Na slovenskú kultúrnu obec je málo razantná aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová s jej generálnym tajomníkom Lukášom Machalom a možno by nestačila ani povestná špinavá metla, pre ktorou by krysy utekali samé.
Oskar Rózsa sa mimoriadne pohral so slovami a členov kultúrnej obce poslal do lesa na huby, držať huby, a dokonca im odkázal, čo si myslí aj pospolitý ľud na Slovensku, že títo umelci sú nepotrební. Idete do divadla zabaviť sa a namiesto oddychu tam počujete politické výlevy hercov, ktorí sa z ničoho nič stali celebritami a biedou nikdy netrpeli. Platení zo štátneho rozpočtu by chceli, aby im štát mesačne posielal koľko chcú, ale jeho predstavitelia majú mlčať.
Oscara už má aj Volodymyr
A tak sa od filmových organizácii, v rámci politických výlevov, v reakcii na slová podpredsedu Andreja Danka, ktorý skritizoval dokumentárny film Čaputová verejnosť dozvie, že Čaputová bude kandidovať na Oscara. Toto je ešte väčší cirkus, ako keď dal americký herec a režisér Sean Penn svojho Oscara Volodymyrovi Zelenskému. Penn týmto gestom, de facto, ukázal, že Zeleneský je v skutočnosti len bábkou v niekoho rukách.
Slovenské filmové organizácie sú ešte pokrokovejšie a filmový priemysel zo Slovenska má na červenom koberci za veľkou mlákou reprezentovať dokumentárny film o exprezidentke Zuzane Čaputovej. Môžem len sucho konštatovať, že tento film nepotrebujem vidieť, lebo sme všetci žili.
Posledné čo potrebujem vidieť je zákulisie, ktoré Čaputová dovolila filmárom 5 rokov sledovať. Točili filmári zákulisie poctivo? Potom 90% záberov bude na obraze veľký zadok a strach o to, či šev Borisa Hanečku nápor vydrží, to bolo skutočné umenie! Ako tie stehy vydržali ten nápor?
Marketingový produkt zo smetiska
Citlivo vnímajúcej političky sme za 5 rokov mali dosť a trailer na film ukazuje, že tam filmári zakomponovali napr. úmrtie otca počas návštevy pápeža Františka s príchuťou toho, že ona v tom čase musela slúžiť vlasti. Koľkým počas jej 5 rokov v Paláci zomreli blízki, bez toho, aby mali možnosť mať niekoho pri sebe? Veď aj ona podporovala opatrenia, ktoré v mnohých prípadoch zakazovali návštevu, napr. zatvorené okresy. Slovami Kelišovej “velebnosti, jdu blejt” a žalúdok si radšej prevrátim po prejedení sa…
Nie je to žiadne umelecké dielo, navyše Čaputovej skutočný koniec ešte nepoznáme. Čo ak skončí ako jej predchodca Andrej Kiska? Oscara si Čaputová zaslúži, ale nie za herecký, či politický výkon. Čaputová je neuveriteľným príbehom marketingového produktu, v štýle sladených nápojov, ktoré na konci dňa zabíjajú. Čaputová napriek sľubu, že bude spájať, spoločnosť rozdelila a na dlhé roky zabila šancu na jej spojenie, alebo aspoň na porozumenie v nej.
A možno ten červený koberec medzi hviezdami zo škandálmi otriasajúceho sa Hollywoodu bude “zlatým klinčekom” nebezpečného marketingového produktu, akým sa môže osoba vytiahnutá zo smetiska stať.
Roman Martiška / Denník Štandard
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.