Think-tank obviňuje EÚ z podkopávania právneho štátu

Maďarský inštitút Nézőpont (Nézőpont Intézet) v novej správe zaútočil na Európsku úniu a obvinil ju z porušovania zásad právneho štátu. Podľa správy zverejnenej 19. novembra, ktorú napísal tím 20 výskumníkov z 10 krajín, inštitúcie EÚ nedodržiavajú zásady Lisabonskej zmluvy a predchádzajúcich zmlúv.

Hľadáte Lady Justice a právny štát? Ak sa pozriete na Európsku úniu, mohli by ste byť sklamaní, hovorí nová správa (Foto: Matt Cardy/Getty Images)

Mráz Ágoston, generálny riaditeľ inštitútu Nézőpont Institut, pri prezentácii správy povedal, že jeho think-tank má za cieľ urobiť z preskúmania každoročné úsilie a usilovať sa o to, aby sa zhodovalo s vyhláseniami Európskej komisie o zásadách právneho štátu.

„Myslíme si, že je to veľmi unikátny projekt, pretože kým bruselská byrokracia nepreverila vládu zákona v členských štátoch, nikto neurobil tú prácu, aby kontroloval bruselskú byrokraciu založenú na týchto princípoch,“ povedal Ágoston.

Počas prezentácie odznelo, že predsedníčka EK Urusla von der Leyenová konala ako súčasť Európskej rady, čím porušila princíp deľby moci a dala si „nezaslúžené“ prezidentské vystúpenie.

Daniel Guéguen, medzinárodný akademik a lobista, kritizoval prebiehajúce vypočutia komisárov a povedal, že nemajú „žiadnu pridanú hodnotu“ a sú dôkazom „systémovej kultúry s nedostatkom analýzy, nedostatkom diskusie a nedostatkom alternatívy“.

Tvrdil, že EÚ sa stala miestom karikatúry, ktorá stavia dobro proti zlu, a poukázal na americkú demokratku Kamalu Harrisovú verzus novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona verzus šéfku národného zhromaždenia Marine Le Penovú a obnoviteľné zdroje energie proti fosílnym palivám.

„Bruselská bublina sa stala strojom slúžiacim politickej korektnosti, kde sa vyjadrenie iného názoru stáva nebezpečným,“ povedal Guéguen.

„V praxi systém ničí kontroly a rovnováhy, a preto posilňuje zavedenú moc.“

Správa, ktorá skúmala Európsky parlament, Európsku komisiu, Súdny dvor EÚ a Európsku radu, nemala za cieľ posilniť európske kompetencie v oblasti dohľadu, povedal Ágoston, ale mala za cieľ zabezpečiť súlad s princípmi zmluvy.

Medzi kritikou inštitútu Nézőpont bolo, že Európsky parlament sa snažil nominovať predsedu komisie. Zatiaľ čo zástancovia tvrdili, že tento proces bol demokratickejší, inštitút uviedol, že je to v rozpore so zmluvami.

„Podľa zmlúv nemá EP právo nominovať kandidátov, a tak jeho zámer uzurpovať si túto právomoc znižuje úlohu Európskej rady, orgánu, ktorý združuje zástupcov legitímnych národných vlád. Zámer EP tak spochybňuje úlohu členských štátov,“ uvádza sa v správe.

Tvrdila tiež, že Európsky parlament vylúčil pravicové strany a vytlačil ich z dôležitých pozícií, ako sú podpredsednícke alebo kvestorské posty zodpovedné za verejné príjmy a výdavky.

„Sťaženie účasti strán s výraznou spoločenskou podporou na politickom živote je tiež porušením zákazu diskriminácie a princípu rovnakých práv,“ uvádza sa v správe.

Tvrdila tiež, že EP zasahoval do záležitostí národnej bezpečnosti členských štátov s odvolaním sa na Vyšetrovací výbor pre Pegasus a podobný spyware a Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE), ktoré uviedla, že nemá kompetencie na vykonanie

Správa tiež tvrdila, že to bolo porušením zmlúv, aby sa parlament usiloval o kontrolu národných parlamentov, a uviedla, že možnosti brať demokraticky na zodpovednosť EP sú obmedzené.

Ďalej poznamenala, že protikorupčné pravidlá EP majú nedostatky, ktoré porušujú zásadu predchádzania zneužívaniu moci, pričom poukázala na nedávne škandály, ako je Katar, a dodala, že sa vykonalo len veľmi málo vyšetrovaní kódexu správania.

Spomínali sa aj konflikty záujmov, ako napríklad to, že manžel predsedníčky EP Roberty Metsolovej bol lobistom, či pomerne laxné pravidlá pri deklarovaní majetku.

Pokiaľ ide o Európsku komisiu, inštitút tvrdil, že samotný rámec právneho štátu je v rozpore so zmluvami, pričom sa v tejto súvislosti odvolával na Právnu službu Rady Európskej únie.

Popri „právne spornom dôvode“ tiež tvrdila, že ako politický nástroj sa použil rámec právneho štátu Komisie, ako aj prideľovanie prostriedkov na obnovu.

Spomínaný bol aj takzvaný škandál Pfizergate, pričom správa zdôraznila „riziko korupcie v Komisii, ale aj porušenie práva na prístup k dokumentom – čo je obvinenie, ktoré je často vznesené proti Komisii“.

Medzi ďalšie škandály patril generálny riaditeľ uradu komisie, ktorý sa neprihlásil k vlastníctvu eko-luxusného rezortu na Bali, a generálny riaditeľ pre mobilitu, ktorý nepovažoval bezplatné letenky, ktoré dostal od Qatar Airways, za konflikt záujmov. vVyhlásil, napriek tomu, že k nim došlo počas rokovania o dohode o leteckej doprave s Katarom.

Dokonca aj Európsky súdny dvor bol hodnotený, nakoľko prekročil svoje právomoci, uvádza sa v správe. Správa spochybňovala integritu a nezávislosť súdu, pričom niektorí sudcovia boli aktívni v politike a dokonca pôsobili ako predsedovia strán.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/11/think-tank-accuses-eu-of-undermining-rule-of-law/