Na začiatku, v marci 2022, izraelský premiér Bennett varoval Zelenského, aby sa nespoliehal na Západ. Radil mu rýchlu dohodu s Ruskom o prímerí, lebo inak Západ Ukrajinu len využije na vojnu – a nepomôže jej zvíťaziť. Dnes sa jeho slová napĺňajú.
Odchádzajúci Joe Biden. Foto: ČTK / DPA / Thomas Trutschel, Profimedia
Ukrajinský prezident Zelenskyj v Spojených štátoch nedostal, čo chcel. A dostal, čo nechcel – studenú sprchu.
Americké médiá už pred príchodom Zelenského naznačili, že s jeho „plánom víťazstva“ bude v Bielom dome problém. Americká vláda odmietla podporiť raketové útoky na územie Ruskej federácie, čo bola kľúčová požiadavka Ukrajincov.
Dôvod: Američania dnes majú starosti inde. Presúvajú bojové lode a raketový arzenál k Blízkemu východu, kde hrozia útoky na Izrael. A posilňujú vojenskú pomoc Taiwanu.
Bidenova vláda však nebola spokojná ani s ďalšími plánmi Ukrajincov. Považuje ich za prebaľovanie starých požiadaviek: „viac peňazí a viac zbraní“. Pričom tento postup zjavne nepriniesol očakávané výsledky.
Treba však priznať, že zlyhania nie sú len na strane Ukrajiny. Väčší diel zodpovednosti nesie Západ. Konkrétne Británia a Spojené štáty. Spomínate si na ich sľuby zo začiatku vojny? Ukrajincom sľúbili, že im budú dodávať „toľko peňazí a toľko zbraní, koľko bude potrebné pre ich víťazstvo“. Pričom pod víťazstvom sa rozumela vojenská porážka Ruska a obnova suverenity Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach.
Dnes, keď Zelenskyj žiada to, čo mu bolo sľúbené, sa zrazu dozvedá, že to nepôjde. A že jeho plány na masívnejšie dodávky zbraní nie sú dostatočne realistické.
Nie. Je to trochu inak. Dostatočne realistické nie sú – a od začiatku neboli – sľuby Západu. Tie sľuby, ktorým Ukrajinci naleteli…
V marci 2022 si Zelenskyj vypočul rady vtedajšieho izraelského premiéra Bennetta a chystal sa rokovať s Ruskom o neutralite a mierovej dohode. Vtedy ho však chytil za ruku britský premiér Johnson. Presvedčil ho, že s Ruskom nemá rokovať, s Ruskom má bojovať. Británia Ukrajincov varovala, že ak pristúpia na mierové dohody s Ruskom, tak Západ jej odmietne poskytnúť bezpečnostné garancie. Nechá ju v tom samu.
A naopak, ak Ukrajina ukončí rokovania s Ruskom a pristúpi na líniu Západu, bude vraj dostávať toľko peňazí a zbraní, koľko bude potrebné.
Zelenského vedenie urobilo v marci a apríli 2022 zásadné, možno fatálne rozhodnutie. Odmietlo dohody o neutralite s Ruskom. A ohlásilo boj za vojenskú porážku Rusov. Briti a Američania boli spokojní.
Otázne však je, či s týmto zásadným rozhodnutím môže byť po viac ako dvoch rokoch spokojná aj Ukrajina. Stratila ďalšie územia. Stratila stovky tisíc životov. Po utečeneckej kríze prišla o milióny obyvateľov. A nakoniec sa dozvedá, že „jej“ plány nie sú realistické, lebo len recyklujú požiadavky na peniaze a zbrane.
Hoci v skutočnosti to neboli jej plány, ale politika tvrdej línie Západu.
Na druhej strane, Zelenskyj mal s touto krízovou možnosťou počítať. Izraelský premiér ho predsa varoval: rýchla dohoda Ukrajiny s Ruskom bude pre Ukrajincov lepšia voľba ako dlhé boje. Dnes sa ukazuje, že jeho slová boli mrazivo presné. Stratégia Západu nefunguje, lebo Ukrajina aj s podporou krajín NATO prehráva.
A nie je to len naše tvrdenie. Priznávajú to západné médiá aj západní diplomati. Žiadajú nový prístup.
V skratke sa zmenilo toto:
– Západ už pripúšťa, že porážka Ruska a úplné oslobodenie celej Ukrajiny je ilúzia, skôr či neskôr bude musieť Ukrajina akceptovať faktickú stratu Krymu a zrejme aj ďalších území
– Západ už pripúšťa aj to, že zákaz rokovaní s Ruskom bola neudržateľná póza, rokovania s Ruskom budú nevyhnutné; Zelenskyj aj jeho spojenci hovoria o tom, že Rusov treba k vyjednávaniu dotlačiť silou
– Západ a Ukrajina majú predefinovať svoje predstavy o víťazstve, keďže kapitulácia Ruska na Ukrajine a následný vstup Ukrajiny s Krymom do NATO nevyzerá ani trochu schodne.
Problém je v tom, že hoci idú úvahy Západu lepším smerom ako spočiatku, stále chýbajú predstavy o riešení. Namiesto toho západný mediálny a politický mainstream ponúkajú prebíjanie starých chýb novými. A väčšími.
Zrejme najväčší nezmysel priniesol britský Economist.
Začal dobre: tvrdením, že Ukrajina a jej západní spojenci musia nájsť odvahu na to, aby si priznali, že prehrávajú. Economist zdôrazňuje aj to, že Ukrajina sa bude musieť zmieriť so stratou Krymu, lebo už nemá silu na jeho dobytie. Inými slovami: Ukrajina musí prijať, že prišla o časť územia.
Z dobrých východísk sa však Economist dopracoval k neuveriteľne hlúpym záverom. Radí, aby Američania, Briti a Francúzi podporili raketové útoky na ruské územie.
A popri tom radí, aby bola Ukrajina rýchlo prijatá do NATO, hoci aj v čase vojny a bez dohôd o prímerí. Bezpečnostné garancie Aliancie by sa vraj mohli týkať len západnej časti Ukrajiny.
Slovom, Economist uletel.
Lenže tu nejde len o postoje elitných britských médií. Podobne ako Economist uvažuje aj časť západných lídrov. Český prezident Pavel si vie predstaviť vstup vojnovej Ukrajiny do NATO. Europoslanci zas vyzvali Západ, aby neváhal s raketovými útokmi na územie Ruska z Ukrajiny.
Čo by z tejto kombinácie vyšlo – z rozšírenia NATO o Ukrajinu a z raketových útokov na Rusko z Ukrajiny – je asi mimo ich analytických schopností.
Dnes sú predsa v móde pózy. Nie kritické (a zodpovedné) myslenie.
Našťastie, okrem mediálnych a politických „autorít“ vstupujú do hry aj bezpečnostné služby. Teda bezpečnostná komunita, ktorá má v náplni práce domýšľať následky radikálnych rozhodnutí. Americké spravodajské služby – aspoň nateraz – varujú, že raketové útoky na územie Ruska by vystavili prípadnému ohrozeniu západné vojenské základne – a bez toho, aby to zásadne ovplyvnilo pomery na východoukrajinskom fronte.
Aj preto Biden váha.
A vracia Ukrajincom ich plány na prepracovanie.
Len pri tom akosi zabudol priznať, že tie víťazné bojové plány neboli tak celkom ukrajinské.
Dag Daniš / Denník Štandard
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.