Jednou z mála výhod seniorského veku je osobná skúsenosť s postavami, ktoré sa dnes motajú v politike a v médiách. Stačí, aby ste boli nenávistným odporcom a zúrivým kritikom Fica, a okamžite ste varený pečený nielen v červených denníkoch, ale aj v komerčných televíziách, ktoré vás pozývajú ako experta vyjadriť sa k aktuálnym témam a ešte sa vám s úctou servilne poďakujú, „že ste si našli čas prísť do televízneho štúdia“. Stávate sa mediálnou trvalkou. No kto by si prosím vás nenašiel čas prísť do štúdia Markízy, Jojky, TA3 a STV:24 zviditeľňovať sa tam so svojimi názormi na Fica? Tam sa to len tak hemží pozývanými „osobnosťami“ s progresivistickým názorom.
Facebookom nedávno prebehla spoločná fotografia štyroch usmiatych mužov neoliberálnej protificovskej scény na pražskom Globsecu – Demeša, Zalu, Káčera a Weissa. Všetkých poznám, troch z nich dokonca dlhé roky osobne. Nedávno mi prišla žiadosť o priateľstvo od môjho starého známeho – Petra Weissa. Peter Weiss….. čo ten pre boha odo mňa chce? Poznám ho plných 50 rokov, boli sme totiž spolužiakmi na vysokej škole, on bol o ročník vyššie a poznali sme sa. Bol to zapálený komunista, priam horel, a všetci sme od neho bočili a zoširoka ho obchádzali pre jeho zväzácko-komunistický fanatizmus. Priam z neho sršal a viacerí sme napriek nášmu mladému veku (mali sme v prvom ročníku iba 18 rokov) usúdili, že bude dobré držať sa sa od neho vo vlastnom záujme čo najďalej. Na môj vkus príliš červený a príliš radikálny.
O môj vkus tu ale vôbec nejde. Horšie je, že keď bol v rokoch 1992 až 1996 podpredsedom NR SR, všelijaké bulvárne časopisy a elektronické médiá ho dokonca vyzdvihovali ako najkrajšieho slovenského politika…. Na to si dnes málokto spomenie, ale ja sa na to dobre pamätám. Šokovalo ma to, lebo médiá ho pasovali za väčšieho fešáka ako bol Ivan Mjartan z HZDS, a to už je čo povedať. Mjartan bol čo do vzhľadu a farby hlasu bez diskusií niečo ako slovenský Alain Delon a ja som nevedel pochopiť kde majú tie hlúpe médiá oči ak dávali pred ním prednosť bývalému komunistickému aparátčikovi a pracovníkovi Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Weiss sa jednoducho narodil pod šťastnou hviezdou a vždy sa vedel predrať do predu, dokonca ešte aj súťaži krásy. Dnes je jedným z hlavných „ficobijcov“, takže s ním ja nemám nič spoločné ani dnes a jeho žiadosť o priateľstvo som zamietol.
Aj Zalu poznám osobne od roku 1998 keď som sa na čas stal riaditeľom Slovenskej informačnej agentúry s ročným rozpočtom 120 miliónov slovenských korún. To by ste neverili, koľko známych ľudí sa okamžite začalo trúsiť na môj sekretariát. Každý čosi chcel, už ani neviem presne čo, ale nik nič nedostal. Aj Boris Zala sedel dlho na mojom sekretariáte a čakal pri káve, kým skončí moje rokovanie s inou návštevou. Keď ma zabijete, nepamätám si, čo odo mňa vtedy chcel, alebo sa možno prišiel iba pozrieť čo som zač. Keď som pracoval v rokoch 2007 až 2011 v Kancelárii NR SR, Zala bol v tom období poslancom za SMER-SD a predsedom Zahraničného výboru. Potreboval ma k angličtine a často sme sa kvôli nej stretli v jeho pracovni. Zrazu sa mi začal vyhýbať, evidentne ma jedného dňa nadobro odpísal a ja som nevedel prečo, začo…čo sa stalo? Nemalo to žiadnu logiku. Až neskôr som zistil, že malo. Boris Zala sa totiž v roku 2008, kedy sa už začal „citove“ odcudzovať Ficovej strane, stretol v Bruseli s mladým Michalom Šimečkom. Slovo dalo slovo, tam sa namieste skamarátili a Zala si ho v roku 2009 vzal za svojho asistenta keď sa stal poslancom EP. No a od Šimečku určite dostal veľmi cennú radu a možno aj priateľské varovanie, že „Zoldy nie je to pravé orechové…“
S Demešom sa osobne pozná už najmenej 30 rokov… Od začiatku stojím na opačnom brehu rieky ako on a názorovo sme sa samozrejme nikdy nezhodovali. Dokonca veľmi zásadne a ostro, na medzinárodných konferenciách.
Raz mi on aj s profesorom Šternom otvorene povedal, že nechápe prečo skúsený profesionálny angličtinár „nehrá“ s nimi….. No nehrá, nehrám s nimi lebo angličtina je síce pekná vec, ale to je asi tak všetko. Oveľa viac ako nerozborné priateľstvo s USA a možný lukratívny a nepochybne výhodný kamarátšaft s G. Šorošom pre mňa znamená budúcnosť Slovenska a moja chrbtová kosť.
Káčera chvalabohu osobne nepoznám… na konferenciách o zahraničnej politike som vždy zastával opačný názor ako on, a to je vlastne všetko.
Michal Zoldy
Zdroj: Mimi Šramová TG kanál
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.