Len niekoľko hodín pred kľúčovými voľbami v Moldavsku 20. októbra poslala opozícia „zúfalú prosbu“ Organizácii Spojených národov, Európskej únii a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), v ktorej obvinila prezidentku Sanduovú zo „vážneho zneužívania a porušenia“ základných práv.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová má na tlačovej konferencii po prezidentských voľbách a referende o členstve v EÚ v moldavskom Kišiňove. EPA-EFE/DUMITRU DORU
Medzi tými, ktorí list podpísali, sú členovia strán a skupín ako „Víťazstvo“ a „Šanca“, ktorí odsudzujú „politické prenasledovanie“, ktorému sú podľa nich vystavení moldavskou vládou. Vláda chce podľa nich „vymazať“ opozíciu v krajine.
Toto obvinenie bolo vznesené 19. októbra, deň pred referendom o členstve Moldavska v EÚ a prezidentských voľbách.
Niektoré z týchto osobností, ako napríklad Marina Tauber z „Victory“ (Victorie Blocul Politic), boli vyšetrované pre ich prepojenie s Kremľom, ako aj terčom sankcií zo strany Kanady a EÚ v máji 2023 kvôli ich ruským prepojeniam.
Marina Tauber (C) sa prihovára stúpencom politického bloku Victory počas protestu pred budovou odvolacieho súdu v Kišiňove v Moldavsku. EPA-EFE/DUMITRU DORU
„Súčasná politická moc vedená úradujúcou prezidentkou Maiou Sandu […] nastolila nepredstaviteľnú diktatúru vo všetkých oblastiach spoločenského, ekonomického a politického života,“ uvádza sa v liste.
Sťažovatelia tvrdia, že útoky sú založené na „nepravdivých a lživých tézach takzvanej propagandy z východu“, hoci niekoľko opozičných členov a strán bolo vyšetrovaných pre proruské prepojenia.
Západom podporovaná vláda prezidentky Sanduovej vyhlásila v roku 2023 ľavicovú stranu Shor za protiústavnú, čo je skutočnosť, ktorá je „na programe Európskeho súdu“.
Opozícia odsudzuje aj odstavenie 14 televíznych staníc, „stoviek internetových stránok, FB, telegramov atď. v roku 2022 aj z politických dôvodov.
List tiež zdôrazňuje dvojitú cenzúru politickej strany Šanca v roku 2023 a septembri 2024 pred voľbami.
S 50,46 percentami hlasov za zmenu ústavy v prospech vstupu do EÚ, referendum ukázalo veľmi tesný výsledok proti 49,54 percenta proti. Prezidentka Maia Sanduová odsúdila „vonkajšie zasahovanie“ a poukázala na to, že Rusko je zodpovedné za volebnú manipuláciu.
Moldavské úrady obvinili Moskvu z kupovania 300 000 hlasov a propagácie dezinformačných kampaní prostredníctvom magnáta Ilana Shora, milionárskeho zakladateľa politického bloku „Victory“ z apríla 2024. V súčasnosti je utečencom v Rusku.
Zakladateľ Víťazného politického bloku Ilan Shor. EPA-EFE/DUMITRU DORU
Výsledok referenda oslabuje Sanduovej pozíciu pred druhým kolom prezidentských volieb, keď v prvom získala 42 percent hlasov v porovnaní s 26 percentami pre jeho hlavným rivalom Alexandrom Stoianoglum zo Strany socialistov.
Ten sľúbil vyváženú zahraničnú politiku. Medzitým Kremeľ spochybňuje legitímnosť volieb. Hlasovanie za integráciu do EÚ bolo z veľkej časti motivované moldavskou diaspórou.
Moldavsko od rozpadu ZSSR, ktorého Moldavsko bolo jednou z 15 republík, oscilovalo medzi proruskými a prozápadnými postojmi. Počas Sanduovej pôsobenia sa vzťahy s Ruskom zhoršili, najmä po tom, čo Moldavsko odsúdilo inváziu na Ukrajinu a diverzifikáciu dodávok energie v krajine.
Napriek tomu, že sa v referende vyslovilo „áno“, tesný rozdiel odráža silné vnútorné rozdelenie.
Moldova, a former Soviet Union country sandwiched between Ukraine and Romania, is set for significant elections on October 20 when voters must choose between partnering with the European Union or with Russia. https://t.co/SBMMwkqzBV
— Brussels Signal (@brusselssignal) October 18, 2024
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.