Parlamentné voľby v Rakúsku vyhrala FPÖ, avšak o tom, aká bude zostava novej vlády, rozhodne druhá v poradí ÖVP. Presne tak, ako po minuloročných voľbách na Slovensku rozhodol o podobe vládnej zostavy až tretí v poradí Hlas. Aj také sú úskalia pomerného volebného systému.
Samozrejme, nie je na nás, aby sme radili Rakúšanom, ako si majú zariadiť politické pomery. Preto si len povedzme, ako vyzerajú dve základné možné alternatívy najbližšieho vývoja a čo z nich potenciálne vyplýva pre Európu aj Slovensko.
Ak sa ÖVP rozhodne obísť víťaza volieb, do úvahy pripadá len veľká koalícia s SPÖ za účasti Zelených alebo liberálov s názvom Neos. Takáto zostava by znamenala pokračovanie doterajšej línie Viedne tak v otázkach EÚ, zelených experimentov či migrácie a podobne, ako aj vo vzťahu k Rusku a vojne na Ukrajine. ÖVP má na tieto témy rozhodne mnoho odlišných názorov, aké zastávajú napríklad Zelení alebo SPÖ. Daň za koaličné vládnutie by bolo veľa kompromisov.
Ak sa ÖVP rozhodne pre koalíciu s FPÖ, vláda bude programovo aj ideologicky oveľa viac homogénna ako v prvom popisovanom príklade. Ľudovci už so slobodnými vládli, no vždy to bola ÖVP, kto nominoval kancelára. Z hľadiska volebnej matematiky je logickým kandidátom na nominovanie kancelára FPÖ, to by bola proti minulosti obrovská zmena. Možno sa ľudovci pokúsia slobodných presvedčiť, aby vládu viedol niekto menej výrazný, ako je súčasný šéf FPÖ. Podobný model vznikol aj v Holandsku.
FPÖ vo vláde by zrejme viedlo ku konfliktom s Bruselom. Zároveň by to znamenalo, že Slovensko by už nemuselo byť pri hlasovaní o dôležitých geopolitických otázkach na úrovni Rady EÚ také opatrné, aké bolo doteraz, keď jediným spojencom bolo Maďarsko. Nalejme si čistého vína, Bratislava nechávala Budapešť často osamotenú. Roberta Fica za to mnohí kritizujú, ale ak by skutočne vyschol tok eurofondov, tí istí kritici by ho asi zožrali za živa.
Trojica Slovensko – Rakúsko – Maďarsko by už mohla mať väčší výtlak s potenciálom dodať odvahu aj Talianom a Holanďanom. Nešlo by pritom o žiadne prevratné zmeny či revolúcie. Skôr o otvorenie normálnej a racionálnej strategickej diskusie o kľúčových geopolitických otázkach Európy. To, čo predvádza EÚ v súčasnosti, je len bezmyšlienkovité a bezobsažné omieľanie poučiek katechizmu liberálneho internacionalizmu a vieroučných príručiek progresívnej propagandy.
Netreba však mať veľké očakávania. V EÚ sa každý rozhoduje predovšetkým podľa svojich národných záujmov. Len poniektorí Slováci sa v Bruseli prechádzajú v námesačnom blúznení o vše objímajúcej a nerozbornej jednote európanstva nadradeného národným záujmom. Ak bude napríklad v záujme Rakúšanov nedráždiť nemeckého tigra bosou nohou, nebudú brať ohľad na názor Budapešti alebo Bratislavy. Prinajmenšom do zmeny vlády v Berlíne. A boli by hlúpi, ak by to robili.
Poniektorí námesačníci na oboch stranách slovenskej politickej barikády nepochopili a zrejme nikdy nepochopia, že rovnako sa musíme správať aj my.
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.