Prvá strana Draghiho správy o úbohej budúcnosti Európy poskytuje neúmyselný pohľad na to, prečo SS EUtanic smeruje k ľadovcu. Obsahuje fotografiu dvoch inžinierov. Sú to, celkom prirodzene, obe mladé ženy, možno pôvodom prisťahovalkyne, a my vieme prečo: pretože akékoľvek realistické zobrazenie európskych inžinierov ako to, čím väčšinou sú, domorodých mužov, by bolo rasistické aj sexistické. Všetky pokusy o to, aby inžinierstvo (a tie ostatné predmety STEM – veda, technika a matematika) stroskotalo na 50 percentách žien, s výnimkou medicíny. Dôvod je zložitý a nemusí nás tu zdržiavať, ale mal by nás zaujímať ďalší dôvod, a to, že správa o budúcnosti Európy by sa mala začať klamstvom. Rovnako by malo byť aj niekoľko Draghiho zmienok o katastrofálnej pôrodnosti v Európe: myslím si, že celkovo tri zmienky, ktoré sa v jednej fáze farbisto nazývajú „demografický protivietor“.
„Protivietor“ je prirodzená sila mimo kontroly objektu, ktorý mu čelí, zatiaľ čo demografia je do určitej miery ovládateľná. Finančné odmeňovanie materstva je jedným zo stimulov, ale tam, kde miestna kultúra materstvo nemilosrdne očierňuje a dokonca zosmiešňuje – ako je to vo väčšine krajín EÚ, jedinými príjemcami finančných stimulov budú samozrejme prisťahovalci. Opäť ide o zložitý problém, ale pravdepodobne najskľučujúcejšia zložitosť vyplýva zo zdravého strachu z rasizmu a je úplne pochopiteľný, keďže sa blížia 80. výročia oslobodenia Belsenu, Dachau a Osvienčimu.
Máme sa stať väzňami dejín? Vyzerá to tak, hoci veľa z tejto histórie si vymysleli krajiny v rámci EÚ. To, čo odlišovalo Európu od zvyšku sveta, bolo jej kresťanstvo. Toto formovalo spôsob, akým sme mysleli, učili a bojovali, ale samozrejme, v tomto odvážnom novom sekulárnom svete očarujúceho a dynamického sekulárneho orgánu, ktorým bola EÚ, bolo priznanie chvály čudáckemu konceptu niečoho tak reakčného, ako je náboženstvo, obyčajnou poverou. To je dôvod, prečo Maastrichtská zmluva nespomínala naše spoločné kresťanské korene. Avšak to, čo dnes nazývame „popieranie“, existuje už oveľa dlhšie, od čias, keď sa EÚ nazývala EHS, a ja som prvýkrát podnikol obchod na „spoločnom trhu“.
Bol som odprevadený do oficiálnej mediálnej reštaurácie EEC. Bolo to dotované, samozrejme, a bolo to celkom úžasné, samozrejme: oveľa lacnejšie ako najlacnejšia reštaurácia v meste a rovnako dobré ako mnohé skvelé reštaurácie.
„Užil si si to?“ spýtal sa môj spoločník, ostrieľaný a teda cynický pozorovateľ Sink of Iniquity, ktorý bol európskym projektom.
„Úžasné. A tak lacné!“
„A to je podstata toho. Je to preto, aby ste sa cítili dôležití. A ak sa cítite dôležito, povedzte pekné veci o čomkoľvek, kvôli čomu sa cítite dôležití. Všetko o EHS je úplatok. Všetko. Bez výnimky. Vrátane tohto.”
A tak sa aj osvedčilo. Skutočne fungujúce štáty zvyčajne vznikli vďaka láskavým vzťahom medzi susednými národmi. V júni sme prežili 80. výročie vylodenia v deň D v Ouistrehame v Normandii, pôvodne pomenované tamojšími flámsky hovoriacimi ľuďmi a ľahko preložené: Oyster Hamlet. Podobne aj miesto, z ktorého pred štyrmi rokmi odišli britské jednotky, Dunkirk alebo Kirk in the Dunes. Transformácia flámskych komunít na francúzsky hovoriace komunity bola do značnej miery pokojná, pretože zdvorilosť, náklonnosť a spoločné mýty umožnili ľuďom spojiť sa. Toto bola v skutočnosti nenútená únia a nadobudla mnoho rôznych podôb v rôznych krajinách na európskom kontinente.
EÚ taká únia nikdy nebola. Od začiatku to bola ideologická entita a na rozdiel od Sovietskeho zväzu, ktorý bol súdržný prostredníctvom strachu, to bol nátlak prostredníctvom vlastných záujmov zhora nadol. Pekné jedlá. Nablýskaná, polyglotná, zábavná spoločnosť s vysokým obočím, skôr ako habsburská ríša, ale bez exotických kavalériových uniforiem a ostroh cinkajúcich v čase do Straussovho valčíka na trblietavom viedenskom plese. V skutočnosti to, čo sa na Habsburgovcov zdalo frivolné – armáda – urobilo ich impérium skutočným. Rakúska armáda bola mnohonárodnou a multietnickou fúziou, ktorá odmeňovala lojalitu a vojenskú efektívnosť a mohla by prežiť, keby Sarajevo nezasiahlo.
EHS/EÚ bolo od začiatku luxusným parazitom v rámci ochrany NATO, skôr ako pustovník hniezdiaci v opustenej schránke väčšieho mäkkýša. Keďže EÚ nemusela premýšľať o obrane, oddávala sa všemožným fantáziám, a čo je horšie, povzbudzovala svoje členské štáty, aby si vládli sami, ako keby železné zákony dôsledkov zrušilo základné Spoločenstvo uhlia a ocele Roberta Schumana.
Toto bola únia, ktorá sa nedokázala chrániť a dokonca si lichotila svojou pasivitou. Imigračné zákony boli zbytočné, pretože aj tak sme všetci rovnakí, však? Rozdiel je len iná forma rasizmu, však? Francúzsko začalo byť ľahostajné k svojim hraniciam, zatiaľ čo Dáni a Nóri a neskôr Švédi, zrejme vďaka nevyspytateľnému, no nedotknuteľnému pocitu škandinávskej nadradenosti, cítili, že ich vrúcne a tolerantné civilizácie samé od seba poučia prichádzajúcich o vnútornej nadradenosti ich značky tolerancie. V zime tmavá a studená, no napriek tomu povznášajúca.
A tak sa európske mestá zaplnili cudzincami a hľa, ani zďaleka na nich neurobili dojem ich hostiteľské okresy, ale prisťahovalci boli nimi často odpudzovaní a zdesení a odchádzali do get, z ktorých – v Anglicku obzvlášť – príležitostne skupiny mužov vyletovali, aby sa zapojil do skupinového znásilnenia alebo dokonca samovražedného bombového útoku.
A to rozhodne nebolo tak, ako sa veci mali uberať.
Takže teraz, bezradne, sú tieto úbohé, bezmocné krajiny EÚ uväznené vo väzbe, ktorú si sami vytvorili. Bez výnimky sa domorodé obyvateľstvo všetkých západoeurópskych krajín prestalo množiť. Kontinent, ktorý vynašiel parný stroj, motorové vozidlo, ktorý sa vyrovnal americkému leteckému priemyslu v jeho počiatkoch, ktorý bol potom priekopníkom prúdových lietadiel a počítačov, už nevynájde nič. Napriek všetkému, že americká politika je vyšinutá ako chumáč besných homárov na metadóne, americká ekonomika a jej technológie prudko rastú. Kde v Európe by mohol taký génius, akým je Elon Musk – ktorý tak bravúrne dokázal využiť doteraz zbytočné písmeno X – prosperovať tak ako v USA?
Máloktorá oblasť zdôrazňuje tak úbohú technologickú výkonnosť Európy ako jej prieskum a využívanie vesmíru. Ospravedlňujeme sa, oprava, pred dvoma bývalými slovami malo predchádzať „nie“, skôr ako tupý pluh zapriahnutý za dva kone ukazujúce opačným smerom.
Len vesmírny program všetkých – Brazília, Rusko, Čína, India je zjavne pred európskym. Z veľkej časti je to preto, že z vnútropolitických dôvodov sa EÚ naďalej zameriava na oživenie fosílnych francúzskych technológií. Francúzsko skutočne viedlo cestu v Európe, ale ako takmer všetko ostatné v tejto nešťastnej krajine, jeho raketová technika vstúpila do skazy s názvom IRIS2. Ako je možné, že z ničoho nič môže ísť Juhoafričan do USA a spôsobiť revolúciu v tamojšom vesmírnom priemysle, ale nie tu?
Pretože pri všetkej svojej šialenej politike Silicon Valley rešpektuje start-upy (pravdepodobne vymyslelo aj podstatné meno). EÚ k nim podozrievavo čuchá ako pes na svoju prvú korytnačku. Napríklad existuje domorodý európsky rival IRIS2 s názvom Rivada, ktorý buduje 600 satelitov na nízkej obežnej dráhe, ktoré budú posielať dáta vesmírom bezpečne od zdroja k prijímaču. Aj keď ide o Nemecko, nemecká predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nemohla vnútiť svoju vôľu vnútornému trhu, ktorý až do 16. septembra riadil Francúz Thierry Breton, ktorý dlho uprednostňoval IRIS2. prečo? No, určite by poprel, že je to preto, že obaja sú Francúzi, ale urobil by to, nie? Bude jeho náhradník uvažovať inak? Vzhľadom na ochranné inštinkty EÚ voči frankofónnym dinosaurom je to nejako nepravdepodobné.
Dve Draghiho správy o Európe vyžadujú viac investícií: toto slovo sa spomína najmenej 859-krát. Materstvo a Matky nie sú spomenuté raz a „narodenie“ dostane tri zmienky. Určite ľutuje relatívny nedostatok absolventov STEM v EÚ v porovnaní s USA – 850 na milión v porovnaní s 1 100 –, ale zjavne sa vyhýba väčšiemu a biologickému problému, ktorý (aby som bol spravodlivý) pravdepodobne nespadal do jeho popisu práce.
Z toho však zrejme vychádza. „Únia“, ktorá sa na tej či onej úrovni nerozhodla ani definovať, brániť ani duplikovať, zjavne v skutočnosti neverí, že jej základné hodnoty stoja za ochranu alebo zachovanie. Zdá sa, že Osvienčim vrhol dlhý tieň tabu, ktorý zakazuje akúkoľvek užitočnú diskusiu o identite, rase a národe. A tak sa v rámci svojej melancholického, no posvätného polotieňa zrejme začína pomalý koniec civilizácie, ktorá kedysi dávno vynašla moderný svet a teraz, možno najtragickejšie zo všetkých, ide bez reptania do záhuby.
Kevin Myers je írsky novinár, spisovateľ a vysielateľ. Informoval o vojnách v Severnom Írsku, kde pôsobil počas 70. rokov, Bejrúte a Bosne.
Zdroj: Europe does not define, defend or duplicate itself: on it goes to doom (brusselssignal.eu)
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.