NIKDY ZO MŇA NEBUDE TRUMPOVEC

Už prvé dni Trumpovej administratívy naznačujú, že v zahraničnej politike USA sa až tak veľa nemení, že mier na Ukrajine je v nedohľadne a Európa sa skôr pripravuje na dlhotrvajúcu vojnu. Slová šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej, že s pomocou EÚ môže Ukrajina stále vyhrať vojnu, znejú ako slová dezorientovanej pacientky, ktorá nerozumie tomu, čo sa okolo nej deje. Volodymyr Zelenskyj sa už pokúša diktovať Európe, akoby stál nad ňou a požaduje na svojom území minimálne 200 000 vojakov, ktorí budú pripravení na priamu konfrontáciu s Ruskom. No iste, môže požiadať trebárs aj Indiu o tisíc vojnových slonov, ale niekto by mu mal vysvetliť, že dvestotisíc mužov, to je celá francúzska armáda, a toľko ľudí mu nikto nedá. Ale možno mu to sľúbi Kaja Kallasová.

Zelenskyj vystrájal v Davose ako zmyslov zbavený. Opäť dourážal a trolloval premiéra Fica, poučoval ho, čo má robiť Slovensko ako členský štát EÚ, hoci sám je v pozícii kandidátskej krajiny, ktorá ani zďaleka nespĺňa kritériá na vstup, čo je až neuveriteľná spupnosť. Okrem toho, že znova dokázal, že nikdy nemal v úmysle stretnúť sa so slovenským premiérom, že našich progresívcov zneužil len ako užitočných idiotov, považujem za obzvlášť grobianske a necitlivé robiť sarkastické narážky na atentát, keďže Robert Fico sa s jeho následkami ešte očividne vnútorne nevyrovnal. Okrem toho slovenský premiér zjavne podcenil, že jeho ústna dohoda s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom o preprave ruského plynu nič neznamená, kým mu to neodkýva diktátor Zelenskyj. Ten sa najnovšie ako nejaký orientálny despota spupne dožadoval (!) stretnutia s Trumpom, hoci americký prezident dal zreteľne najavo všetkým, ktorí ešte stále blúznia o tom, že vojna sa skončí vtedy, keď si to bude želať Ukrajina, že si to vyrieši v prvom rade s Putinom. Vôbec sa nečudujem, že tento zúrivý zelený mužíček už lezie slovenskému premiérovi na nervy.

Na druhej strane Atlantiku Donald Trump pokračuje v razantných vnútropolitických opatreniach, ale napriek jeho metaforickým sľubom o vyriešení ukrajinského konfliktu do 24 hodín sa zatiaľ potvrdzuje, že nijaká revolučná zmena v zahraničnej politike USA sa nekoná. Trump si evidentne nevie dať rady s asertívnym postojom Ruska, ktoré dlhodobo formuluje svoje požiadavky jasne a nemenne, a preto sa mu začal vyhrážať na nerozoznanie od lídrov EÚ sankciami a podobne. Tu však vieme, že veľmi nepochodí. Jeho minister zahraničných vecí Marco Rubio (považovaný za jastraba) už stihol vyjadriť „neochvejnú podporu“ Izraelu, povyhrážať sa Číne, Iránu, Venezuele a Kube, skrátka všetko to, na čo sme pri imperiálnej Amerike zvyknutí.

A zatiaľ na domácej scéne sa objavila prvá roztržka Donalda Trumpa s Elonom Muskom týkajúca sa plánov na využitie umelej inteligencie. Hoci ma trochu prekvapilo, že im tá predstieraná láska vydržala len dva dni, takýto vývoj som predpokladal, lebo obaja miliardári sú egomaniaci, a takí sa dlhodobo príliš neznesú. Oveľa viac ma znepokojuje niečo iné. Mám dosť ambivalentný vzťah ku kultúrno-etickým otázkam, lebo ich považujem v politike za zástupné témy a zbytočné vťahovanie postojov, ktoré by mali byť individuálnou záležitosťou každého z nás, do verejného života. Ale všímam si, akým spôsobom na to politici reagujú, lebo to dosť vypovedá o ich charaktere.

Doslova ma šokovala rozhnevaná a pobúrená reakcia Donalda Trumpa na kázeň biskupky Episkopálnej cirkvi Marianny Edgar Buddeovej vo washingtonskej Národnej katedrále, ktorá sa konala pri príležitosti inaugurácie prezidenta USA za jeho priamej účasti. Trump ju označil za „takzvanú biskupku“, ktorá ho vraj nenávidí, mala odporný tón, nebola presvedčivá, ani múdra, bola nudná a nezáživná, a žiadal jej ospravedlnenie. Republikánsky predstaviteľ štátu Georgia Mike Collins dokonca túto duchovnú reč okomentoval, že „osoba, ktorá túto kázeň predniesla, by mala byť pridaná na zoznam osôb, ktoré by mali byť deportované“… Pozorne som si vypočul túto kázeň, a potom ešte v prepise som si prečítal jej slová. Môžete nesúhlasiť s jej obsahom, môžete mať iný názor, ale žiadať za toto ospravedlnenie sa mi vidí až neuveriteľné. Biskupka Buddeová veľmi tichým hlasom a úctivým tónom pokorne prosila, PROSILA najmocnejšieho muža planéty, aby sa zmiloval nad utečencami, homosexuálmi a ďalšími ľuďmi v tejto krajine, ktorí sa cítia ohrození. Robila presne to, čo robil Ježiš, keď vyzýval mocných k milosrdenstvu, súcitu a láske.

„Dovoľte mi poslednú prosbu, pán prezident. Milióny ľudí do vás vložili svoju dôveru, a ako ste včera povedali národu, pocítili ste prozreteľnú ruku milujúceho Boha. V mene toho nášho Boha vás prosím, aby ste sa zmilovali nad ľuďmi v našej krajine, ktorí majú teraz strach… Ľudia, ktorí zbierajú naše plodiny a upratujú v našich kanceláriách, ktorí pracujú v hydinárňach a mäsokombinátoch, ktorí umývajú riad po našom jedle v reštauráciách a pracujú na nočných zmenách v nemocniciach, možno nie sú občanmi a nemajú riadne doklady, ale absolútna väčšina prisťahovalcov nie sú zločinci. Platia dane a sú dobrými susedmi. Sú vernými členmi našich kostolov, mešít, synagóg, gurdvár a iných chrámov. Prosím vás, pán prezident, aby ste sa zľutovali nad tými z našich komunít, ktorých deti sa obávajú, že budú odobrané svojim rodičom, a aby ste pomohli tým, ktorí utekajú z vojnových oblastí a sú prenasledovaní vo svojich krajinách, aby tu našli súcit a prijatie. Náš Boh nás učí, že máme byť milosrdní k cudzincom, lebo my všetci sme kedysi boli cudzincami v tejto krajine. Nech nám Boh dá silu a odvahu ctiť si dôstojnosť každej ľudskej bytosti, hovoriť si navzájom pravdu v láske a pokorne kráčať jeden s druhým i s naším Bohom pre dobro všetkých ľudí v tomto národe i vo svete. Amen.“

Vieme, že problém je zložitejší, ale čo bolo urážlivé na tejto kázni? Ako môže niekoho podráždiť pokorná, vľúdna prosba? Táto neadekvátna reakcia hovorí o Trumpovom charaktere viac ako čokoľvek iné. Mohol s jej slovami nesúhlasiť, mohol jej prosbu so všetkým rešpektom odmietnuť, ale on sa zachoval ako až rozprávkovo bezcitný spupný vládca, ktorý zotne hlavu každému, kto sa pred ním nepokorí. A hoci nemáme inú nádej na zastavenie krviprelievania na Ukrajine, voči takémuto správaniu sa principiálne vymedzujem. V mojom hodnotovom svete je úplne jasné, kto sa tu správa odporne. Nikdy zo mňa nebude trumpovec.

Eduard Chmelár