Bývalý hovorca Zuzany Čaputovej Martin Strižinec v rozhovore s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou prezradil, že jej pred návštevou Teplárne napísal esemesku, že „Roman potrebuje objať“. Podobná scéna sa odohrala predtým na oslavách SNP v Banskej Bystrici, kde som sa srdečne zvítal a vyobjímal s veteránmi Povstania a mojimi priateľmi Ferkom Orlovským a dnes už nebohými Jankom Chudíkom a Aničkou Bergerovou. Zrazu k nim pristúpil spomínaný pán a spýtal sa: „Nechcete sa objať s pani prezidentkou?“ Ten pocit trápna sa dal krájať.
Nemám rád pozérov a falošné pózy, ktorým chýba spontánnosť a úprimnosť. V Grassalkovičovom paláci sa v tých časoch všetko hralo na vonkajší efekt a dojatie. Ak dnes červené denníčky píšu, že „táto vláda neurobila pre zrovnoprávnenie LGBTI ľudí vôbec nič“, hádam by mohli napísať aj to, čo pre nich urobila Matovičova, Hegerova či Ódorova vláda.
Pri príležitosti druhého výročia beštiálnej vraždy dvoch mladých gayov chcem povedať, že nič tak neublížilo tejto problematike ako progresivistický radikalizmus a nastoľovanie tém, ktoré ľudí zbytočne vydesili. Dnes sú vášne vybičované do extrémnej polohy a nie je spoločenská vôľa prijať ani také nevyhnutné opatrenia, na ktorých by sme sa pred dvoma rokmi zhodli. Bol by som rád, keby sa agenda spolužitia párov rovnakého pohlavia prestala emocionálne zneužívať a keby sa naša spoločnosť dokázala vecne zhodnúť na takých riešeniach, po ktorých sa všetci budú cítiť na Slovensku dobre a bezpečne a táto téma nás prestane raz a navždy traumatizovať a rozdeľovať.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.