipolárnych nadšencov, ktorí sa rozhodli pre najideologickejšie dogmatické príbehy novej studenej vojny a následne verili, že Rusko sa už z princípu navždy bude vyhýbať doláru.

Tri roky trvajúca zástupná vojna medzi NATO a Ruskom na Ukrajine prispela k presvedčeniu, že medzinárodné spoločenstvo sa rozdelilo na Západ a na svetovú väčšinu, pričom výsledok spomínaného konfliktu určil, ktorý tábor najsilnejšie ovplyvní globálny systémový prechod. Táto paradigma predurčila pozorovateľov k predstave, že BRICS, ktorý predstavuje svetovú väčšinu, aktívne koordinuje dedolarizačné politiky, aby sa oddelili od finančných zovretí Západu.

Toto vnímanie pretrváva dodnes, napriek tomu, že vlaňajší októbrový samit BRICS nedosiahol vôbec nič hmatateľného významu, a to ani na fronte dedolarizácie, a poprední členovia ako India a Rusko následne potvrdili v reakcii na Trumpove colné hrozby, že nevytvárajú novú menu. Ako sa ukázalo, ešte predtým, ako Trump inicioval rodiacu sa rusko – americkú „Novú úľavu“, medzinárodná komunita nebola za posledné tri roky taká rozdelená, ako si mnohí multipolárni nadšenci mysleli.

Zložitá vzájomná závislosť držala väčšinu hlavných hráčov spolu, vrátane Ruska a Západu po tom, čo Rusko pokračovalo v predaji ropy, plynu a kritických nerastov, ako je urán, Západu napriek ich zástupnej vojne. Podobné vzájomné závislosti sú dôvodom, prečo indický minister zahraničných vecí Dr. Subrahmanyam Jaishankar v polovici novembra vyhlásil, že „ India nikdy nebola za dedolarizáciu “ a potom tento postoj minulý týždeň znovu potvrdil, keď povedal, že „vôbec nemáme záujem podkopávať dolár“.

Povedal tiež, že „nemyslím si, že existuje jednotný postoj BRICS k [dedolarizácii]. Myslím si, že členovia BRICS a teraz, keď ich máme viac, majú v tejto veci veľmi rozdielne postoje. Takže návrh alebo predpoklad, že niekde existuje jednotná pozícia BRICS voči doláru, podľa mňa nie sú podložené faktami. Dôvodom, prečo je dôležité upriamiť pozornosť na jeho posledné slová, je globálny kontext, v ktorom boli zdieľané v súvislosti s rodiacim sa rusko-americkým „New Détente“.

Nedávne pozvanie Putina americkým spoločnostiam na spoluprácu s Ruskom v oblasti strategických zdrojov vrátane energie v Arktíde a dokonca aj nerastov vzácnych zemín v Donbase povedie k tomu, že Rusko použije viac dolárov v medzinárodnom obchode, ak z toho niečo bude. To by zase zdiskreditovalo dojem zdieľaný skôr v tejto analýze aktívnej dedolarizácie Ruska, o ktorej sám Putin vždy hovoril, že to bolo donútené sankciami, a preto by sa to samo od seba bežne nestalo.

Roztopenie ich napätia spôsobené tým, že USA sprostredkovali ukončenie ich zástupnej vojny spôsobom, ktorý vyhovuje väčšine ruských záujmov, by preto prirodzene znamenalo, že Rusko opäť použije dolár. Samozrejme, stále bude podporovať vytváranie platforiem ako BRICS Bridge, BRICS Clear a BRICS Pay, ale tieto by boli zamerané skôr na zabránenie závislosti od dolára ako na postupnú dedolarizáciu ako takú. Rubeľ sa bude aj naďalej používať ako preferovaná mena Ruska pri uskutočňovaní medzinárodného obchodu.

Napriek tomu by akýkoľvek prielom v rusko-amerických vzťahoch nevyhnutne sklamal tých multipolárnych nadšencov, ktorí sa zaoberali najideologickejšie dogmatickými príbehmi novej studenej vojny a následne verili, že Rusko sa už z princípu navždy bude vyhýbať doláru. Tí, ktorí predtým kritizovali pragmatický prístup Indie k tejto mene, najmä Jaishankarove komentáre z polovice novembra, by potom jedli vranu, ak by Rusko nakoniec skončilo po jej vzore.

Aj keby sa Rusko len čiastočne vrátilo do globálneho ekosystému dolára prostredníctvom zrušenia amerických sankcií na používanie tejto meny na uľahčenie dohôd o strategických zdrojoch, ktoré Putin práve navrhol, potom by to pravdepodobne viedlo k tomu, že zvyšok BRICS tiež zmiernil svoju dedolarizačnú politiku, ak by ju vôbec mal. Čína samotná by mohla v tomto ohľade naďalej dosahovať najväčší pokrok, ale aj ona váhala ísť naplno, a to aj kvôli svojej komplexnej vzájomnej závislosti so Západom (vrátane jej podielov na ministerstve financií USA).

Tieto postrehy o rozdielnych názoroch Ruska, Indie a Číny na dolár ukazujú, že dedolarizácia bola vždy skôr politickým sloganom než peňažným faktom, v ktorom iba Rusko dosiahlo hmatateľný pokrok, ale len preto, že bolo k tomu prinútené, aj keď by sa čoskoro mohlo vrátiť do rovnováhy, ako bolo vysvetlené. Spoločne tvoria RIC, jadro BRICS, takže čokoľvek povedia alebo urobia, ovplyvní porovnateľne menšie krajiny. Na tom však nie je nič zlé, ani vo všeobecnosti, ani v tomto kontexte.

Pomerne menšie krajiny nemôžu sami o sebe výrazne ovplyvniť globálne ekonomické alebo finančné systémy a v tomto konkrétnom kontexte majú takmer všetky, až na pár výnimiek, stále úzke obchodné vzťahy s USA, čo si vyžaduje, aby zostali v globálnom ekosystéme dolára. Nemohli realisticky de-dolarizovať spôsobom, ktorý si predstavovali najdogmatickejší ideológovia, bez toho, aby im to prinieslo obrovské náklady alebo aby svoju závislosť od USA/dolára nahradili Čínou/jüanom.

Najpragmatickejším prístupom bol vždy ten, ktorý propagovala India, keď sa krajiny snažia viac využívať svoje národné meny v obchode a zároveň diverzifikovať svoje koše cudzích mien, aby sa vyhli závislosti od ktorejkoľvek jednej. To im umožňuje posilniť svoju suverenitu zmysluplným a realistickým spôsobom bez toho, aby riskovali hnev hlavných hráčov aktívnym zrušením meny a/alebo aktívnym osvojením si meny svojho súpera. Práve táto rovnováha bude definovať procesy finančnej multipolarity.

Andrew Korybko