Mohol by Trump napadnúť Mexiko? Riziko eskalácie je reálne

Donald Trump opakovane oznámil, že pripravuje vojnu proti drogovým kartelom, a James Bosworth, globálny kolega z Wilson Center’s Latin America Program, tvrdí, že Trumpove hrozby treba brať vážne.

V každom prípade je tu širší kontext sľubov Donalda Trumpa o „vojne proti drogám“: koniec koncov prisahal, že na masové deportácie (ilegálnych migrantov) použije armádu, a preto plánuje vyhlásiť „národný núdzový stav“ – tzv. plán nevylučuje deportáciu celých rodín. Niekoľko imigračných „tvrdých línií“ Trump využil, aby slúžili v jeho budúcej administratíve (prísahu zloží v januári 2025). Takéto opatrenia by boli veľkým posunom pre americkú armádu, ktorá sa za normálnych okolností nezaoberá vnútroštátnymi záležitosťami presadzovania práva. Bolo to však už vyskúšané: takzvaná operácia Wetback za vtedajšieho prezidenta Eisenhowera v roku 1954 deportovala okolo 1 milióna Mexičanov a dokonca aj niektorých amerických Američanov mexického pôvodu.

Nemusí ísť len o veľmi tvrdú odpoveď na problémy nelegálnej migrácie a hraníc (ako je napríklad fentanylová kríza). Trump niekedy dokonca sľúbil, že tisíce amerických vojakov zo zámoria presunú k hraniciam. Zamyslite sa nad tým: mobilizácia armády na domácej pôde a vyhlásenie „národnej núdzovej situácie“ je skvelý spôsob, ako zvýšiť vlastnú moc. A ako som už písal, Trumpova vojna s časťou takzvaného „Deep State“ je (do veľkej miery) o tom. Ide o „skrotenie“ spravodajských služieb, rozšírenie výkonnej moci (ako je načrtnuté v Projekte 2025) a posilnenie prezidentských právomocí.

Späť k problémom hraníc, v septembri 2023 časopis Foreign Policy publikoval článok od výskumníkov inštitútu Cato Justina Logana a Daniela Raisbecka o (stále prebiehajúcej) fentanylovej kríze. Americkí Američania už dlho čelia opioidovej kríze a veľká časť dodávok drogy pochádza z Mexika. Tento problém podnecuje politické napätie: napríklad americké úrady hlasno obviňujú čínske spoločnosti, že dodávajú mexickým kartelom ingrediencie potrebné na výrobu fentanylu. V máji 2023 Washington kvôli tejto záležitosti uvalil sankcie na 17 jednotlivcov a subjektov v Číne a Mexiku. Uprostred americko-mexického napätia čoraz silnejšia rétorika proti mexickým kartelom zapojeným do tohto nezákonného obchodu často zahŕňala výzvy na „vojenské riešenia“.

Už v máji 2024 Trump oznámil svoje plány vyslať „zabíjacie tímy“ do Mexika, aby „zbavili“ vodcov kartelu. Nie je v tom však osamotený. V auguste 2023, počas prezidentskej debaty Republikánskej strany (predtým, ako bol Donald Trump zvolený za kandidáta strany), guvernér Floridy Ron DeSantis sľúbil, že v prípade zvolenia za prezidenta pošle americké špeciálne jednotky do susedného Mexika na boj proti drogovým kartelom. Bryan Griffin, jeho hovorca, rozviedol sľub takto: „Ron DeSantis vyhlási kartely za narkoteroristov a zmení pravidlá nasadenia na hraniciach.

Využije sa plná sila federálnej vlády, aby sa zabezpečilo zastavenie nelegálneho toku drog, a na tento účel použije každý nástroj, ktorý má.“ DeSantisovi sa nepodarilo stať sa nominantom svojej strany, ale jeho vtedajšie vyhlásenia ukazujú, že tento druh rétoriky (ktorý nezohľadňuje suverenitu Mexika) presahuje Trumpa a v skutočnosti je Mexiko (tu nie je prekvapením) veľkú časť americkej diskusie o zahraničnej politike.

Zdá sa, že novoprisahaný mexický prezident Claudio Sheinbaum zaujal na domácom trhu agresívnejší prístup k mexickým kartelom a na boj proti nim využíval mexickú armádu. Doteraz však odmietala americkú bezpečnostnú pomoc a od svojho nástupu do funkcie v októbri dokonca obmedzila spoluprácu a zdieľanie spravodajských informácií. Mierne povedané, bilaterálne vzťahy nie sú momentálne dobré – opäť nie je prekvapením.

Takáto typická americká agresivita môže len ďalej odcudziť susednú krajinu a odsunúť ju napríklad smerom k Pekingu: čínska pragmatická diplomacia napokon dosť dramaticky kontrastuje s americkou bojovnosťou. Mexické civilné orgány nie sú jedinými aktérmi, ktorí by mohli namietať proti akémukoľvek takémuto americkému vpádu na ich územie: hovoríme o silne militarizovanom národe, ktorý zahŕňa sofistikované a nesmierne bohaté a ťažko ozbrojené polovojenské skupiny, ako sú samotné drogové kartely.

Akákoľvek takáto cezhraničná militarizácia (s potenciálom pre určitý stupeň ozbrojenej konfrontácie) by mohla mať eskalujúce následky a nepredvídateľné dôsledky, pokiaľ ide o diplomatické a ekonomické dopady, násilie gangov a domáce a cezhraničné medzietnické napätie: obe krajiny nielen zdieľajú hranicu dlhú 2 000 míľ, ale sú tiež veľmi integrované, pričom Mexičania-Američania tvoria 11,2 % populácie USA v 2022. V Texase má 31,6 % miestneho obyvateľstva mexických predkov

Okrem vojenských a diplomatických uhlov (spolu s plánmi masovej deportácie, ktorá by mala dopad na milióny ľudí a ktorá by stála miliardy dolárov), existuje aj potenciál pre ekonomickú katastrofu, keďže tieto dve krajiny sa dopĺňajú aj v tejto sfére: po prvé, v roku 2021 bolo Mexiko druhým najväčším obchodným partnerom USA s celkovým objemom obchodu s tovarom a službami v hodnote 725,7 miliardy USD. V júli 2023 už Mexiko prekonalo Čínu a stalo sa hlavným obchodným partnerom.

Okrem toho Trumpove plány určite vyvolajú právnu bitku doma, žaloby od guvernérov štátov a tak ďalej. Otvára tiež priestor pre určitú úroveň ozbrojeného konfliktu s rôznymi aktérmi so susednou krajinou. Spomínaný James Bosworth varuje, že potenciál pre „scenár Blackhawk Down“, v ktorom americké jednotky „skončia v násilnom konflikte s kriminálnymi silami alebo dokonca mexickými jednotkami, ktoré bránia suverenitu krajiny pred zásahom USA – je reálny“, pretože „ jednoduchá operácia“ by mohla „rýchlo eskalovať do niečoho zložitejšieho a smrteľnejšieho“.

Dodáva, že Washington by mal zvážiť aj „potenciálne reakcie kartelov“, pretože „niektoré mexické zločinecké skupiny sa môžu rozhodnúť brániť a dokonca eskalovať násilie zameraním sa na americké záujmy, podniky a občanov“. Navyše, podľa Boswortha, môžu spôsobiť „veľké škody americkým silám pôsobiacim v Mexiku a majú schopnosti, zbrane a personál na to, aby previedli boj na územie USA spôsobom, o ktorom by al-Káida a Islamský štát mohli len snívať. z.“

Ako je to v prípade toľkých agresívnych amerických politík a plánov, riziko spočíva v nepredvídateľnosti scenárov eskalácie. Možno sa len pýtať, či takéto riziká budú stáť za to aj z Trumpovho pohľadu.

Uriel Araujo