Putin by mohol sprostredkovať iránsko-americké „nové uvoľnenie napätia“

…ako recipročnú priazeň Trumpovi.

Ak bude iránsko-americké „nové uvoľnenie“ nasledovať po rodiacom sa rusko-americkom, sprostredkované akokoľvek Putinom ako recipročná láskavosť Trumpovi za všetko, čo teraz odvážne robí, potom by to úplne zmenilo západoeurázijskú geopolitiku a následne by odomklo vzrušujúce geoekonomické príležitosti.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Rusko „je pripravené urobiť všetko, čo je v jeho silách“, aby pomohlo USA a Iránu „vyriešiť všetky problémy prostredníctvom rokovaní“, po čom nasledoval Putinov zahraničný poradca Jurij Ušakov, ktorý odhalil, že Rusko a USA sa dohodli na budúcich rokovaniach o Iráne. Ich poznámky prišli v reakcii na správu agentúry Bloomberg, že Trump odovzdal túto požiadavku Putinovi priamo počas ich telefonátu v polovici februára a že ich predstavitelia o tom krátko potom rokovali v Rijáde.

Širší kontext sa týka rodiaceho sa rusko – amerického „Nového uvoľnenia“, ktorý priniesla Trumpova revolúcia v zahraničnej politike, ktorej iránskej dimenzie sa minulý týždeň dotkol Newsweek tu, kde sa správne predpovedalo, že Rusko sa pokúsi pomôcť USA a Iránu vyrovnať ich nezhody. Motívom Ruska je opätovať pomoc USA pri riešení ukrajinského konfliktu, odvrátiť potenciálnu horúcu vojnu pozdĺž jeho južnej periférie a presmerovať pozornosť americkej armády ďalej od svojich hraníc.

Za týmto účelom, vzhľadom na vzájomnú dôveru medzi Ruskom a Iránom, ako to dokazuje aktualizovaný pakt o strategickom partnerstve z polovice januára , Putin a jeho zástupcovia sú v najlepšom postavení na to, aby vysvetlili Trumpovu revolučnú zahraničnú politiku svojim náprotivkom a presvedčili ich, aby vstúpili do rozhovorov v dobrej viere. Môžu sa tiež podeliť o svoje skúsenosti so zapojením sa do jeho administratívy, aby zvýšili šance, že akékoľvek potenciálne americko-iránske rozhovory uspejú a povedú k ich vlastnému vzájomne prospešnému „novému uvoľneniu napätia“.

Pretože tak blízko, ako má Rusko k Iránu, má dobré vzťahy aj s Izraelom, na rozdiel od falošných predstáv, ktoré sa v priebehu rokov rozšírili o ich vzťahoch. „Rusko sa vyhlo guľke tým, že sa múdro rozhodlo nespojiť sa s už porazenou osou odporu“ počas najnovšej regionálnej vojny, za čo ho práve odmenil Izrael, ktorý údajne loboval v USA, aby si Rusko ponechalo svoje základne v Sýrii. Izrael je preto pravdepodobne rád, že USA požiadali Rusko o sprostredkovateľa medzi nimi a Iránom, keďže Bibi verí Putinovi.

Niektoré izraelské elity a médiá by mohli hlasno oponovať tomuto vývoju, ale je to len preto, že sú liberálni globalisti, ktorí sú ideologicky spriaznení so svojimi staršími americkými náprotivkami, a preto sú vždy proti Rusku a Bibi, nech sa deje čokoľvek. Nie sú schopní vraziť klin medzi Rusko a USA, nehovoriac medzi Ruskom a Iránom, takže nadchádzajúce rusko-iránske rozhovory budú pravdepodobne pokračovať bez akéhokoľvek vonkajšieho zasahovania, a preto môžu byť úspešnejšie, než niektorí očakávajú.

Je tiež dôležité poukázať na to, že Rusko pozvalo Izrael, aby sa zúčastnil na svojej prehliadke ku Dňu víťazstva na Červenom námestí 9. mája, takže Bibi sa pravdepodobne v tom čase stretne s Putinom, aby o tom podrobne informoval. Od ruského lídra sa očakáva, že vysvetlí svoje záujmy v snahe sprostredkovať iránsko-americké „nové uvoľnenie“, ktoré okrem vyššie uvedených troch zahŕňa potrebu zachovať tranzit pozdĺž severojužného dopravného koridoru s Indiou, ako aj realizovať svoje energetické plány, o ktorých si môžete prečítať tu.

Ich hlavnou prekážkou je Trumpova obnovená politika „maximálneho tlaku“ voči Iránu, ktorá relevantne zahŕňa hrozbu sekundárnych sankcií voči tretím krajinám, ako je India, teda potreba Ruska sprostredkovať iránsko-americké „nové uvoľnenie“, aby sa zabezpečila životaschopnosť vyššie uvedených projektov. Čo sa týka Trumpových pohnútok, chce dosiahnuť komplexnú dohodu s Iránom, ktorá by mu potom mohla uľahčiť jeho plánované „otočenie (späť) do Ázie“ pre svalnatejšiu Čínu, s ktorou mu Putin môže pomôcť.

Cieľom USA je prinútiť Irán, aby súhlasil s novou jadrovou dohodou, obmedzil svoj program balistických rakiet a dištancoval sa od „osi odporu“ výmenou za postupné zmiernenie sankcií, čo všetko môže zmierniť bezpečnostné obavy Izraela a Saudskej Arábie, aby sa znížili šance na ďalšiu regionálnu vojnu. Trump sa nemôže plne sústrediť na Čínu, kým mu nad hlavou bude visieť Damoklov meč, no nemá ani reálnu možnosť presvedčiť Irán, aby súhlasil s jeho podmienkami bez Putinovej pomoci.

Iste, USA žiadajú od Iránu pomerne veľa a pre prezidenta Masouda Pezeshkiana to bude horká pilulka, ktorú prehltne, ak súhlasí s čo i len časťou toho, čo sa požaduje, ale značne oslabená regionálna pozícia jeho krajiny po poslednej západoázijskej vojne zvyšuje pravdepodobnosť, že tak urobí. Mohla by ho motivovať aj hypotetická možnosť buď vpustiť americké energetické spoločnosti späť do Iránu za prísnych podmienok a/alebo vytvoriť „plynový OPEC“ s Ruskom, USA a možno aj Katarom.

Z pohľadu Izraela možno neschvaľuje žiadne partnerstvo medzi Iránom a USA bez ohľadu na jeho formu, ale môže to tiež vytvoriť páku pre USA, aby zabezpečili, že Irán bude dodržiavať akúkoľvek dohodu, s ktorou súhlasia, pod hrozbou jej odstúpenia ako trestu, ak sa tak nestane. Ak by sa ekonomické záujmy Iránu stali čiastočne závislými od USA, či už priamo prostredníctvom investícií a/alebo nepriamo, napríklad prostredníctvom úľavy od sankcií, potom bude mať väčšiu tendenciu dodržiavať akúkoľvek dohodu.

Ak bude iránsko-americké „nové uvoľnenie“ nasledovať po rodiacom sa rusko-americkom, sprostredkované akokoľvek Putinom ako recipročná láskavosť Trumpovi za všetko, čo teraz odvážne robí, potom by to úplne zmenilo západoeurázijskú geopolitiku a následne by odomklo vzrušujúce geoekonomické príležitosti. Tieto komplementárne výsledky by mohli byť predzvesťou novej éry v medzinárodných vzťahoch, ktorá by urýchlila globálny systémový prechod k multipolarite, a preto by bola objektívnym prínosom pre každého.

Andrew Korybko