ZRUŠME SÚKROMNÉ ZDRAVOTNÉ POISŤOVNE

Je sociologicky dokázané, že priemerný volič až príliš často hlasuje vo voľbách proti vlastným záujmom. Hlavnou príčinou tohto javu je, že nerozumie tomu, ako funguje systém, lebo médiá a politici (presnejšie – ich vlastníci a sponzori) nemajú záujem na tom, aby to bolo inak. Práve to je pointou legendárneho výroku známeho oligarchu, ktorý vyjadril svoje poznanie, že väčšina občanov ani len netuší, aká hra sa deje v pozadí, týmito slovami: „Volič o ničom nič nevie, volič je h…o. Volič vníma iba absolútny povrch.“ A zdá sa, že je aj nepoučiteľný, lebo naďalej si necháva odvádzať pozornosť podružnými témami a hrá hru niekoho iného.

Včera ma doslova pobúrila výzva Jednoty dôchodcov na Slovensku, ktorí sa osopili na lekárov a nazvali ich požiadavky nezodpovedným správaním, ktoré ohrozuje zdravie a životy. Vraj vôbec nezohľadňujú, že väčšinu nemocníc vybudovali oni, a preto ich žiadajú, aby stiahli svoje výpovede a pripomínajú im, že súčasná zdravotná starostlivosť je už bez platenia pre väčšinu pacientov nedostupná… Poviem vám, že za celú moju prax som nevidel dokument, ktorý by tak učebnicovo spĺňal kritériá užitočného idiota finančných skupín, ako v tomto prípade. A obávam sa, že to nebolo len z nevedomosti, že dôchodcovia boli náročky zneužití na úzke záujmové ciele určitých vplyvných ekonomických skupín. Hovorím to s o to väčším sklamaním, že vždy som sa práv seniorov dôsledne zastával a dodnes ťažko nesiem doslova generačný rasizmus, ktorý sa rozpútal voči nim, akoby už nemali právo ani dýchať. To, čo som si prečítal za posledných 24 hodín v diskusiách na ich adresu (že majú život za zenitom a mali by nechať mladých rozhodovať o svojom živote – alebo že dôchodcovia by sa nemali k ničomu vyjadrovať, lebo majú všetko zadarmo) ma pobúrilo rovnako ako nekvalifikované vyjadrenia Jednoty dôchodcov. Seniori majú na Slovensku rovnaké práva ako každý iný človek a takéto urážky likvidujúce posledné zvyšky medzigeneračnej solidarity považujem v modernej spoločnosti za neprijateľné. A kto tomu nerozumie, u toho asi zanedbali výchovu a zrejme nepozná ani len rozprávku o troch grošoch.

To, čo nepochopilo alebo nechce pochopiť politicky angažované vedenie slovenských dôchodcov (ale aj množstvo iných ľudí) je skutočnosť, že kameňom úrazu nie sú platy, ako to Lekárskemu odborovému združeniu náročky podsúva vláda. Pripúšťam, že vedenie LOZ vyvíja v tomto smere zlú komunikáciu (nemali by vôbec hovoriť o platoch, keďže sa to len zneužíva), ale mzdové požiadavky tvoria len jeden jediný bod z 8-bodového Memoranda o zlepšení systému zdravotníctva z roku 2022 medzi vládou SR a LOZ, ktoré sa dnes neplní a ktoré nespokojní zdravotníci žiadajú dodržiavať. Plnenie tohto memoranda by pomohlo zlepšiť práve to, na čo sa sťažujú dôchodcovia. Alebo chcú, aby tie nemocnice, ktoré kedysi postavili svojimi mozoľnatými rukami, ich milovaná vláda premenila na obchodné spoločnosti a v konkurze ich predala finančným skupinám, ktoré si ponechajú ich ziskové časti a stratové prenechajú štátu, ako sa to dnes už deje? Ale ak sa neozvali vtedy, keď vláda odklepla ďalšie desiatky miliónov na platy farárov, môžu pokojne v prípade choroby hľadať pomoc v kostole, a nie v nemocnici. Aspoň dovtedy, kým nepochopia, že lekári nie sú ich nepriateľ a že ten skutočný je oveľa mocnejší, a preto by mali držať spolu.

Memorandum s konkrétnymi návrhmi riešení prijaté pred dvoma rokmi je solídnym základom každej diskusie o zlepšovaní zdravotníctva na Slovensku, preto by jeho dodržiavanie mal požadovať každý, komu záleží na skvalitnení zdravotnej starostlivosti. Za jeho najdôležitejšie ustanovenie považujem hneď prvý bod týkajúci sa zmeny financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť. Zároveň sa však obávam, že aj v tomto bode boli lekári nedôslední, a hoci správne diagnostikovali príčinu zlého stavu rezortu, navrhli neúčinnú, takpovediac polovičatú terapiu. Zdvihnutie cien za výkon zdravotnej starostlivosti už rozhodne nepostačí. My môžeme zvyšovať objem financií aj na desaťnásobok, vždy ich budeme liať len do čiernej diery a neprejavia sa v skvalitnení služieb, ale skončia v súkromných rukách, ak nepochopíme varovanie, ktoré nám adresoval Najvyšší kontrolný úrad. V nepovšimnutej správe z apríla tohto roka sa píše, že odkedy záujmové skupiny pochopili, že segment zdravotníctva je veľmi lukratívny, dokázali si postrážiť aj politických reprezentantov, ktorí v mene verejného záujmu obhajujú záujmy súkromných skupín. Po viacerých kontrolách NKÚ dospel k záveru, že štát rezignoval na kľúčovú verejnú zdravotnícku politiku a pravidlá tejto politiky diktuje niekto iný ako štát. V správe sa nepíše, kto konkrétne to je, ale odpoveď na túto otázku je hádam všetkým jasná: sú to finančné skupiny, predovšetkým Agel a Penta.

Toto je taká závažná informácia, že v zdravej spoločnosti by vyvolala škandál a viedla by sa o nej široká spoločenská diskusia. Prečo sa tak nestalo, ľahko pochopíme z toho, kto vlastní médiá. A kriticky zmýšľajúci človek by sa mal dovtípiť aj to, prečo sa práve v tomto čase rozbehla v týchto médiách špinavá diskreditačná kampaň proti šéfovi LOZ Petrovi Visolajskému. Preto je pre mňa nepochopiteľné, prečo práve Robert Fico, ktorý sa v minulosti vyjadril proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti (a správne pochopil, že by to bola príprava na ich privatizáciu) sa dnes bráni požiadavke LOZ, aby sa vláda písomne zaviazala, že to nedopustí. Premiérovu námietku, že to nie je na stole, považujem za výhovorku, lebo ešte pred niekoľkými mesiacmi minimálne dvaja členovia vlády verejne obhajovali prechod nemocníc na akciové spoločnosti. Preto tak veľmi pohŕdam servilnými ľuďmi, ktorí akékoľvek kroky vládnych politikov obhajujú slovami, že oni vraj majú na rozdiel od nás „zodpovednosť“. Čo je, preboha, zodpovedné, na takomto svinstve? To si fakt myslíte, že vaši obľúbení zástupcovia sa nemôžu ani zmýliť, ani zlyhať, aj keď to, čo navrhujú, by ste za iných okolností považovali za nesprávne a od iných politikov za neprijateľné?

Preto treba skoncovať s nefungujúcimi polovičatými riešeniami a začať presadzovať to jediné, ktoré môže ukončiť v krízu v zdravotníctve a ktoré som navrhoval už pred piatimi rokmi, no politici sa ho zľakli: pristúpiť k zrušeniu súkromných zdravotných poisťovní. Bezplatná zdravotná starostlivosť je právom, ktoré vám zaručuje článok 40 Ústavy Slovenskej republiky, nie tovarom, ktorý si môžete kúpiť. Rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých ľudí vám zaručuje iba systém národnej zdravotnej služby, ktorý sme tu mali dovtedy. Ten vôbec nebol zlý a fungoval tak, že za vložené peniaze generoval najvyššiu hodnotu. Aj štátna výroba liečiv, ktoré majú strategickú hodnotu (napríklad penicilín) sa osvedčila a vďaka koncepcii zdravotníckeho zásobovania sme zvládali aj nepredvídateľné situácie.

Princíp poistenia však právo na zdravotnú starostlivosť čoraz viac narúša. Jeho nedostatky vidím hlavne v tom, že prispelo k inflácii zdravotnej starostlivosti; plytvá stámiliónmi administratívnych a marketingových nákladov; je nespravodlivé voči mnohým skupinám v spoločnosti a koncentruje príliš veľkú nielen ekonomickú, ale už aj politickú moc. Hoci sme s minulým systémom mali v zásade dobré skúsenosti, dnes o ňom nie je možné ani len slobodne a seriózne diskutovať. Tu vás hlúpi novinári akurát tak vysmejú. Paradoxne, oveľa hlbšia diskusia o probléme prebehla pred niekoľkými rokmi na stránkach najväčších denníkov v Spojených štátoch, kde program „Zdravotná starostlivosť pre všetkých“ presadzoval vtedajší kandidát na prezidenta USA Bernie Sanders. Jeho „revolučnú myšlienku“ (ako to uviedli New York Times) zrušiť súkromné zdravotné poistenie vtedy podporoval senátori Cory Booker z New Jersey, Kirsten Gillibrandtová z New Yorku, Elizabeth Warrenová z Massachusetts a dokonca aj Kamala Harrisová z Kalifornie. Tá sa však pod tlakom Joea Bidena neskôr oportunisticky vyjadrila, že hoci aj naďalej podporuje Sandersov plán, podporí aj ďalšie možnosti zdravotného pokrytia…

Systém zdravotnej starostlivosti nebude ani efektívny, ani spravodlivý, ak v ňom nevylúčime alebo aspoň neoslabíme motiváciu zisku. Funkciou súkromného zdravotného poistenia nie je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť všetkým, ale zarobiť čo najviac peňazí pre poisťovne a farmaceutické spoločnosti. Systém, ktorý navrhujeme, je najlacnejší spôsob, ako zabezpečiť kvalitné zdravotníctvo pre všetkých bez rozdielu. Súkromné zdravotné poisťovne neprispeli k nášmu zdravotníckemu systému v podstate ničím hodnotným, iba našli spôsob, ako urobiť z tohto rezortu najlukratívnejší biznis, zvýšili náklady a pomocou účinnej propagandy presvedčili verejnosť, že je to nevyhnutné. Nezávislí analytici (nie tí, ktorí sa tak tvária, no sú platení finančnými skupinami) už dávno preskúmali propagandistické tvrdenia (ktoré sú všade na svete rovnaké a z jednej príručky), že súkromné zdravotné poisťovne prinášajú lepší výber, zjednodušujú zdravotnú starostlivosť a znižujú finančné bremená, ktoré so sebou prinášajú chronické choroby – a zistili, že nijaký z týchto cieľov tieto privátne spoločnosti nedosiahli. Naopak, zredukovali počet nemocníc, ambulancií a lekárov na minimum ohrozujúci funkčnosť systému a ich všestrannú dostupnosť zaručujú len za vysoké príplatky. Keďže väčšinu populácie trápia iba bežné ochorenia, až polovica pacientov predstavuje len niekoľko percent nákladov. Problém nastáva pri ťažkých zákrokoch a vážnych ochoreniach. Vtedy súkromní poisťovatelia redukujú svoje služby, skracujú počet dní strávených v nemocnici, obmedzujú počet zákrokov a vyžadujú konzultácie pred ich každým schválením, ktoré sa posudzuje z ekonomického hľadiska. A tak je čoraz viac vážne chorých ľudí odkázaných na charitu, ktorá v nás nevyvoláva hnev zo zlyhávania systému, ale dojatie, ako všelijakí „dobrí anjeli“ okázalo pomáhajú (hoci niektorí si na tej „nezištnosti“ postavia napríklad prezidentskú kampaň, všakáno).

Niet pochýb o tom, že odpútanie sa od systému súkromného zdravotného poistenia bude trvať roky. Niet pochýb ani o tom, že to bude zložité, keďže na súkromné zdravotné poisťovne sa celkom zámerne viažu aj dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ale niet pochýb ani o tom, že zdravotná starostlivosť s jedným priamy štátnym platcom bude podstatne lacnejšia ako súčasný systém. Potvrdzuje to prakticky každá veľká ekonomická analýza, ktorú nezaplatili finančné skupiny. Namiesto súkromného zisku musíme uprednostňovať verejné zdravie pre všetkých. Namiesto záchrany zdravotníckeho biznisu, ktorý ničí naše rodiny, ho jednoducho zrušme a prevezmime kontrolu nad nákladmi a zodpovednosť za zdravotnú starostlivosť do verejných rúk. Dnes máme najdrahší systém zdravotnej starostlivosti v histórii, ale nemáme najlepšie výsledky. Politici sa môžu demagogicky hádať, koľko peňazí by malo ísť na zdravotníctvo, je to všetko zbytočné, ak sú iba správcami cudzieho majetku, presúvajú verejné financie do súkromných rúk a nepostavia sa proti filozofii, že zdravie je tovar. Kým to tak bude, systém nemôže slúžiť ľuďom, to je jednoduchá logika. V roku 2018 štúdia Výskumného inštitútu politickej ekonómie na University of Massachusetts-Amherst (2018) zistila, že ak by Spojené štáty zrušili súkromné zdravotné poisťovne, toto opatrenie by ušetrilo systému za desaťročie závratných 5,1 bilióna dolárov. Ako to, že pravica, ktorá inak tak žiarlivo stráži verejné výdavky, tentoraz umožňuje také obrovské plytvanie? Jednoducho: lebo väčšina tých peňazí nejde na verejné služby, ale do súkromných vreciek.

Väčšina politikov, ktorá je na výplatných páskach rôznych lobistických záujmových skupín, vám bude tvrdiť, že uskutočniť takúto reformu je príliš zložité alebo že to jednoducho nie je možné, hoci by to výrazne skvalitnilo, zlacnilo a zefektívnilo zdravotnú starostlivosť. V skutočnosti vám tým hovoria, že za odstránenie obchodného modelu zdravotníctva jednoducho nebudú bojovať. Ale kvalitná zdravotná starostlivosť dostupná pre všetkých bez rozdielu je základným ľudským právom. A za ľudské práva sa bojovať oplatí. Lekárske odborové združenie na čele s Petrom Visolajským nebojuje za nič iné ako za odstránenie záujmových skupín v pozadí rezortu. Možno trochu tápe v tom, ako to urobiť, ale hlavnú príčinu problémov zdravotníctva pomenovalo správne. Ak dôchodcovia naozaj stoja na strane pacientov a nechcú z nich robiť rukojemníkov, mali by podporovať pracujúcich, nie výpalníkov. Je to tak jednoduché a priezračné, že v tomto boji by mal každý človek rozpoznať, kde sú jeho záujmy.

Eduard Chmelár