Tak som si vďaka pani Mimi Šramovej prečítal status bodrého Miška, čo mu ocko, ideologický vedúci tlačového orgánu, vybavil postavenie predsedu strany. A Miško riekol, že ministerka Martina Šimkovičová a minister Tomáš Taraba zbabelo utiekli pred odvolávaním.
Doteraz som považoval poznámky ohľadom Miškovej akademickej kariéry na osobitnej škole za nepeknú a zlomyseľnú mestskú legendu. Kua, ale tuším začínam veriť tomu, že nejde len o bohapusté ohováranie, pretože ockov Miško neovláda ani elementárne počty.
Jednak odvolávanie Tomáša Tarabu nepodporila ani len celá opozícia, pretože už aj nenapraviteľne stratení kádeháci sa nedokážu pozerať na trápnosti Miška a jeho kohorty strapatých víl. A jednak nie je chybou Martiny Šimkovičovej a Tomáša Tarabu, že opozícia nemá dostatok hlasov na otvorenie schôdze.
Nikdy som nepochopil, prečo sa niekto sťažuje na iných, keď nedokáže presadiť svoju politickú vôľu vlastnými silami. Veď ak dokáže opozícia sama otvoriť schôdzu, napríklad aj za pomoci nejakých hobby bielych koníkov, budú mať dosť hlasov aj na odvolanie ministerky Martiny Šimkovičovej a ministra Tomáša Tarabu.
Chápem, že schôdze o odvolávaní aj bez dostatočného počtu žetónov na skutočné odvolanie nie sú vlastne o odvolávaní, ale len o propagandistickej masturbácii určenej ľahšie ovplyvniteľným spoluobčanom. Nikdy som nebol poslancom a nikdy ním nebudem (a ani o to nemám záujem), ale ak by som bol, nikto by ma nedonútil zúčastniť sa na schôdzi o dovolávaní člena vlády, ak by som sám nebol presvedčený o tom, že chcem hlasovať za výmenu dotyčného člena vlády. A už vôbec by som pri tom neasistoval slaboduchým jedincom, ako sú Miško a jeho hárem strapatých víl.
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.