Peter Pellegrini po prvýkrát vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky vystúpil na Valnom zhromaždení OSN. Nebol to zlý prejav v tom zmysle, že na rozdiel od toho, na čo sme zvyknutí, nebol bezobsažný a obsahoval niekoľko zaujímavých postrehov, o ktorých sa dá diskutovať alebo ktoré si zaslúžia polemiku.
Najviac ma zaujala pasáž, v ktorej hovoril o tom, aby sme sa prestali deliť na „globálny Sever“ a „globálny Juh“ a aby sme sa delili podľa toho, kto dodržiava systém založený na pravidlách a medzinárodné právo založené na Charte OSN. A práve k tomuto mám niekoľko poznámok.
„Systém založený na pravidlách“ nie je to isté ako „medzinárodné právo založené na Charte OSN“. To prvé je propagandistický newspeak, ktorý vznikol špeciálne na presadzovanie vôle a záujmov tzv. Washingtonského konsenzu. V ponímaní zástancov tohto systému by tie pravidlá mal určovať Západ a ešte konkrétnejšie Washington a Brusel, prípadne Berlín a Paríž. Medzinárodné právo je zasa súbor všeobecne záväzných a medzinárodnoprávne vynútiteľných pravidiel schválených prijatím Charty OSN. To je zásadný rozdiel. Malým štátom ako je Slovensko by malo záležať na tom druhom, lebo dodržiavanie a posilňovanie medzinárodného práva je v ich existenčnom záujme.
Deliť štáty podľa toho, či tie pravidlá dodržiavajú, nie je až také nevinné. Po prvé, rozdelenie na globálny Sever a globálny Juh nie je prejavom nejakého rozhodnutia, ale objektívnej geopolitickej situácie, keď najľudnatejšie štáty ako India, Čína, ale aj Brazília, Indonézia, Pakistan či Nigéria začali presadzovať svoje záujmy proti neoliberálnemu poriadku, ktorý vyhovuje len tým najbohatším. To nie je rozdelenie, ktoré by spôsobili oni sami. Prekonať delenie na bohatý Sever a chudobný Juh si vyžaduje zmeniť medzinárodný poriadok na spravodlivejší, nie ignorovať pretrvávajúce problémy, čo by mal sociálnodemokratický politik zvlášť chápať.
Ak niekto navrhne deliť štáty podľa toho, „kto rešpektuje spoločné pravidlá a kto nie“, mal by vysvetliť, čo konkrétne tým myslí. Takýto návrh tu už bol. V deväťdesiatych rokoch vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová navrhovala ako alternatívu k OSN tzv. ligu demokratických štátov, ktorá mala byť v praxi nástrojom Washingtonského konsenzu. Niet divu, že ju odmietli. Pretože OSN je jedinečná v tom, že je to jediné globálne fórum, kde môžu diskutovať a vymieňať si názory úplne všetci. Ak by sa zrealizoval nápad Petra Pellegriniho a vylúčili by sme zo svojich radov tých, ktorí nedodržiavajú medzinárodné právo, tak by si musel uvedomiť, že by sa to netýkalo len Ruska (na ktoré narážal), ale v oveľa väčšej miere aj Spojených štátov, Izraela či Turecka. A to by som chcel vedieť, ako by taký medzinárodný poriadok bez kľúčových hráčov vyzeral. Boli by sme ešte bližšie k vojne ako teraz. Takže tento nápad hodnotím ako nepremyslený.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.