Ak počúvate establišmentárov vo Washingtone a Bruseli, liberálna demokracia je ohrozená antidemokratickými populistickými hnutiami. Namiesto toho, aby boli legitímnym vyjadrením občianskej úzkosti, establišmentári tvrdia, že tieto populistické hnutia sú namiesto toho poháňané „falošnými správami“ alebo zlovestným ruským zasahovaním.
Vlastný cieľ: populisticko-pravicový Calin Georgescu vyhral prvé kolo rumunských prezidentských volieb po tom, čo sa establišmentná liberálna strana pokúsila zvážiť TikTok vo svoj prospech (Foto: Andrei Pungovschi/Getty Images)
To je na prvý pohľad mierne mätúce. Tí istí establišmentári tvrdia, že každé jedno minulé západné populistické povstanie – revolúcia Andrewa Jacksona z 20. rokov 19. storočia, európske revolúcie z roku 1848, Americká populistická strana z konca 19. storočia (ktorá dala anglickému jazyku slovo „populista“), New Deal FDR a ďalšie — boli spravodlivým prejavom hnevu občanov. Ale ten, ktorý dnes ohrozuje tých, ktorí sú pri moci, je nelegitímny. Zvláštna náhoda.
Čo je však ohrozené? Tí, ktorí sú pri moci, často hovoria o ohrození „liberálnej demokracie“. Toto sa používa všade, od think-tankov so sídlom vo Washingtone, DC až po nemecké súdy. Ide o dômyselné slovné spojenie, ktoré je neuveriteľne užitočné na rozsekanie tých, ktorí sú proti súčasnému politickému poriadku. Keď nepolitici počujú „liberálnu demokraciu“, pravdepodobne si predstavia jednoducho demokraciu: myšlienku, že jednotlivci majú práva a môžu hlasovať, aby zmenili smerovanie vlády, ak s ňou nie sú spokojní. Pokiaľ bolo chránených niekoľko kľúčových individuálnych slobôd – sloboda prejavu, náboženského presvedčenia, protestu – občania mohli voliť, ako chceli, hoci aj to bolo vlažné; ak dosť ľudí naozaj chcelo, aby veci šli jedným smerom, pochopilo sa, že ľudia nakoniec dostanú to, čo si priali. To je demokracia, ako ju chápala väčšina moderného sveta.
Ale v predchádzajúcich desaťročiach bola definícia liberálnej demokracie v tichosti zamenená za niečo, čo by sa malo nazývať progresívna demokracia. Tu boli tieto pôvodné práva – sloboda prejavu, náboženského presvedčenia, protest – v podstate zmietnuté nabok v prospech progresívnych hodnôt, ako sú práva na potrat, rozmanitosť, podpora LGBT iniciatív a povinné dodržiavanie súčasných vládnucich inštitúcií.
To umožnilo establišmentárom označiť svojich populistických oponentov za antidemokratických. Zoberme si Rakúsko, kde sa líder populistickej pravice Herbert Kickl dostal pod politický a súdny útok za to, že mal odvahu vyhrať septembrové parlamentné voľby vo svojej krajine. Iní hlavní stranícky lídri hovorili o Kicklovi ako o „hrozbe pre demokraciu“, aj keď v skutočnosti nikdy neurobil nič, čím by ohrozil rakúsku demokraciu. Nikdy nevyzýval na ozbrojené povstania, ani neukradol voľby. Nemanipuloval s hlasovacími lístkami ani sa nepokúsil zmeniť zákony, aby znížil slobodu prejavu.
Tvrdil však, že masívna rakúska populácia nelegálnych migrantov by mala byť remigrovaná do svojich vlastných komunít.
Ďalším, ešte desivejším príkladom je nedávne zrušenie volieb v Rumunsku. Ako bolo dobre zdokumentované, populisticko-pravicový kandidát nečakane poskočil z piateho v prieskumoch na prvé miesto v prvom kole prezidentských volieb v krajine. Ich najvyšší súd rozhodol, že kvôli podozreniu zo zasahovania Ruska (prostredníctvom nákupu botov na TikTok na podporu populistického kandidáta) sa voľby musia opakovať.
Ukazuje sa však, že za účty TikTok neplatilo Rusko – bola to rumunská liberálna strana, ktorá sa snažila podporiť niekoho, koho považovali za nepopulárneho kandidáta, aby odobrala hlasy druhému pravicovému kandidátovi, ktorého predpokladaliže by mohli vyhrať. Čo v podstate znamená, že rumunská spoločnosť kúpila vplyv TikTok. Vyšlo to, obvinili Rusko a nechali voľby zrušiť, aby zakryli svoju chybu.
Možno je to také antidemokratické, ako sa len dá. Ale naráža na jadro toho, o čom demokracia je: voliť niekoho. Aj keby to bolo Rusko, voľby by boli stále „demokratické“, pretože sa do nich zapojili ľudia, ktorí pokojne odovzdali hlasovacie lístky kandidátovi, ktorého chceli zvoliť. Kandidát bol zhodou okolností proti NATO a skeptický voči bruselskej ideológii – no byť proti NATO neznamená, že by bol niekto antidemokratický.
Rovnaká mätúca nálepka „antidemokratická“ bola aplikovaná na nemeckú Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorú tamojšie spravodajské operácie označili za extrémistickú stranu. Ale rozhodnutie bolo mätúce: súd tvrdil, že AfD hľadala „diskriminačné ciele“. Je však chcieť nelegálne vysťahovať migrantov v krajine skutočne diskriminačné? Diskriminácia na základe rasy je samozrejme zlá vec; vyhostenie migrantov je jednoducho presadzovanie hraníc. Ak je niečo také protidemokratické, potom sa „demokracia“ stáva v podstate zastaranou. Je to však proti „progresívnej demokracii“.
Nejde však len o zacielenie na strany a kandidátov. Existujú zástupy príkladov jednotlivcov na Západe, na ktorých sa inštitúcie zameriavajú za to, že nedodržiavajú pokrokové demokratické princípy. Len pred mesiacmi Komisia pre ľudské práva v Ontáriu potrestala starostu malého mesta za to, že neoznámil, že jún je mesiacom hrdosti. Nemal na to žiadnu zákonnú požiadavku, ale požiadala o to organizácia gay pride a on to odmietol. Stará liberálna demokratická hodnota voľby bola odmietnutá v prospech progresívne demokratického mandátu inklúzie.
O niečo ďalej na juh sa Washingtonská štátna komisia pre ľudské práva rozhodla, že zamestnanci kúpeľov vlastnených kresťanmi musia navoskovať intímne partie mužského klienta (ktorý sa vykresľuje ako žena). Odíde náboženské presvedčenie (alebo jednoducho nechce sa dotknúť mužských genitálií) – prichádza nariadená rozmanitosť.
Náboženstvo a osobná viera sa dostali pod útok aj inde. Jeden muž v Spojenom kráľovstve bol zatknutý za to, že sa potichu modlil v „bezpečnej zóne“ pred potratovou klinikou. Oblasť však nebola oblasťou, kde dochádzalo k častým útokom; bolo to miesto, kde sa ľudia v minulosti schádzali k modlitbe.
Toto je v skratke to, o čom establišmentári hovoria, keď diskutujú o liberálnej demokracii, ktorá je v skutočnosti progresívnou demokraciou: bude vám na nej záležať. Pokiaľ vám nezáleží na nesprávnej veci, v takom prípade vás zatknú.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.