Nemecká asociácia pre jadrovú energiu (KernD) vyzvala budúceho kancelára a lídra Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedricha Merza, aby sa urýchlene pustil do reaktivácie niektorých jadrových elektrární v krajine.
KernD vyzval na znovuotvorenie odstavených nemeckých jadrových elektrární. (Thomas Lohnes/Getty Images)
Podľa KernD by až šesť z nich mohlo byť do roku 2030 opäť online. Posledný z kedysi 37-silných nemeckých jadrových reaktorov bol vyradený z prevádzky v roku 2023 za odchádzajúcej vlády.
Jadrové združenie uviedlo, že náklady na opätovné spustenie by predstavovali 1 miliardu až 3 miliardy eur na reaktor v závislosti od toho, do akej miery boli elektrárne vyradené z prevádzky.
Na príkaz strany Zelených boli mnohé jadrové stanice nielen odstavené, ale úmyselne zničené, aby sa zabránilo ich neskoršej reaktivácii.
Napríklad v Grohnde (Dolné Sasko) a Brokdorfe (Schlwesig-Holstein) boli primárne vodné okruhy prepláchnuté kyselinou , čím sa stali trvalo nepoužiteľné.
Hoci sa celkové náklady až 18 miliárd eur na šesť elektrární môžu zdať vysoké, KernD poukázal na to, že jadrové elektrárne dodávali spoľahlivú, lacnú a bezemisnú elektrinu.
Preto to pomohlo zabrániť ochromujúcim cenovým skokom elektriny, ktoré Nemecko a jeho susedné krajiny túto zimu niekoľkokrát utrpeli . Okrem toho nemecké dotácie na výrobu obnoviteľnej energie dosiahli len v roku 2024 viac ako 18 miliárd eur, uviedol KernD.
Energetické združenie zahŕňa výrobcov technológie jadrovej energetiky, dodávateľov palivových tyčí a príbuzné spoločnosti. Bývalí prevádzkovatelia jadrových elektrární, akými sú E.On, RWE a EnBW, predtým opustili asociáciu v snahe dištancovať sa od jadrovej energie, ktorá sa v tom čase považovala za politicky nepriaznivú.
Nemecké energetické spoločnosti prejavili neochotu pristúpiť k reaktivácii svojich bývalých jadrových elektrární z dôvodu vysokých politických a finančných rizík.
KernD navrhol použiť na reaktiváciu štátny podnik. „V mnohých európskych krajinách jadrové elektrárne tradične prevádzkujú štátne spoločnosti, ako napríklad EdF vo Francúzsku a Vattenfall vo Švédsku,“ uvádza sa v správe.
Poukázalo tiež na Belgicko, kde štát prevzal podiel na prevádzkovateľovi energetiky, ktorý má na starosti predlžovanie prevádzkových časov jeho jadrových elektrární.
Merz zatiaľ jasne neuviedol, či má v úmysle reštartovať flotilu jadrových elektrární v krajine.
Po víťazstve vo voľbách 23. februára požadoval „moratórium na demontáž“, čo znamená zastavenie ďalšieho ničenia vyradených jadrových elektrární.
Nedávno Markus Söder, líder Konzervatívnej kresťansko-sociálnej únie – bavorskej sesterskej strany Merzovej CDU – žiadal reaktiváciu jadrovej elektrárne Isar 2 neďaleko Mníchova, jedného z troch posledných reaktorov, ktoré budú v roku 2023 vyradené z prevádzky.
Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/03/german-nuclear-group-wants-power-plants-back-online-by-2030/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.