V divadle modernej politiky, kde sa peniaze, moc a vplyv odohrávajú ako šach s vysokými stávkami, sa na povrch každej kontroverzie neustále vynárajú dve mená: George Soros a Elon Musk. Jeden je chválený pokrokármi, oslavovaný ako filantrop a šampión demokracie. Ten druhý je hanobený, pošpinený ako darebný kapitalista ohrozujúci samotnú štruktúru spoločnosti.
Elon Musk, dobrý chlap, podporuje život, sloboda, hľadanie šťastia, plus sloboda slova a vesmírne rakety (Foto: Joe Raedle/Getty Images)
Obaja majú významný politický vplyv, obaja financujú svoje ideologické agendy prostredníctvom médií alebo organizácií, obaja zohrali svoju úlohu pri formovaní sveta, v ktorom žijeme. Sorosove politické zásahy sú však oslavované ako benevolentné činy sociálneho pokroku, zatiaľ čo Muskove zásahy sa stretávajú s penivým rozhorčením z rovnakých kruhov.
Je dôležité, aby sme sa pozorne pozreli na fakty. Čo vlastne títo dvaja prominentki urobili? Aké sú ich výsledky v súvislosti s ovplyvňovaním demokratických inštitúcií?
Začnime Sorosom, finančníkom a „filantropom“ maďarského pôvodu, mužom, ktorý je synonymom pojmu „politická intervencia“. Prostredníctvom svojej Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) Soros minul viac ako 32 miliárd dolárov (a pribúda) na financovanie rôznych príčin – od liberálnej demokracie a ľudských práv až po iniciatívy sociálnej spravodlivosti.
Jeho nadácie podporujú veľké množstvo mimovládnych organizácií, think-tankov a skupín aktivistov po celom svete, z ktorých mnohé obhajujú pokrokové politické programy. Soros bol neúnavným zástancom otvorených hraníc, reformy trestného súdnictva, dekriminalizácie drog a predovšetkým inštitucionalizácie bdelej kultúry pod rúškom „spravodlivosti“.
Sorosova angažovanosť v politike však nekončí len pri charitatívnej činnosti. Podporuje politických kandidátov v USA a Európe, financuje proglobalistické kampane a podporuje politiky, ktoré často podkopávajú tradičné hodnoty a národnú suverenitu.
Vezmime si napríklad jeho aktívne financovanie proeurópskej loby alebo jeho snahy zdiskreditovať populistické hnutia na celom svete. Soros má svoj finančný vplyv ako kladivo proti rastúcim nacionalistickým náladám, a to všetko pri zachovaní fasády benevolentného filantropa, ktorý sa snaží šíriť „slobodu“ a „demokraciu“.
Napríklad počas volieb v roku 2016 Soros nalial milióny do advokačných skupín a politických kampaní zameraných na ovplyvňovanie domácej politiky USA. Jeho Nadácia otvorenej spoločnosti poskytla viac ako 30 miliónov dolárov rôznym organizáciám, ktoré podporujú kampaň Hillary Clintonovej, vrátane financovania pro-Clintonovej reklamy, právnych bitiek o práva voličov a účasti na voľbách v bojových štátoch.
Zároveň nalial milióny dolárov do „farebných revolúcií“ vo východnej Európe. Na Ukrajine dal 200 miliónov dolárov po protestoch na Euromajdane, pričom kritici tvrdili, že pomohol vytvoriť nestabilitu, ktorá sa teraz pretavila do prebiehajúcej vojny s Ruskom.
A nezabudnime ani na Sorosovu podporu reformy trestného súdnictva. Soros stojí za vzostupom takzvaných „progresívnych prokurátorov“ v amerických mestách, financuje kampane na zvolenie kandidátov, ktorí prijímajú politiku, ako je dekriminalizácia určitých trestných činov, ukončenie peňažných kaucií a prijímanie miernejších prístupov k trestnému stíhaniu.
Predovšetkým Sorosova finančná podpora pomohla zvoliť progresívnych okresných právnikov, akými sú Larry Krasner vo Philadelphii, Kim Foxx v Chicagu a George Gascon v Los Angeles – z ktorých každý zaviedol politiku mäkkej kriminality, ktorá vyvolala ostrú kritiku zo strany odborníkov na presadzovanie práva a rovnako občanov.
Aby toho nebolo málo, jeho financovanie hnutí „Black Lives Matter“ a iných organizácií obhajujúcich zrušenie financovania polície bolo nápomocné pri formovaní politickej scény po Georgovi Floydovi. Sorosove siete boli kľúčové pri podnecovaní rétoriky okolo systémového rasizmu a presadzovaní širšej agendy, ktorá podkopáva vymáhanie práva a bezpečnosť.
Zároveň, ak máme veriť tomu, čo uvádza agentúra Reuters, Soros stál aj za vlnou protiizraelských protestov v univerzitných kampusoch a inde v USA. (Ako a prečo Soros, ktorý sa narodil ako Žid, môže chcieť vyprovokovať antisemitizmus, je ďalší – a veľmi zaujímavý – príbeh.)
A samozrejme, jednou z najkontroverznejších oblastí Sorosovho politického vplyvu je imigrácia. Je významným financovateľom proimigračných politík, najmä v Európe, kde jeho nadácie financujú úsilie o zavedenie práv migrantov a „utečencov“, podporujú integráciu žiadateľov o azyl a spochybňujú národné imigračné zákony.
V roku 2015, keď utečenecká kríza v Európe dosiahla svoj vrchol, Soros verejne vyzval, aby Európa prijala až milión utečencov ročne. Nebola to len rétorická pozícia. Jeho nadácia naliala milióny do skupín, ako je Medzinárodná migračná iniciatíva a podporila Európsky fond pre utečencov, mechanizmus na rozdeľovanie prostriedkov mimovládnym organizáciám, ktoré poskytujú pomoc žiadateľom o azyl a migrantom v EÚ.
A potom máte Solidaritu Now. Solidarity Now, pôsobiaca predovšetkým vo východnej Európe, na Balkáne a na Strednom východe, s pozoruhodne silnou prítomnosťou v Grécku, využíva finančné prostriedky na presadzovanie globalistickej agendy, ktorá sa snaží pretvárať spoločnosti, pričom do značnej miery ignoruje kultúrnu a politickú realitu krajín, v ktorých funguje.
Okrem svojich aktivít v Európe Soros financuje aj organizácie na podporu prisťahovalectva v USA prostredníctvom svojho Centra pre politiku otvorenej spoločnosti. Soros podporil najmä organizácie ako American Civil Liberties Union (ACLU) a Immigrant Legal Resource Center (ILRC).
Sorosove nadácie tiež podporili úsilie v boji proti politike presadzovania hraníc na miestach, ako je Texas, kde pomáhal financovať obhajovacie kampane proti výstavbe hraničného múru a povzbudzoval mestá, aby vzdorovali federálnym imigračným smerniciam.
Teraz sa pozrime na Elona Muska, samozvaného „technocona“ spoločností Tesla, SpaceX a teraz X (predtým Twitter). Musk, napriek všetkým svojim chybám, má ďaleko od typického magnáta zo Silicon Valley. Jeho politické intervencie boli do značnej miery poháňané túžbou oslobodiť sa od prístupu, ktorý charakterizuje veľkú časť technologickej elity a jej vzťah s politickým establishmentom. Či už je to jeho podpora slobody prejavu, jeho odpor k zablokovaniu COVID-19 alebo jeho kritika progresívneho zovretia kultúrnych inštitúcií, Musk sa postavil do priamej opozície voči mainstreamovému politickému naratívu.
Keď Musk prevzal Twitter, slávne ho vyhlásil za „absolutistickú“ platformu pre slobodu prejavu, čo progresívne pohoršovalo. Mainstreamové médiá typickým spôsobom vyhlásili tento krok za hrozbu pre demokraciu. Je to však väčšia hrozba, ako keď Soros financuje „demokratizáciu“ informácií prostredníctvom ľavicových advokačných skupín a médií? Musk však nevyužíva svoj vplyv financovaním siete sympatických mimovládnych organizácií. Namiesto toho vlastní platformu a používa ju na propagáciu svojej vízie – takej, ktorá spochybňuje prevládajúcu ortodoxiu.
V priebehu rokov Elon Musk vyjadril podporu množstvu politikov s osobitným zameraním na tých, ktorí sú v súlade s propodnikateľskou politikou založenou na inováciách. Ocenil osobnosti ako Andrew Yang, najmä za jeho obhajovanie univerzálneho základného príjmu, a Ron DeSantis za jeho postoj k hospodárskemu rastu a politike proti prebudeniu. Musk tiež príležitostne vyjadril svoj obdiv k centristickým demokratom, ale čoraz viac bol rozčarovaný zo smerovania strany, najmä pokiaľ ide o otázky ako regulácia a sloboda prejavu.
Čo však progresivistov skutočne pobúrilo, je Muskova podpora Donalda Trumpa, ktorá sa vyvinula v priamu a verejnú podporu, najmä v období pred prezidentskými voľbami v roku 2024. Musk sa objavil po boku Trumpa na predvolebnej akcii, čím naznačil, že aktívne podporuje Trumpovu snahu o znovuzvolenie.
Zatiaľ čo ich vzťah mal vzostupy a pády – najmä v otázkach, ako sú klimatické zmeny – Musk chválil Trumpovu obchodnú bystrosť, hospodársku politiku a vesmírne iniciatívy. Muskova verejná podpora odráža jeho súlad s Trumpovou pro-podnikateľskou platformou zameranou na dereguláciu, najmä v sektoroch ako technológie a energetika.
Pre progresivistov je Muskova podpora akéhokoľvek konzervatívneho kandidáta jednoducho neprijateľná. Napriek tomu nemajú problém s tým, že Soros financuje ľavicové kampane. Muskovi kritici v progresívnych kruhoch sú teda vinní zo selektívneho pobúrenia. Odsudzujú jeho využívanie bohatstva na ovplyvňovanie politiky, no Soros to isté robí už desaťročia a to ich vôbec netrápi.
Je to preto, že kým Musk obhajuje slobodu prejavu, slobodu jednotlivca a obmedzenú vládu, Soros financuje programy, ktoré podkopávajú národnú suverenitu a individuálnu autonómiu. Jeho činy sú teda v súlade s elitným konsenzom, ktorý podporujú. Musk na druhej strane spochybňuje status quo spôsobmi, ktoré znepokojujú tých, ktorí z neho profitujú.
Pokrytectvo je do očí bijúce – a politický systém, ktorý uplatňuje dvojité štandardy, nie je nič iné ako neliberálny a despotický. V konečnom dôsledku to nie sú miliardári, ktorí sú skutočnou hrozbou pre demokraciu, ale tí, ktorí tvrdia, že ju bránia, pričom si vyberajú, ktorý vplyv je hodný ich pobúrenia.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
😅 takže,, starý Soroš už dávno zdochol.
Mal zo svojou ženou štyri dcéry, teda štvoričky. no už dávno umreli. nar. 1970 27.1.ráno 06:00h.nemal žiadneho syna. takže ten kto sa vydáva za jeho syna je iba podvodnik .za tento podvod draho zaplatia.