Územné ústupky by mohli predchádzať prímeriu, ktoré povedie k novým ukrajinským voľbám

Cesta k mieru bude predvídateľne vydláždená prímerím, ktoré si samo pravdepodobne bude vyžadovať určité územné ústupky zo strany Ukrajiny, aby Putin súhlasil s kompromisom vo svojich súvisiacich požiadavkách, potom sa môžu konať nové voľby na legitimizáciu mierových rozhovorov.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg agentúre Reuters povedal, že by bol rád, keby Zelenskyj usporiadal parlamentné a prezidentské voľby, hoci zdroje z Kyjeva tvrdia, že Washington ho o to ešte formálne nepožiada. Ukrajinský zákon stanovuje, že sa nemôžu vykonávať počas obdobia manželského práva, teda je potrebné ho najskôr zrušiť. Bez prímeria sa to však nezaobíde, no v tom je problém, keďže podmienky Ruska sú pre Ukrajinu neprijateľné.

Putin vlani v júni povedal, že Rusko zmrazí nepriateľské akcie až potom, čo sa Ukrajina stiahne zo všetkých území, ktoré si jeho krajina nárokuje ako svoje, a vyhlási, že už nechce vstúpiť do NATO. Rokovania môžu pokračovať hneď potom, ale vtedy spresnil, že sa budú musieť konať s predsedom parlamentu namiesto Zelenského, ktorému podľa Putinovho čítania ukrajinskej ústavy vypršal zákonný mandát na konci mája. Potom zopakoval túto pozíciu minulý týždeň, ale pridal zvrat.

Podľa neho by sa Zelenskyj mohol stále hypoteticky zúčastňovať na rokovaniach, ale bol by bezmocný čokoľvek podpísať. Nasledovalo tvrdenie Zelenského, že zákaz rozhovorov s Ruskom z októbra 2022 sa vzťahuje na každého okrem neho samotného. Pre agentúru Associated Press potom cez víkend približne v rovnakom čase ako Kelloggov rozhovor pre agentúru Reuters povedal, že má záujem o obnovenie rozhovorov s Ruskom, ale nemyslí si, že by chcelo prímerie. Uprostred týchto vyhlásení Kellogga, Putina a Zelenského boli Trumpove.

Tvrdil , že „veľmi vážne diskutujeme (s Ruskom) o tejto vojne, snažíme sa ju ukončiť“, ale povedal, že s Putinom o tom ešte nehovoril, čím naznačil, že rozhovory prebiehajú len na úroveň veľvyslanectva. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rybakov v ten istý deň potvrdil, že „nedošlo k žiadnemu pokroku“ pri organizovaní nadchádzajúcej výzvy týchto lídrov. Napriek tomu sa ich nevyhnutný rozhovor bude pravdepodobne týkať prímeria a najmä kompromisu, ktorý Trump dúfa, že sa mu podarí sprostredkovať.

To by ho mohlo priviesť k tomu, že Putinovi navrhne nasledovné: 1) Ukrajina sa stiahne z Kurska a Donbasu, z ktorých druhý je v centre územného sporu s Ruskom, ale zostane tam, kde je všade inde; 2) Žiadna zo strán nezruší svoje územné nároky voči druhej strane; 3) voči Rusku a Ukrajine sa uplatňuje prístup „cukru a biča“ na zabezpečenie dodržiavania prímeria; 4) Na Ukrajine sa potom konajú ďalšie voľby; a 5) nová vláda po prevzatí úradu vstúpi do mierových rozhovorov s Ruskom.

Ukrajinu možno prinútiť, aby s tým súhlasila, hrozbou, že jej zadrží vojenskú pomoc, zatiaľ čo hrozba jej maximálneho vyplatenia Ukrajine spolu s uvalením maximálnych sekundárnych sankcií voči najväčším ruským energetickým klientom (Čína a India) by ju tiež mohli prinútiť k dodržiavaniu. Ako stimul pre Rusko, ktoré za posledné dva roky neustále napreduje, by USA mohli súhlasiť s demilitarizáciou „trans-Dneperského“ regiónu a jeho umiestnením pod kontrolu nezápadných mierových síl.

Tento návrh tvorí jeden z dvoch tuctov kompromisov, ktoré boli zdieľané na konci tejto analýzy a boli podrobne rozpracované tu. Jeho úplná implementácia alebo nejaká jej variácia by sa v konečnom dôsledku mohla ukázať ako kľúčová, pokiaľ ide o to, aby Rusko súhlasilo s prímerím bez toho, aby Ukrajina najprv úplne splnila podmienky, ktoré Putin zdieľal vlani v júni, pokiaľ ide o stiahnutie sa z celého územia, ktoré si jeho krajina nárokuje ako svoje vlastné. Trumpovi vyjednávači by preto urobili dobre, keby tento návrh vážne zvážili.

Ak prinútia Ukrajinu a Rusko, aby súhlasili s prímerím, vyššie uvedené hrozby by mohli zostať ako palice na podporu dodržiavania pravidiel, zatiaľ čo mrkva by mohla zahŕňať väčšiu pomoc pri rekonštrukcii Ukrajine a postupné uvoľňovanie sankcií pre Rusko, čím by sa zvýšili šance, ktoré má. V rámci výhod za súlad s Ruskom môžu USA dokonca súhlasiť s tým, aby EÚ obnovila dovoz plynu z Ruska, či už cez zostávajúcu nepoškodenú časť Nord Streamu a/alebo cez Ukrajinu, ak dostane Kyjev súhlas.

Pokiaľ ide o následný volebný krok v tomto procese, USA by mohli uprednostniť, ak by Zelenskyj nekandidoval na znovuzvolenie, inak by mohli podporiť jedného z jeho potenciálnych oponentov v rámci „fázovej transformácie vedenia“ za uľahčenie mierovej dohody, ktorá je predpokladom na Putinovi, ktorý ho chce preč. Medzi hypotetickým prímerím a ďalšími voľbami by sa Zelenskyj mohol stále zúčastňovať na rozhovoroch, ale Rusko mu nedovolilo nič podpísať, a tak by sa ich zúčastnil len zo samoúčelných politických dôvodov.

V každom prípade, právne zmeny, ktoré Ruskom deklarované ciele obnovy ústavnej neutrality Ukrajiny a denacifikácie jej spoločnosti so sebou prinášajú, možno pokročiť až po tom, čo voľby legitimizujú nový parlament, ktorý by ich potom mohol uskutočniť pod tlakom USA (druhý cieľ možno len čiastočne) . Predtým mohla byť veľkosť ozbrojených síl obmedzená v čiastočnom súlade s ruským cieľom demilitarizácie ako opatrenia na budovanie dôvery, ale ruské požiadavky z jari 2022 možno nikdy nebudú úplne splnené.

Ako vidno, Trumpov plán sprostredkovať prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom väčšinou závisí od dohody druhej strany, pretože prvú možno k tomu oveľa ľahšie donútiť, čo si vyžaduje pragmatické kompromisy, ktoré uspokoja niektoré Putinove požiadavky na prímerie z júna minulého roka. Mohlo by to mať podobu prinútenia Ukrajiny, aby sa stiahla z Donbasu, vážneho zváženia demilitarizovaného regiónu „Trans-Dneper“ kontrolovaného nezápadnými mierovými silami a prísľubu postupného uvoľňovania sankcií.

Putin by mohol súhlasiť s týmito podmienkami, ak ich budú sprevádzať hrozby maximálneho vyplatenia vojenskej pomoci Ukrajine spolu s uvalením maximálnych sekundárnych sankcií voči najväčším ruským energetickým klientom (Čína a India). Neustále dokazoval, že uprednostňuje vyhýbanie sa eskalácii, a to najmä v novembri minulého roka prostredníctvom bezprecedentného využívania nadzvukových Orešnikov Ruskom na účely deeskalácie voči USA, pričom značná časť ruských rozpočtových príjmov závisí od dovozu energie z Ázie.

Tieto faktory by fungovali v prospech Trumpa, ak by navrhol podmienky prímeria, o ktorých sa diskutovalo spolu s hroziacimi následkami, ak ich Putin odmietne. Cesta k mieru bude predvídateľne vydláždená prímerím, ktoré si samo pravdepodobne bude vyžadovať určité územné ústupky zo strany Ukrajiny, aby Putin súhlasil s kompromisom vo svojich súvisiacich požiadavkách, potom sa môžu konať nové voľby na legitimizáciu mierových rozhovorov. Toto je najrealistickejšia postupnosť na diplomatické ukončenie konfliktu.

Andrew Korybko