Najväčšia súťaž na veternú energiu na mori v histórii Dánska sa končí neúspechom.
Dánske pobrežné veterné elektrárne sa nepredávajú ako kedysi. EPA/KRESŤANSKÝ CHARISIUS
Dánsky veterný priemysel dostal zásah po tom, čo nebola doručená ani jedna ponuka na verejnú súťaž na tri pobrežné veterné farmy v Severnom mori.
5. decembra uplynula lehota pre energetické spoločnosti, aby sa uchádzali o to, či a ako postavia najväčší komplex veterných turbín na mori v histórii Dánska.
„Dánska energetická agentúra nedostala ani jednu ponuku na žiadnu z troch pobrežných veterných fariem v Severnom mori, ktoré boli predmetom výberového konania,“ napísala agentúra v tlačovej správe z 5.
„Do výberového konania bolo zadaných celkom 6 GW… úspešní uchádzači môžu slobodne stanoviť viac ako minimálnu kapacitu 6 GW, potenciálne až 10 GW veternej energie na mori alebo ešte viac,“ uvádza sa v správe.
Dánske veterné farmy na mori majú v súčasnosti celkovú kapacitu 2,7 GW.
Podľa plánu mala byť koncesná platba spojená s 20-percentným spoluvlastníctvom štátu, čím sa dánsky štát stal menšinovým vlastníkom každého projektu. Vláda však tvrdila, že sa chce vyhnúť štátnej pomoci pre veterné turbíny na mori.
Minister pre klímu, energetiku a verejné služby Lars Aagaard uviedol, že výsledok je „veľkým sklamaním“.
„Je to naozaj sklamanie a nebolo to vôbec očakávanie, keď sme pred rokom a pol uzavreli dohodu o veternej energii na mori. Vtedy nám povedali, že o výstavbu je obrovský záujem, no realita sa odvtedy, žiaľ, zmenila.“
Aagaard povedal, že nedostatok záujmu neposkytuje „úrodnú pôdu pre veľký optimizmus pre ďalšie tri parky“.
Dánsko výrazne investovalo do pobrežnej veternej energie s cieľom generovať z nej značné príjmy. Nedávne zvýšenie cien však tieto očakávania podkopalo. Nárast nákladov vo výške 6 miliárd eur vyvolal obavy, že namiesto zisku by tento podnik mohol viesť k značným stratám pre daňových poplatníkov.
Poslankyňa sociálnych demokratov a bývalá ministerka životného prostredia Lea Wermelin uviedla, že neúspešný proces výberového konania ohrozil budúcnosť energetického ostrova Bornholm, keďže časť financovania za ním mala byť získaná z projektov v Severnom mori. Projekt by mal pozostávať z pobrežnej veternej farmy južne od Bornholmu s kapacitou 3,8 GW, ako aj z vysokonapäťových inštalácií na Bornholme a Zélande.
Martin Lidegaard, líder Sociálno-liberálnej strany povedal, že zlyhanie je „katastrofa pre klimatickú a bezpečnostnú politiku“.
Po správach o nulových ponukách kresťanský demokrat Frederik Bloch Münster v relácii X povedal , že je to „najmenej prekvapujúca správa vôbec“.
„Pretože, dosť smiešne, [spoločnosti] nemajú záujem investovať čas a peniaze do byrokratickej nočnej mory, v ktorej musí byť štát absolútne spoluvlastníkom.“
Senior researchers are sounding the alarm over the increasing grip China has on the European Union’s wind energy sector. https://t.co/3NPEWTEiH6
— Brussels Signal (@brusselssignal) October 16, 2024
„Zelená transformácia v Dánsku sa práve zastavila,“ uviedol Kristian Jensen, generálny riaditeľ Green Power Denmark v tlačovej správe z 5. decembra.
Jensen poznamenal, že Severné more ponúka jedny z najlepších podmienok na svete pre pobrežné veterné turbíny so stálym vetrom a plytkým morom.
Podľa generálneho riaditeľa Green Power Denmark vysoká inflácia, rastúce ceny komodít a výrazne vyššie úrokové sadzby ako pred pár rokmi vytvorili tlak na financovanie takýchto projektov.
„Ekonomické podmienky na trhu však nie sú úplným vysvetlením… podmienky sú často také, že štát platí za pripojenie do siete a je tu možnosť štátnej pomoci,“ poznamenal.
Jensen poukázal na to, že investori „nevedia, či môžu predať energiu z veterných turbín za rozumnú cenu.
„Prechod na elektrifikáciu vykurovania našich budov a priemyselnej výroby napreduje príliš pomaly. A stále existuje veľká neistota, či je možné predávať elektrinu vo forme vodíka“.
Neprijatie akýchkoľvek ponúk „vytvára kritickú situáciu pre priemysel veterných turbín a je to obrovská prekážka pre ekologické ambície,“ povedal Jensen.
Vyzval politikov, aby sa „zaoberali tým, že veterné turbíny nie sú stromy peňazí. Toto sú nástroje, ktoré nás urobia nezávislými od fosílnej energie a nepriateľských mocností.“
Samuele Furfari, profesor energetickej geopolitiky, v reakcii na správy pre Brussels Signal povedal: „Už dlho je známe, že veterná energia na mori je ekonomickou čiernou dierou. Asi pred 15 rokmi mi lobista z veľkej známej nadnárodnej korporácie v tomto sektore úprimne povedal, že do veternej energie na mori investovali len preto, lebo boli k tomu politicky donútení.
„Neskôr, počas summitu G20 v severnom Nemecku, ktorý zahŕňal aj návštevu vrtuľníka na veternej farme na mori, mi jeden návštevník poznamenal, že návšteva poukázala na skryté výzvy.
„Nie je ťažké pochopiť prečo.“ Faktory kapacity na mori sú len o 5 – 7 percent lepšie ako na pevnine, ale za akú cenu! Keď idete po ceste okolo veternej farmy, takmer vždy si všimnete jednu alebo viac turbín mimo prevádzky. Tieto stroje sú krehké. Takže si predstavte, že by ste sa pokúsili vykonať opravy na mori?“ povedal Furfari.
„Zlyhanie prerušovaných a premenlivých obnoviteľných zdrojov energie sa už nedá utajiť. To isté platí pre vodíkovú utópiu, pričom tieto dve absurdné politiky sú úzko prepojené.
„Európsky komisár pre energetiku, dánsky anti-jadrový environmentalista, bude musieť prehodnotiť svoju ideológiu,“ uzavrel.
Taktiež 5. decembra britský ropný a plynárenský gigant Shell oznámil, že v rámci širšej aktualizácie svojej energetickej stratégie odstupuje od nových projektov veternej energie na mori.
VIDEO: @FurfariSamuele, professor in energy geopolitics at the Brussels Free University, tells @JustinStares that many lawmakers in Brussels are convinced the EU’s energy policy is disastrous but are too afraid to speak up. https://t.co/Rr7n9ObyTi
— Brussels Signal (@brusselssignal) October 2, 2024
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.