Guardian z roku 2004 o aktivitách spojených so zmenou režimu USA na Ukrajine, v Srbsku, Gruzínsku, Moldavsku.
USA majú dlhú históriu zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny a mnohých ďalších krajín. V roku 2004 to dokonca potvrdil britský Guardian, ktorý je vytrvalým zástancom anglosaského imperializmu. Ale médiá vtedy neboli tak pod kontrolou ako dnes.
Vojna na Ukrajine sa nezačala v roku 2022, ale oveľa skôr, približne v rokoch 2014/15, útokmi ukrajinskej armády a neregulármi na autonómne republiky Donbas. Bojuje sa tam dodnes, no nie nadlho. V roku 2014, po desiatich a viacerých rokoch, bola intervencia USA úspešná a prevratom na Majdane bol nastolený prozápadný režim. Každým dňom je menej pravdepodobné, že to bude trvať ďalších 10 rokov, no bohužiaľ sa rozhodne na bojisku.
Vyššie je screenshot z Guardianu z 26. novembra 2004. Dokazuje, že farebné revolúcie organizovali americké spravodajské služby a ich frontendy ako USAID alebo National Endowment for Democracy (NED). Podporovali ich a sú podporovaní oligarchami a ich mimovládnymi organizáciami, ako napríklad Sorosova rodina a jej Nadácia otvorenej spoločnosti.
Článok poskytuje pohľad na to, kde sú priority USA a teda aj ich európskeho guvernéra v Bruseli. V súčasnosti sa pozoruje zasahovanie v Moldavsku, kde sme v súčasnosti svedkami masívneho zastrašovania a kriminalizácie opozície a očividných volebných podvodov. Ako cieľ sa spomína aj Gruzínsko a jeho susedné krajiny, kde sa EÚ tiež zapája do vyhrážok smrťou.
Tu sú preložené úryvky z textu Guradian, v ktorom sa hovorí jednoduchým jazykom úplne nehanebným spôsobom:
Začiatok citácie…
„…Ukrajinu, tradične pasívnu vo svojej politike, zmobilizovali mladí demokrati a už nikdy nebude ako predtým.
No zatiaľ čo úspechy oranžovej „gaštanovej revolúcie“ patria Ukrajine, kampaň je americkým výtvorom, sofistikovaným a brilantne premysleným cvičením v oblasti západnej značky a masového marketingu, ktoré sa v priebehu štyroch rokov rozmiestnilo v štyroch krajinách, aby zachránilo zmanipulované voľby a nevítané režimy padnúť.
Kampaň, financovaná a organizovaná vládou USA a za účasti amerických poradenských firiem, prieskumníkov, diplomatov, dvoch veľkých amerických strán a amerických mimovládnych organizácií, bola prvýkrát použitá v Európe v Belehrade v roku 2000 na porazenie Slobodana Miloševiča pri volebnej urne.
Kľúčovú úlohu zohral Richard Miles, veľvyslanec USA v Belehrade. Minulý rok ako veľvyslanec USA v Tbilisi zopakoval trik v Gruzínsku, keď naučil Michaila Saakašviliho, ako zvrhnúť Eduarda Ševardnadzeho.
Desať mesiacov po úspechu v Belehrade zorganizoval americký veľvyslanec v Minsku Michael Kozak, veterán z podobných operácií v Strednej Amerike, najmä v Nikarague, takmer identickú kampaň s cieľom zvrhnúť bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka.
…..
Ale skúsenosti získané v Srbsku, Gruzínsku a Bielorusku boli neoceniteľné pri plánoch poraziť režim Leonida Kučmu v Kyjeve.
….
V centre Belehradu je špinavá kancelária, v ktorej pracujú počítačovo zdatní mladí ľudia, ktorí sa označujú za centrum nenásilného odporu. Ak chcete vedieť, ako poraziť režim, ktorý ovláda masmédiá, sudcov, súdy, bezpečnostný aparát a volebné miestnosti, môžete si najať mladých belehradských aktivistov. [Guardian však zabúda poukázať na bombové nálety proti Srbsku.]
Vzišli z protimiloševičovského študentského hnutia Otpor, čo znamená odpor. Dôležitý je pútavý jednoslovný branding. V Gruzínsku sa minulý rok paralelné študentské hnutie volalo Khmara. V Bielorusku ju volali Zubr. Na Ukrajine sa nazýva Pora, čo znamená „najvyšší čas“. Otpor mal aj silný, jednoduchý slogan, ktorý sa v roku 2000 objavil po celom Srbsku – dve slová „gotov je“, čo znamená „je na konci“, odkaz na Miloševiča. Logo s čierno-bielou zaťatou päsťou zavŕšilo majstrovský marketing.
Na Ukrajine sú ekvivalentom tikajúce hodiny, ktoré zároveň signalizujú, že dni Kučmovho režimu sú spočítané.
…
Minulý rok, predtým ako sa stal prezidentom Gruzínska, cestoval pán Saakašvili s vzdelaním v USA z Tbilisi do Belehradu, aby sa vyškolil v technikách masového povstania. V Bielorusku zorganizovalo veľvyslanectvo USA vyslanie mladých opozičných lídrov do Pobaltia, kde sa stretli so Srbmi cestujúcimi z Belehradu. V prípade Srbska, vzhľadom na nepriateľské prostredie v Belehrade, Američania organizovali prepad zo susedného Maďarska – Budapešti a Segedínu.
…
Národný demokratický inštitút Demokratickej strany, Medzinárodný republikánsky inštitút Republikánskej strany, Ministerstvo zahraničných vecí USA a USAid sú hlavné organizácie zapojené do týchto miestnych kampaní, ako aj mimovládna organizácia Freedom House a Inštitút otvorenej spoločnosti miliardára Georgea Sorosa.
Americkí prieskumníci a profesionálni konzultanti sú najímaní, aby organizovali cieľové skupiny a rozvíjali stratégiu využívajúcu psefologické údaje.
Zvyčajne rozdelené opozičné strany sa musia zhromaždiť za jediného kandidáta, ak má existovať šanca na zvrhnutie režimu. Táto osoba je vybraná na základe pragmatických a objektívnych kritérií, aj keď je protiamerická.
V Srbsku americkí prieskumníci verejnej mienky Penn, Schoen a Berland Associates zistili, že zavraždený prozápadný opozičný líder Zoran Djindjič bol doma opovrhovaný a nemal šancu spravodlivo poraziť Miloševiča vo voľbách. Presvedčili ho, aby ustúpil protizápadnému Vojislavovi Koštuničovi, teraz srbskému premiérovi.
V Bielorusku americkí predstavitelia nariadili opozičným stranám, aby sa zhromaždili za zatvrdnutým starším odborárom Vladimirom Gončarikom, pretože oslovil veľkú časť Lukašenkovho elektorátu.
Oficiálne vynaložila vláda USA 41 miliónov dolárov (21,7 milióna libier) na organizáciu a financovanie celoročnej operácie na odstránenie Miloševiča od októbra 1999. Na Ukrajine to vraj bolo okolo 14 miliónov dolárov.
Okrem študentského hnutia a zjednotenej opozície je ďalším kľúčovým prvkom demokratického zákona takzvané „súbežné sčítanie hlasov“, protilátka na triky falšovania volieb, ktoré sú obľúbené u pochybných režimov.
Existujú profesionálni externí pozorovatelia volieb z organizácií, ako je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ale ukrajinské voľby, podobne ako predchádzajúce voľby, zahŕňali aj tisíce miestnych volebných pozorovateľov vyškolených a platených západnými skupinami.
Freedom House a NDI Demokratickej strany pomohli financovať a organizovať „najväčšiu civilnú regionálnu volebnú pozorovaciu operáciu“ na Ukrajine, do ktorej sa zapojilo viac ako 1000 vyškolených pozorovateľov. Organizovali aj prieskumy v deň volieb. V nedeľu večer tieto prieskumy ukazovali 11-percentný náskok Juščenka a udávali tón mnohým z toho, čo nasledovalo.
Exit polls sa považujú za kľúčové, pretože sa chopia iniciatívy v propagandistickom boji s režimom, vždy sa objavia na prvom mieste, dostanú široké mediálne pokrytie a uložia povinnosť reagovať na orgány.
…
Ak udalosti v Kyjeve potvrdia USA v ich stratégii pomáhať iným ľuďom vyhrať voľby a uchvátiť moc od antidemokratických režimov, určite sa pokúsia zopakovať toto cvičenie aj v iných krajinách postsovietskeho sveta.
Miesta na pozeranie sú Moldavsko a autoritárske krajiny Strednej Ázie.
Koniec citátu ………….
Je až zarážajúce, ako otvorene sa vtedy priznávalo, kto a akými metódami previedol a financoval zmenu režimu a prevraty. Stále vidíme tieto metódy, ako v Moldavsku alebo Gruzínsku. Niekedy sa otvorene hovorí o „nevítaných režimoch“, inokedy trochu zahalené o „autoritatívnom…“ niečom alebo inom.
Počas prevratu na Majdane v roku 2014 boli povolaní nielen „študenti“, aby vyjadrili svoju nespokojnosť, ale aj ostreľovači, ktorí náhodne vraždili ľudí na oboch stranách, aby poštvali ľudí proti sebe. A v Srbsku to bola týždňová bombardovacia kampaň proti civilistom, keď iné prostriedky nepomohli.
A na to všetko sú v Bruseli ochotní pomocníci.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.