Ku geopolitickým dôsledkom včerajšej roztržky v Bielom dome sa ešte podrobnejšie vyjadrím večer, v tejto chvíli chcem upozorniť na tohto bezškrupulózneho hulváta, ktorý tiež nemá v dejinách diplomacie obdoby. Bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer nazval amerického prezidenta Donalda Trumpa „chrapúňom, oranžovým opičiakom, šialeným ruským agentom“. Pred niekoľkými mesiacmi zasa označil veľvyslanca USA na Slovensku (áno, toho, ktorému sa Ivan Korčok tak strká do priazne) za „užitočného idiota“ len preto, lebo sa štandardne stretol s premiérom Ficom. Všetci si pamätáme, ako ešte vo funkcii šéfa slovenskej diplomacie rozzúrený do červena nadával v Michalovciach ľuďom rozhorčeným z militaristickej vládnej politiky, že sú podliaci a dobytok. Na adresu premiéra Fica, ktorý ho kedysi spravil veľvyslancom (čo mu dodnes vyčítam) sa dlhodobo vyjadruje spôsobom nehodným diplomata.
Napríklad 6. februára na besede v Žiline o ňom povedal, že je to „vyžratý, cynický, vnútorne skorodovaný niktoš“ a prítomný šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy mu za to ešte aj zatlieskal a takto servilne zakurizoval: „Súhlasím s tebou a normálne si ma dojal týmito slovami.“ Mimochodom, keď už Kovačičova 360-ka nemá čo robiť a stráca čas seriálom o servilných novinároch z „dezinfoscény“ (čo nie je nič iné ako nepekne žiarlivý pokus o likvidáciu úspešnejšej konkurencie), myslíte si, že venujú jednu časť aj Petrovi Bárdymu? Alebo všetkým tým, ktorí sa rozprávali so Zuzanou Čaputovou ako so sväticou bez nepríjemných otázok? Ale to som už odbočil…
Keby bol Rastislav Káčer ministrom zahraničných vecí aj dnes, Spojené štáty by nám asi vyhlásili vojnu. Nemyslím si, že je potrebné rozvádzať, prečo je jeho hrubé vyjadrovanie neprípustné a prečo by sa mali jeho názoroví súputníci od neho skôr dištancovať ako vydávať ho za autoritu a chodiť s ním na besedy. Je až neskutočné, ako ľudia precitlivení na drsnejší slovník niektorých členov vládnej koalície prehliadajú suterénnu vulgárnosť tohto alkoholom zdevastovaného človeka a jeho grobianske správanie eufemizujú alebo dokonca vyzdvihujú ako obdivuhodný prejav otvorenosti. Takíto ľudia by už nikdy nemali moralizovať o „slušnom Slovensku“, pretože tento hulvát sa nielenže nikdy nemal stať šéfom diplomacie, ale nemal by mať ani miesto vo verejnom priestore.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.