Voliť populistov v Európe? Všetci sme teraz tak trochu východní Nemci

Za silným volebným výkonom dvoch populistických strán Alternatíva pre Nemecko (AfD) a Sahra Wagenknecht Union (BSW) v nedeľných voľbách v dvoch východonemeckých spolkových krajinách stálo mnoho faktorov. Jeden faktor však zostáva vážne podceňovaný: východonemecký nacionalizmus.

Povedz mi, Klaus, vidíš tam niečo, čo stojí za záchranu

To je zvláštny koncept, o ktorom treba diskutovať, keďže štáty v bývalom východnom Nemecku sú súčasťou zjednotenej federatívnej republiky od roku 1990. Žiadna strana nepožaduje odtrhnutie východného Nemecka, rovnako ako nacionalistické strany v Španielsku, Belgicku a Spojenom kráľovstve.

Je však ťažké vyhnúť sa záveru, že aj dnes sa mnohí obyvatelia bývalého východného Nemecka považujú za zásadne odlišných od svojich formálnych spoluobčanov na bývalom Západe.

To sa jasne prejavuje v prieskumoch odchodu Infratest dimap. Voliči v Durínsku a Sasku sa pýtali na ich názor na vnímané rozdiely medzi východným a západným Nemeckom. Ich odpovede boli objavné.

Približne 75 percent v oboch štátoch súhlasilo s tým, že v mnohých prípadoch sú východní Nemci vnímaní ako občania druhej kategórie. Ešte dôležitejšie je, že približne rovnaké percento súhlasilo s tým, že kultúra a mentalita na západe a na východe sú a zostávajú jednoducho odlišné.

Podporovatelia populistických strán neboli jediní, ktorí podporovali tieto názory. S jedným z týchto vyhlásení súhlasilo 64 až 78 percent priaznivcov stredopravých kresťanských demokratov. Dokonca aj voliči sociálnej demokracie si myslia, že tieto tvrdenia sú správne. Aspoň niekoľko podporovateľov SDP súhlasilo s jedným z nich.

Tieto názory môžu pochádzať len z jedného zdroja, a to zo skutočnosti, že občania bývalého Východu mali v rokoch 1949 až 1990 výrazne odlišné skúsenosti ako ľudia na slobodnom Západe.

Jedným z príkladov je mapa zobrazujúca náboženské presvedčenie nemeckého štátu. Každý štát na bývalom Západe má väčšinu, ktorá sa hlási k nejakej vetve kresťanstva. Každý na bývalom východe má aspoň 61 percent tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu.

To možno vysvetliť iba formálnym ateizmom komunistického východu. Bývalá kancelárka Angela Merkelová, ktorá sa narodila a vyrastala na bývalom východe, do značnej miery prispela k tomu, že jej otec bol luteránsky pastor. Jej skúsenosti však boli v jej starej krajine v značnej menšine.

Tieto rozdiely vyplývajú aj z množstva iných štatistík. Východné štáty zostávajú chudobnejšie ako tie na západe, hoci Sasko a Berlín sa k nim približujú. Viac východných Nemcov opúšťa školu ako na západe. Oveľa viac východonemeckých detí (vo veku 0-2 roky) je v dennej starostlivosti na plný úväzok ako na západe, zatiaľ čo východonemecké štáty majú tendenciu mať viac policajtov na obyvateľa ako západné štáty.

Každý z týchto trendov bude pravdepodobne pretrvávať kvôli zvykom vytvoreným počas viac ako 40 rokov komunistickej vlády. Napríklad štátom podporovaná starostlivosť o deti bola na východe oveľa rozsiahlejšia. Počet policajtov je pravdepodobne aj dedičstvom rozsiahleho štátneho policajného aparátu, ktorý na starom východe kládol dôraz na verejný poriadok – a potláčal nesúhlas.

Tento zmysel pre stratenú národnosť má dokonca slovo – Ostalgie, predobraz „Ost“ (východ) a „nostalgie“. Zvyčajne má relatívne neškodné formy, ako napríklad nákup starých výrobkov vyrobených na východe. Ale pre niektorých má zjavne oveľa silnejšiu príťažlivosť.

Vyplýva to z výsledkov volieb od znovuzjednotenia. Vždy existovala určitá podpora pre nástupnícke strany starej Východonemeckej Socialistickej jednoty (napr. komunisti). Prvá takáto strana, Strana demokratického socializmu (PSD), napríklad v roku 1994 získala vo východonemeckých štátoch 15 až 24 percent.

Znepokojujúcejšie je, že tento podiel skôr stúpol ako klesal, keďže sa nenaplnil prísľub rýchlej asimilácie západným sociálnym a ekonomickým normám. Do roku 2005 získala nová nástupnícka strana Die Linke vo väčšine východonemeckých štátov takmer 25 percent, aj keď Merkelová viedla CDU. Na východe sa najlepšie darilo aj krajne pravicovej Národnej demokratickej strane (NPD).

BSW a AfD z takejto nostalgie jednoznačne čerpajú podporu. Slogan AfD v Durínsku bol „Der Osten Machts“ – východ to urobí. „To“ zrejme znamená prerobiť Nemecko spôsobom, ktorý rešpektuje individuálnu iniciatívu – ekonomická platforma AfD je výrazne stredopravá – a zároveň podporuje staré, sociálne hodnoty východu.

Nostalgická príťažlivosť BSW je zrejmejšia. Jej líderkou je sama východná Nemka, ktorá vstúpila do bývalej komunistickej strany v roku 1989 pred pádom Berlínskeho múru. Wagenknechtova strana stojí proti NATO, proti západonemeckému kapitalizmu a za sociálnejší a komunitnejší spôsob života – to všetko sú znaky tvrdého nostalgického pohľadu na starý východ.

Tento kultúrny rozdiel znamená, že priamy vplyv východonemeckých volieb bude pravdepodobne obmedzenejší, ako sa mnohí pozorovatelia obávajú. Rovnaké hodnoty, ktoré robia populizmus príťažlivým pre mnohých na východe, ho robia odpudzujúcim pre mnohých na západe.

Jeho nepriamy vplyv však môže byť oveľa silnejší. Zvláštne oživenie východonemeckých hodnôt jednoducho poukazuje na jeden z nedostatkov dominantných strán na západe za posledných niekoľko desaťročí.

Ich dôraz na individuálnu slobodu neustále podceňuje komunitný aspekt ľudského života. Ľudia chcú byť slobodní a chcú byť súčasťou väčšieho celku, ktorý si ich váži a rešpektuje.

V najlepšom prípade moderný národný populizmus hovorí o oboch aspektoch ľudskej duše. Chce slobodnú a sociálnu spoločnosť, ktorá si cení národnostné putá a zároveň podporuje slobodu prejavu a iniciatívy.

Tento typ populizmu by mohli prejavovať stredopravé strany. Najúspešnejšia nemecká stredopravá štátna strana, bavorská Kresťanskosociálna únia, robí presne to isté.

Od roku 1946 vyhrala každé bavorské voľby tým, že nadšene podporovala osobitú bavorskú kultúru a osvojila si dynamiku trhového hospodárstva. Vzostup AfD na národnej úrovni priamo súvisí s odmietnutím federálnej CDU prijať podobný model pri riadení národa.

Východonemecký nacionalizmus by sa teda mal chápať ako šošovka, cez ktorú možno pochopiť všadeprítomné druhy nacionalizmu prítomné vo všetkých európskych krajinách. Populistické strany budú naďalej rásť a prosperovať, kým elity, ktoré dominujú všetkým tradičným stranám, budú ignorovať dôležitosť komunálnej identity.

Zdroj: Voting populist in Europe? We are all a bit East German now (brusselssignal.eu)