Trump by mal vypovedať bilaterálnu bezpečnostnú dohodu medzi USA a Ukrajinou

Trump by mal vypovedať bilaterálnu bezpečnostnú dohodu medzi USA a Ukrajinou

Trump by mal vypovedať bilaterálnu bezpečnostnú dohodu medzi USA a Ukrajinou 620 330 Andrew Korybko

Mal by to urobiť v prvý deň v úrade, ak to s realizáciou svojej zahraničnopolitickej agendy myslí vážne.

Prispievateľ do New York Times Rajan Menon v polovici decembra napísal, že Trump pravdepodobne nebude súhlasiť s tým, aby Ukrajine poskytol bezpečnostné záruky, ktoré požaduje Zelenskyj namiesto členstva v NATO. Zjavne nevie, že Trump čoskoro zdedí bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, ktorú Bidenova administratíva uzavrela s Ukrajinou v júni. V podstate inštitucionalizuje existujúcu vojenskú pomoc USA pre Ukrajinu a zaväzuje ju, aby v prípade opätovného vzplanutia konfliktu obnovila súčasný rozsah a rozsah takejto pomoci.

Menonovo fakticky nepresné hodnotenie však vyvoláva otázku, či by Trump túto dohodu vypovedal ako súčasť svojho plánu „Otočiť (späť) do Ázie“, aby bola Čína viac svalnatá, čo by jeho administratíva nikdy nemohla urobiť v plnej miere, ak by dodržala takéto záväzky Ukrajina. V dokumente z minulého júna sa uvádza, že „každá zmluvná strana môže vypovedať túto dohodu písomným oznámením diplomatickou cestou druhej zmluvnej strane“ do šiestich mesiacov od plánovania odstúpenia od nej.

Je to teda legálne uskutočniteľné, ale Trump by predvídateľne dostal veľa flak od svojich „deep state“ rusofóbnych jastrabov, aj keď by potom oslobodil USA pre „otočenie (späť) do Ázie“ bez obáv, že bude zatiahnutý späť do inej proxy. vojny s Ruskom v Európe. Navyše, zbavením Ukrajiny bezpečnostných záruk USA, ktoré považovala za samozrejmosť, by znížil pravdepodobnosť, že Kyjev poruší prímerie v snahe zmanipulovať Ameriku a ostatných, aby následne bojovali proti Rusku.

Trump ani zďaleka neznižuje šance na mier, ale výrazne by ich zvýšil stiahnutím USA z takzvanej „koalície ochotných“, ktorú chce Ukrajina svojimi machináciami postaviť proti Rusku. Bez americkej účasti by Ukrajina s oveľa menšou pravdepodobnosťou vyvolala ďalší konflikt s Ruskom, pretože by nemohla brať za samozrejmosť, že by jej iní partneri s bezpečnostnou zárukou (napr. Spojené kráľovstvoNemeckoPoľsko atď.) riskovali vojnu s Ruskom, ak by jadro NATO člen už nie je ochotný to urobiť.

Ďalším dôležitým bodom je, že Trumpov ohlásený plán pre NATO, podľa ktorého by ich mal nútiť, aby míňali viac na obranu a prevzali väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť, by sa v tomto scenári automaticky stal hotovou vecou. Nemusel by s nimi vyjednávať ani sa im vyhrážať, keďže by to urobili sami zo svojich vlastných záujmov. S vedomím, že v prípade opätovného vzplanutia konfliktu by USA nemali šancu priamo zasiahnuť na záchranu Ukrajiny, zintenzívnili by sa a začali robiť to, čo mali robiť pred desiatkami rokov.

Roky vyslobodzovania z USA by sa okamžite skončili, čo umožnilo Trumpovi urýchliť americký „pivot (späť) do Ázie“ a namiesto toho presmerovať zdroje, ktoré by ušetril v Európe, do tohto divadla. Z pohľadu veľkých strategických záujmov USA je to teda obojstranne výhodné, aj keď si to vyžaduje obrovskú politickú vôľu. Ak to Trump s realizáciou svojej zahraničnopolitickej agendy myslí vážne, potom by mal vypovedať bilaterálnu bezpečnostnú dohodu USA s Ukrajinou v prvý deň svojho úradu.

Andrew Korybko



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.