Ak niečo európske progresívne elity nenávidia viac ako populistické povstanie, tak je to Američan, ktorý im pripomína, ako hlboko klesli. Vstúpil JD Vance, viceprezident USA, ktorý vystúpil na javisko na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii a urobil presne toto.
Prezident Macron čaká, kým sa k nemu 17. februára v Paríži pripoja európski lídri, aby diskutovali o tom, ako zastaviť Trumpa a Vancea. Má niekto nejaké nápady? Vôbec niekto? Dobrý deň, nápady? (Foto Tom Nicholson/Getty Images)
S presnosťou ostrieľaného boxera zasadil Vance úder za úderom proti byrokratickej triede, ktorá zabíja Európu do zeme, pričom sa odvážil poukázať na to, čo je zrejmé: demokracia v Európe je čoraz viac fasádou, sloboda prejavu je na ústupe a lídri kontinentu sa viac zaujímajú o ideologické boje ako o zastupovanie vlastných ľudí.
Reakcia bola rýchla, hysterická a úprimne povedané. Európski lídri a médiá boli pobúrení, no nepopierali fakty.
Nemecký kancelár Olaf Scholz, zvyčajne taký vzrušujúci ako varená klobása bez horčice, zrazu našiel vášeň a štekal, že Nemecko bude aj naďalej držať „krajne pravicové“ strany, ako je Alternatíva pre Nemecko (AfD), na uzde – všetkými potrebnými prostriedkami.
Preklad: voľby sú platné len vtedy, keď prinesú správne výsledky. Ak si voliči vyberú „nesprávnych“ kandidátov, musia byť ignoranti, zavádzaní alebo manipulovaní zahraničnými agentmi. Skutočne pohodlná výhovorka na ignorovanie demokratických výsledkov.
Ale Vance urobil svoju domácu úlohu. Poukázal na to, ako sa tlmia nesúhlasné hlasy. Ako sa k lídrom ako maďarský Viktor Orbán – v skutočnosti zvolených svojimi ľuďmi – správajú samozvaní bruselskí morálni komisári ako k nebezpečným extrémistom. Ako v Rumunsku vládnuca trieda anulovala prezidentské voľby, pretože si voliči zvolili konzervatívneho outsidera.
Vance sa tiež dotkol citlivého nervu, keď hovoril o slobode prejavu – alebo o tom, čo z nej zostalo. V skutočnosti ľudia v celej Európe teraz riskujú trestné stíhanie za „nesprávne myslenie“.
Vyjadrite obavy z masovej migrácie? To je „nenávistný prejav“. Spochybňujete múdrosť rodovej ideológie v školách? To je „podnecovanie neznášanlivosti“. Chcete zdieľať nepohodlnú vedeckú štúdiu o klimatických zmenách? To je „dezinformácia“.
A nech vás ani nenapadne kritizovať posvätné kravy EÚ. Ursula von der Leyen a jej armáda technokratov sa postarali o to, že Big Tech vás de-platformuje skôr, ako poviete „Bruselský diktát“.
Médiá, samozrejme, prezentovali Vanceov prejav ako „útok“ na Európu, ale v skutočnosti sa nezaoberali jeho bodmi. Nikto jeho tvrdenia nevyvrátil. Nikto nevysvetlil, prečo je prijateľné stíhať britskú babičku za to, že sa modlila pred potratovou klinikou, alebo prečo bol novinár vo Francúzsku zatknutý za to, že nazval zločincom migranta – počkajte – „zločinec migrant“.
Pretože nemôžu.
Čo skutočne pobúrilo európsku vládnucu triedu, bolo zistenie, že Vance neoslovuje len Američanov. Hovoril s miliónmi Európanov, ktorí sa cítia opustení svojimi vodcami.
Holandsko práve videlo raketový vzostup Geerta Wildersa. Francúzsko sa pripravuje na ďalší nacionalistický nárast. Nemeckí voliči sa vzďaľujú od establišmentu. A nezabudnime ani na Východoeurópanov, ktorí sa do prebudenej utópie vôbec nehrnuli.
Pre Brusel je to strašné. Stratégiou EÚ je už dlho diskreditovať a odsúvať „populistov“ na vedľajšiu koľaj prostredníctvom byrokratických sabotáží, očierňujúcich kampaní a občasného finančného vydierania. Čo sa však stane, keď ich dokonca Amerika, ich údajný „partner v demokracii“, začne volať?
Ako sa dalo očakávať, liberálna tlač prešla do kolapsu. Britský Guardian obvinil Vancea zo „zasahovania do európskych záležitostí“ – dosť ironické vzhľadom na to, ako európski lídri prednášajú Amerike zakaždým, keď republikán vstúpi do Bieleho domu.
Nemecký Bild sa ponáhľal brániť Scholzovi, ktorý zrejme Vanceovi odovzdal „silný protiútok“. Silný v tomto prípade znamenal niekoľko vágnych fráz o „európskej jednote“ a obnovený prísľub zachovať otvorené hranice EÚ bez ohľadu na to, aký chaos to prinesie.
Európski politici sa postavili, aby cnostne signalizovali svoj nesúhlas. Francúzsky minister zahraničia označil Vanceove vyjadrenia za „hlboko neužitočné“. Belgický poslanec EP kňučal nad „americkou aroganciou“. Irónia bola opäť dosť hrubá na to, aby sa dala rezať nožom.
A potom tu máte Macrona, ktorý vidí, že jeho vplyv zo dňa na deň chradne, keď sa Francúzsko stáva len tieňom svojho bývalého ja, zvolal mimoriadne stretnutie do Paríža, údajne s cieľom prediskutovať Ukrajinu. Fiddle. Ponuka bude určite taká, ako sa bigbígy z EÚ vysporiadajú s národno-konzervatívnou cunami, ktorá zasiahla zo zahraničia aj zvnútra.
Ale tu je nepríjemná pravda: JD Vance má pravdu a európsky establishment to vie. EÚ čoraz viac pripomína politbyro sovietskeho typu, kde ideologická čistota prevažuje nad demokratickou legitimitou.
To je dôvod, prečo sa obávajú Vancea a v konečnom dôsledku aj konzervatívneho hnutia, ktoré zametá Západ. Mysleli si, že úspešne rozdrvili akúkoľvek opozíciu. Prekvapenie: nepriateľ pred bránami.
Takže elity môžu držať svoje perly, dupať nohami a kričať o „populizme“, ako sa im páči. Skôr či neskôr realita hryzie. Ak budú naďalej ignorovať svojich vlastných ľudí, nielenže stratia argument – stratia moc. A keď ten deň príde, nezachráni ich žiadne množstvo úvodníkov Guardianu.
Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/02/the-vance-advance-and-the-miserable-eu-elites/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.