V globálnej politike je len málo vecí tak predvídateľných, ako je zaskočený Brusel. EÚ, pohodlne otupená vo svojej vlastnej echo komore, sa opäť raz ocitá, ako sa snaží reagovať na najnovší krok Washingtonu: s Donaldom Trumpom späť sa USA púšťajú do nového kola ciel a tentoraz je Európa pevne v hľadáčiku.
Prezident Trump vnucuje realitu tým, ktorí sa jej vyhýbajú (Foto: Chip Somodevilla/Getty Images)
Samozrejme, elita EÚ, vždy presvedčená o svojej vlastnej morálnej nadradenosti, bude zalamovať rukami, vydávať dôrazne formulované vyhlásenia a trvať na tom, že „poriadok založený na pravidlách“ štruktúrovaných globálnych vzťahov je napadnutý. Ale povedzme si úprimne: pokiaľ ide o obchod, Brusel je papierový tiger.
Trump hrá tvrdo, zatiaľ čo Európa hrá predstieranie. Nový POTUS dal jasne najavo, že Amerika už nebude tolerovať opatrenia, ktoré znevýhodňujú amerických pracovníkov. Jeho prvé funkčné obdobie znamenalo nemilosrdné opätovné prerokovanie obchodných dohôd a ciel uvalených na Čínu, čo spôsobilo, že európski lídri mrmlali. Teraz, v druhom kole, Washington opäť ostrí svoje nástroje.
Zdá sa však, že z nejakého zvláštneho dôvodu EÚ neočakávala, že USA uprednostnia svoju vlastnú ekonomiku. Brusel dúfal v odklad, rátal s myšlienkou, že pozornosť Washingtonu bude zameraná hlavne na Peking. Realita je však taká, že nafúknutý, protekcionistický ekonomický model Európy je rovnako cieľom ako čínsky štátno-kapitalistický systém.
Ak má niekto v Bruseli stále ilúzie, mal by sa pozrieť na to, ako teraz Trump zaobchádza s ostatnými obchodnými partnermi. Kanada a Mexiko, ktoré boli kedysi súčasťou Dohody medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMCA), čelia novej záplave ciel: 25 percent na dovoz ocele a hliníka a hrozbe ďalších poplatkov na automobilové diely a poľnohospodárske produkty. Správa je jasná. Americké dvory musia hrať podľa amerických pravidiel.
Čína medzitým zostáva hlavným cieľom Washingtonu. Trumpova najnovšia obchodná ofenzíva zaviedla nové kolo 10-percentných ciel na čínsku elektroniku, polovodiče a spotrebný tovar, čím eskalovala tlak na Peking, aby znížil nespravodlivé dotácie a obmedzil krádeže duševného vlastníctva. Čínska ekonomika, ktorá už zápasí s postpandemickou stagnáciou a únikom kapitálu, teraz čelí ešte väčším turbulenciám.
A teraz je na rade Európa. Washington presne vie, ako vyvíjať tlak, zasiahnuť európsky export áut, poľnohospodárske dotácie a rozdávanie zeleného priemyslu tam, kde to bolí. Logika je jednoduchá: ak Kanada, Mexiko a dokonca aj Čína musia ustúpiť Trumpovým obchodným požiadavkám, prečo by mala byť Európa iná?
Berlín by mal byť predovšetkým nervózny. Nemecká priemyselná základňa, ktorá je už zasiahnutá neduhom, ktorý si sami spôsobili (v prvom rade energetická politika navrhnutá ľuďmi, ktorí nenávidia priemysel), sa chystá dostať veľký zásah z amerických ciel. Washington presne vie, kde zasiahnuť: nemecké automobilky, chrbtová kosť európskeho hospodárstva.
Trumpov argument je jednoduchý. Ak chce Nemecko zaplaviť USA automobilmi a zároveň vyradiť americké poľnohospodárske produkty s kafkovskými nariadeniami, potom je čas vyrovnať podmienky. Nové kolo ciel na európske autá by mohlo spôsobiť otrasy najväčšej ekonomike kontinentu, ktorá je už na pokraji recesie.
Bolo by však veľkým prekvapením, keby Berlín – alebo Brusel – reagovali niečím podobným koherentnej stratégii. Namiesto toho s najväčšou pravdepodobnosťou dostaneme zvyčajný cyklus rozhorčenia, prázdnych hrozieb a nakoniec aj podriadenosti. Predstavitelia obchodu EÚ priletia do Washingtonu, budú prosiť o „dialóg“ a vrátia sa s málo zmysluplným.
Skutočnou tragédiou tu nie sú Trumpove clá. Ide o to, že EÚ je na ich zvládnutie tak zle pripravená.
Európski lídri už roky trvajú na tom, že ich ekonomický model je lepší. Všetko vsadili na myšlienku, že „zelené“ priemyselné odvetvia zázračne nahradia tradičnú výrobu, že regulačné presahy nepotlačia inovácie a že Amerika bude vždy tu, aby absorbovala ekonomické dôsledky európskej spokojnosti.
Teraz sa trhliny v tejto fantázii rýchlo rozširujú. Európske podniky už teraz zápasia pod ťarchou vysokých cien energií, nadmernej regulácie a dobrovoľnej závislosti na krehkých dodávateľských reťazcoch. Trumpove clá nebudú príčinou ekonomickej slabosti Európy, ale iba výsledkom. Napriek tomu sa môžu stať aj hlasným budením.
Je šanca, že Bruselu konečne narastie chrbtica? EÚ by mohla reagovať tak, že urobí to, čo mala urobiť už pred rokmi: uprednostniť ekonomickú sebestačnosť, zredukovať nepotrebné nariadenia a prestať považovať priemysel za nepohodlný pozostatok minulosti. Mohlo by s Washingtonom rokovať skôr z pozície sily, než prosiť o milosť.
Ale nezadržiavajme dych. Bruselskej byrokracii sa darí zvládať úpadok EÚ a je presvedčená, že pokiaľ sú tlačové konferencie vyleštené a žargón dostatočne zložitý, všetko je pod kontrolou. Medzitým Trump robí to, čo Trump robí najlepšie. Vnucuje realitu tým, ktorí sa jej vyhýbajú.
Európa sa musí pozrieť realite do očí. Otázkou nie je, či EÚ bude trpieť Trumpovými novými colnými politikami, ale či sa konečne poučí, že Amerika, Čína a zvyšok sveta už chápu: globálny obchod nie je žiadny seminár. Je to džungľa. Prežijú len tí silní.
Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/02/trump-plays-hardball-on-tariffs-eu-plays-pretend/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.