Ak Západ odsudzuje šaríu v Iráne, prečo ju neodsúdi v Európe?
Moderná žena v Teheráne. Alebo je to v Molenbeeku, možno vo Frankfurte, opýtajte sa miestneho mullu na podrobnosti. (Foto: Majid Saeedi/Getty Images)
Jeden z najsilnejších obrázkov, aký sme v poslednej dobe videli, prišiel len pred pár dňami z Iránu. Údajne na protest proti povinnému islamskému obliekaniu sa študentka na univerzite v Teheráne vyzliekla do spodnej bielizne. Samozrejme, bola zatknutá a potrestaná.
Zábery z jej protestu obleteli správy po celom svete. A zatiaľ čo to, čo sa jej nakoniec stalo, zostáva zatiaľ neznáme, jej akt vzdoru sa stal online senzáciou. Časové osi zaplavili tisíce podporných príspevkov, článkov, vyhlásení a tweetov. Mnohé z nich sú, žiaľ, veľmi pokrytecké.
Jedným z najcharakteristickejších prípadov bol prípad Amnesty International. Organizácia vyzvala na okamžité prepustenie zatknutej ženy. Ale aj keď sa zdá, že celá táto záležitosť by mala byť založená na princípoch, tu treba poukázať na dvojaký meter.
Ak je všetko za slobodu a emancipáciu žien, ak podporujeme skutočnú slobodu voľby a prejavu pre ženy na celom svete, potom by to nemalo platiť len pre krajiny riadené mullahmi. Šaría je v Iráne rovnako zlá a hrozná ako v Európe. Takže ak má byť šaría odsúdená v Iráne, určite by nemala byť povolená nikde v Európe.
Obviňovatelia iránskeho teokratického režimu sa však nezdajú byť vždy takí citliví, pokiaľ ide o práva žien v západných krajinách, kde moslimské komunity začali vytvárať paralelné spoločnosti, alebo kde islamistickí aktivisti vyzývajú na presadzovanie islamských zákonov a zriadenie kalifátu.
Vezmite si napríklad Amnesty International. Hoci naliehala na Teherán, aby prepustil zatknutú aktivistku, zároveň podnecuhe a všetkými prostriedkami podporuje možnú moslimskú nelegálnu imigráciu do Európy. Netreba dodávať, že moslimská nelegálna imigrácia ide ruka v ruke s útlakom žien a s nevraživosťou voči homosexuálom.
Zároveň, keď konzervatívci vyjadrujú obavy týkajúce sa zachovania našej európskej identity a hovoria, že islamistické pravidlá nie sú v súlade s tradičnými západnými princípmi, aktivisti občianskej spoločnosti a mimovládne organizácie, ako napríklad Amnesty International, ich často označujú za extrémistov alebo rasistov.
V istom zmysle to veľmi pripomína paradox „Gays for Palestine“. Ako môže byť niekto v prospech svojho utláčateľa? Ako sa možno postaviť za slobodu a zároveň podporovať a brániť tých, ktorí chcú, aby bola sloboda zrušená? Čo je to za štokholmský syndróm?
Burka, nikáb alebo dokonca hidžáb môže byť v Pakistane, Afganistane, Bangladéši, Iráne, Iraku alebo Jemene porušením ľudských aj ženských práv, ako je to v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Fínsku, Grécku, alebo Španielsko.
Útlak nemá nič spoločné s geografickými polohami. To, čo je v Teheráne brutálne zneužívanie, nemožno v Aténach považovať za ľudské právo. Žena, ktorá je nútená skrývať si tvár alebo hlavu pred svetom a správať sa ako novodobá otrokyňa, je v bruselskej štvrti Molenbeek rovnako mizerná ako v Pešávare.
Je však poľutovaniahodné, že politici a mimovládne organizácie v Európe, najmä tí, ktorí majú progresívny a liberálny názor, budú s oveľa väčšou pravdepodobnosťou reagovať proti tomu, čo sa deje niekde v Ázii, než proti tomu, čo sa deje na predmestí len pár kilometrov od administratívneho centra Európskej únie.
Dosť s týmto pokrytectvom. Ak citliví obyvatelia Západu naozaj chcú bojovať proti islamskej teokracii a jej represívnemu barbarstvu, nech začnú konfrontáciou s mullahmi vedľa.
Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/11/if-the-west-condemns-sharia-in-iran-why-not-condemn-it-in-europe/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.