ĎATEĽ ZDIEĽA PRAGMATICKÝ PRÍSTUP K ČÍNE ROBERTA FICA

Biedu intelektuálnej úrovne ideologických médií a opozičných parlamentných satelitov v plnej nahote odhaľuje ich prístup k hodnoteniu návštevy slovenskej vládnej delegácie v Číne. Ideológia opäť zvíťazila nad pragmatizmom a zdravým sedliackym rozumom.

V roku 2022 exportovala Čína na Slovensko v objeme 5,84 miliardy dolárov a Slovensko do Číny v celkovej hodnote troch miliárd dolárov. V rovnakom období sa pohyboval nominálny HDP Číny na úrovni 18 biliónov (dvanásť núl) dolárov a Slovenska na úrovni 115 miliárd (deväť núl) dolárov.

Celkový objem obchodnej výmeny sa v roku 2023 o niečo znížil, dosiahol úroveň 8,31 miliardy dolárov. Je však zaujímavé, že napríklad v auguste 2024 exportovala Čína na Slovensko v objeme 344 miliónov dolárov a Slovensko do Číny vyviezlo tovary a služby v hodnote 875 miliónov dolárov. Teda s najväčším svetovým exportérom sme dosiahli prebytok, nie deficit na bežnom účte platobnej bilancie. To nie je žiadna maličkosť.

Z pohľadu veľkosti čínskej ekonomiky je obchod so Slovenskom zanedbateľný. Celkový ročný export Číny sa pohybuje medzi 3,5 – 3,7 bilióna dolárov. Export na Slovensko v hodnote necelých šiestich miliárd je kvapkou v mori. Celkový slovenský export sa nachádza o jeden matematický rád nižšie, aj to na jeho spodnej hranici, pretože dosahuje okolo 110 miliárd. Tri miliardy nášho exportu idú do Číny, čo nie je zanedbateľné číslo, najmä ak si uvedomíme, že z toho 2,34 predstavujú luxusné autá.

Naším najväčším obchodným partnerom je Nemecko. Exportujeme tam ročne v hodnote prevyšujúcej 22 miliárd, čo je rovná pätina celkového vývozu. Ďalších viac ako 11 percent putuje do Česka, takmer deväť do Maďarska, vyše sedem do Poľska a 5,5 percenta do Francúzska. Z toho vyplýva, že slovenská ekonomika je extrémne závislá od ekonomickej stability členských štátov EÚ a Nemecka obzvlášť. V takejto situácii je nielen pochopiteľné, ale aj vysoko žiaduce úsilie o diverzifikáciu.

Čína je jedným z riešení. Najmä v oblasti spoločných investícií do technologického rozvoja a technologickej produkcie. Je nepochybne pravda, že v rámci obchodných aktivít s Čínou je potrebné vyhýbať sa vysokému zadlženiu, takzvanej dlhovej pasci. Slovensko však nie je Srí Lanka ani nerozvinutá africká krajina, a preto sa nepotrebuje hlúpo zadlžovať. Máme všetky predpoklady na uskutočňovanie spoločných investícií do rozvoja a technológií. Napokon, obrovské spoločné projekty s Čínou majú aj naši najväčší obchodní partneri Nemci. Stačí sa len pozrieť do prístavu v Hamburgu.

V slovenskom verejnom priestore sa takmer nediskutovalo o kvalite spoločných slovensko-čínskych projektov. Riešila sa Komunistická strana Číny a politický systém tejto krajiny. To je proste smiešne a na zaplakanie zároveň. Ak by Číňania chceli zmeniť politické pomery v štáte, už by to dávno urobili. Čínske dejiny sú plné revolúcií a prevratov. Okolnosť, že absolútna väčšina Číňanov sa nebúri proti komunistickej autokracii, zrejme vychádza z faktu, že popri mnohých nesporných negatívach prevažujú zjavné a rovnako nepochybné ekonomické a sociálne výhody, ktoré pociťujú občania v každodennom živote.

Kto si myslí, že zmení Čínu krasorečnením o demokracii, nepozná čínske dejiny ani čínsku súčasnosť. Ak sa má zmeniť Čína, musia ju zmeniť Číňania, nie táraji na Slovensku. My si zatiaľ urobme láskavosť a hľadajme spôsob, ako spoločne s podnikavými Číňanmi zbohatnúť.

Peter Tóth