List farizejom II.

„Stratenej (kresťanskej) generácií“, nositeľom jej dobového posolstva ľuďom..

adresujeme toto echo ako rodina a komunita blízka myšlienkam, ktoré sú, majú byť vlastné kresťansko-demokratickému vedeniu, zastupujúceho záujmy nemalej občianskej časti verejnosti na Slovensku.

Hovorí sa, že menej je viac. Nie vždy to musí platiť, lebo pri tejto „filozofii“ sa logicky stráca synergia myšlienkového odkazu, súvislostí, uvedených v širšom príčinnom kontexte. Pre tento prípad sa však uspokojíme aj s menej preukaznou vypovedacou hodnotou. Na tú podstatu dneška, na ktorú chceme poukázať to hádam postačí, mysliac na známe úslovie, šikovného postrč..

Možno najpríhodnejšie by bolo treba začať otázkou, ktorá zatína do živého. Do tých najvitálnejších funkcií organizmu menom KDH.

• KDE sa stratili hodnotové kotvy tohto organizmu..?
• KDE sa vytratila z neho životodarná sila, človečina, aká je, aká bola tomuto organizmu vlastná v každej dobe..?

LEBO dnes pozorujeme na dennej báze ľudskú morálnu rozkývanosť vedenia hnutia, aká až bolí, aká musí bolieť každého, čo len trochu informovaného veriaceho. A ako na palete to možno (z)dokumentovať na myšlienkových pochodoch, na svetonázorových postojoch a verejných výstupoch dobových najautorizovanejších ľudí v hnutí. Na ich (farizejskom) náboženskom presvedčení, na opúšťaní a zneucťovaní hodnôt, ktoré sú tejto komunite vlastné tisícky rokov.

A koľký to paradox vidieť a počuť to „petrovské“ popretie samých seba, a tým aj celej komunity v priamom prenose za ostatné roky od tých, ktorí držia kormidlo lode. Od nehoráznych „nekresťanských“ ideových a ideologických premiantnych skokanov ako je HLINA, ako je Holečková, až po dnešného, možno charakterného človeka, zato nepochopiteľne lavírujúceho medzi „kruhmi na vode“. Preukazne (verejne) lavírujúceho od hodnotovej „progresívnej pliagy“ až po nehanebné bratríčkovanie sa s tou „pliagou“. S dokonaným „amorálnym trestným činom“ pokrytectva ako prvotného zla, keď na jednej strane volá po pokoji v spoločnosti, aby s touto „pliagou“ – bok po boku, ruka v ruke – zároveň autorizoval finančnú spoluúčasť na verejných protivládnych protestoch.

Aby korunu tohto chorého stromu zastrešovala už v skapínajúcom ovocnom sade EP europoslankyňa za KDH Miriam Lexman, zdá sa nenáhodne manželka „prímasa“ hnutia. Držiac sa iného úslovia, toho, o tom, ako človeka poznať po reči. Úslovia, pri ktorom sa nedá na margo jej slov vypovedaných toť v Slovenskom rozhlase – povedať ani slušnejšie, ani príhodnejšie domnienku, že táto pomýlená žena, s obavou, že ide o kresťanku, nedajbože ešte praktizujúcu – sa tam vyjadrovala ako človek, ktorý len vyšiel na priepustku z Pinelovej (psychiatrickej) nemocnice v Pezinku.

Inak nejde pochopiť slová, pri ktorých tuhla krv aj „bezbožným ateistom“, pri ktorých sa ježili všetky chlpy na tele každému ľudskému stvoreniu, čo ich práve počul. Lebo požadovať NAHLAS, verejne, ešte aj vo verejnoprávnom médiu, že riešenie konfliktu na UA je treba riešiť výlučne vojenskou cestou je samo osebe „trestným činom proti ľudskosti“. A keď pritom ešte ľudí, ktorí žiadajú jeho AKÚTNE mierové riešenie (rokovaním, diplomatickou cestou) považuje za pokrytcov, ktorí vraj zneužívajú túto požiadavku na získavanie politických bodov – tak to je už rovnako chorý (pinelovský) spôsob správania sa – ako keď „blázon“ v tom zariadení označkováva touto diagnózou zdravého človeka..

PRETO je už namieste ďalšia, legitímna otázka :

• môže ešte toto bezcharakterné (ne)ľudské stvorenie ešte chodiť bosými nohami po matke zemi, nehovoriac o „nebi“, na ktoré vzhliadajú všetci mravní ľudia, čo majú spustený mozgový softvér, čo majú srdce na svojom mieste a svedomie v prevádzke..?

LEBO toto je z jej strany už pozvánka na súťaž, ktorú svojho času vyhrala M. Allbrightová pri výroku, že tých vyše 500 tisíc detí, ktoré stratili životy pri agresii Američanov v Iraku, uskutočnenej z úmyselne falošných príčin – stálo ZA-TO…

A tak nejde uzavrieť toto postrčenie chytrých v hnutí inak ako konštatovaním, že v tomto tímovom prevedení je to odsúdenia hodné. Ľudsky, aj univerzálne, mravne. Lebo tou najvyššou univerzálnou hodnotou je, musí byť život. Život v pokoji a v bezpečí.

A takto nejde žiť. A už vôbec nie s vami, ktorí ste sprivatizovali vedenie lode a odchyľovali  jej kurz od jedného brehu ku druhému. Bez morálneho kompasu, ktorý má byť vaším krédom. Bez spomínanej ľudskosti, človečiny, ktorá je, ktorá musí byť imperatívom hnutia VŽDY, bez ohľadu na dobové rozloženie politických síl. Aktuálne, bez ohľadu na Fica, či na tú nastrčenú progresívnu figúrku. Lebo rovnako ako v bežnom živote, aj v politike platí, musí platiť to ikonické od Dobšinského či bratov Grimovcov – že nejde byť naraz ani oblečeným ani nahým, že nejde doniesť dar aj nie dar.

A v „kresťanskom“ spoločenstve je hádam ešte ľudskosť, človečina výhradnou výsadou. A tú nejde poprieť ani prekryť NIKDY, v žiadnom prípade plachtou na jedno použitie.. .

Je také ťažké túto mravnú zásadu (konečne už) pochopiť..? Je také ťažké pochopiť, že pokoj v štáte nejde dosiahnuť vyvolávaním (protivládnych) nepokojov..? Že hádzanie polien pod nohy vláde, na ktoré sa už po voľbách podujala tá figúrka, je už aj vaším spoločným dielom..? Pod nečistým, nehoráznym heslom : čím horšie (v spoločnosti) – tým lepšie (vyhliadky na nové voľby..).

Či DEMOKRACIA je tiež len plachtička na jedno (volebné) použitie..? Aj to len v čase, keď práve „porazeným“ nesvieti slnko nad ich „vznešenými hlavami“..?

Či treba ešte viac rozmeniť tejto nechápavej, slepej a hluchej generácií na drobné túto logiku – tých a tými, čo je pre nich RODINA, ako základ života iba sociálny konštrukt..?

Lebo takto sa plaviť s vami (až ani na rovnakej lodi) viac nemôžeme. A po tom všetkom už ani nechceme..

P.S.: Jedno nekresťanské „ovocie hnevu“ práve spadlo z toho stromu. Na lepšie pochopenie kvality tej dnešnej odrody. Čaučík. Možno v jadre zdravé ovocie. Ale keď si prečítate na jeho obale „zloženie“ s textom : „MY nemáme dôvod podporiť koaličného kandidáta“, tak to musí zhorknúť v ústach každého človeka. Aj bez kresťanského presvedčenia. Presnejšie v ústach každého, kto miluje, kto verí v dobro a pokoj..

Pax et Bonum

Laco Kopál