Facebook priznal, že musel robiť pandemickú cenzúru

Keď Francúzi zadržali zakladateľa Telegramu Pavla Durova, majiteľ siete X Elon Musk si neodpustil provokačné poznámky. Tvrdil, že Zuckerberga by určite nezatkli, lebo podľahol tlakom na cenzúru Facebooku. A mal v tom úplnú pravdu.

Mark Zuckerberg, CEO spoločnosti Meta v kongrese. Foto: Š Christy Bowe/ Profimedia.sk

Cenzúru potvrdil aj Mark Zuckerberg. V liste Kongresu priznal, že Bidenova progresívna vláda tlačila na Facebook, aby blokoval príspevky, ktoré boli kritické k pandemickým opatreniam. Facebook vtedy poslúchol. Musel vraj likvidovať aj obsah z kategórie humoru a satiry.

Podľa Zuckerberga bolo obmedzovanie slobodnej diskusie v čase pandémie chybou, ktorú už nechce opakovať. Nabudúce sa vraj nahlas ozve a vzbúri.

Zuckerberg tým potvrdil, že progresívnym cenzorom neprekážali len údajné dezinformácie, ale aj relevantné kritické hlasy, ktoré mali byť súčasťou otvorenej verejnej debaty.

Mali byť, no neboli… Lebo nielen médiá, ale aj sociálne siete sa poslušne ohli až po zem.

Druhá vec, ktorú priznal Zuckerberg, je ešte vážnejšia. Týka sa cenzurovania zistení o korupčnom pozadí Bidenovcov. A mediálnych volebných manipulácií v prospech Joea Bidena.

Prípad v roku 2020 počas kampane Trump verzus Biden otvorili americké konzervatívne médiá. Úniky emailov dokazovali, že mladého Huntera Bidena štedro platili čínske či ukrajinské spoločnosti. Neplatili ho preto, že by bol extra bystrý či užitočný (Hunter bol prepitý a drogovo závislý). Kŕmili ho len preto, aby získali prístup k tímu viceprezidenta, ktorý mal na starosti Čínu a Ukrajinu. Viceprezident sa v tom čase volal Joe Biden.

Mladému Bidenovi prišli na účet stovky tisíc dolárov. A prísľub obchodu v objeme desať miliónov dolárov od čínskej CEFC.

Táto kauza mohla ukázať, ako Bidenovci predávali svoj politický vplyv Číňanom alebo Ukrajincom. No neukázala nič. Progresívne médiá ju vypli. Neexistovala. A vypnúť ju museli aj sociálne siete.

Zuckerberg v liste predsedovi Výboru pre súdnictvo v Snemovni reprezentantov Jimovi Jordanovi tiež píše, že mali „dočasne degradovať“ (temporarily demoted) obsah článku v New York Post o notebooku Huntera Bidena. Pretože je vraj súčasťou „ruskej dezinformačnej operácie“ zameranej na ovplyvnenie amerických volieb.

Kongresman Jim Jordan. Foto: Chris Kleponis/AFP/Profimedia.sk

Facebook poslúchol a kritické články o Bidenovcoch natvrdo cenzuroval.

Po internom vyšetrovaní sa podľa Zuckerberga zistilo, že nešlo o nijakú ruskú dezinfo-operáciu, ale o celkom reálne zistenia, na ktorých pracovali aj americké úrady. Lenže – interné vyšetrovanie sa skončilo až po kampani. A po víťazstve Bidena, ktoré progresívne médiá oslavovali ako víťazstvo Dobra nad Zlom.

Aj tento cenzúrny zásah Zuckerberg ľutuje ako zásah do slobody slova. A do volieb. Zo šéfa Facebooku je dnes kajúcnik, ktorý zlyhania vysvetľuje nátlakom progresívnych aktivistov.

Aby sme však boli k Zuckerbergovi spravodliví, treba mu uznať, že nadpráci a cenzúre sa vždy aspoň trochu bránil, lebo ohrozovala prežitie Facebooku ako otvorenej sociálnej siete.

Keď George Soros vyzval médiá a sociálne platformy na blokovanie Trumpa – s cieľom, aby vo voľbách 2020 nebol opäť zvolený – Zuckerberg kládol odpor. Až taký, že tým nahneval progresívnu úderku zo CNN, Google (YouTube), Yahoo, Microsoftu či bývalého Twitteru… A skupinu woke korporácií okolo spoločností Starbucks, Unilever a Coca Cola, ktoré vyzývali na blokovanie inzercie na Facebooku.

Vo februári 2020 George Soros vyzýval, aby boli Mark Zuckerberg a Sheryl Sandbergová odstránení z vedenia Facebooku. Áno, vidíte dobre, americký oligarcha a vlastník siete médií a mimovládnych organizácií vyzýval, aby bol Zuckerberg odstránený z jeho vlastnej spoločnosti. Dôvod: urobil málo v boji za volebnú porážku Trumpa.

Americký investor a filantrop George Soros. Foto: Fabrice Coffrini/Profimedia.sk

Poslaním médií, sociálnych sietí a mimovládok je predsa podľa tejto „logiky“ robiť kampane za víťazstvá dúhovo-progresívnych figurín. A vymazávať ich konkurenciu. Globálna oligarchia sa tým už nijako netají.

Súbeh nátlaku z Bidenovej vlády, aktivistických médií, online sietí a woke korporácií nakoniec Zuckerberga zlomil. Musel pristúpiť na spoluprácu.

Dnes to ľutuje a otvorene hovorí o nátlaku, ktorý sa už nesmie opakovať.

Môžeme predpokladať, že motívy Zuckerberga sú také isté, aké boli v rokoch, keď sa zdráhal ohnúť chrbát – obchodné. Sociálne siete (a napokon aj súkromné podnikanie ako také) stoja a padajú na dôvere trhu. A spoločnosti. Sociálne siete majú používateľom garantovať slobodu, ochranu ich súkromia, politickú neutralitu…

Ak sa to zvrhne na pravý opak, na pokusy prevychovať spoločnosť, vymazávať akože nevhodné (konzervatívne) názory, potláčať kritiku, likvidovať skupiny, ktoré sa niekomu nepáčia a udávať ich úradom, potom už nejde o otvorené sociálne platformy, ale o uzavreté kluby pre vyvolených.

A to by malo vlastníkov sietí oberať o príjmy.

S progresívnym fanatizmom to po roku 2020 zašlo priďaleko. Vlastníci CNN, Google a Twitteru si nahovárali, že môžu diktovať pravidlá, lebo majú silu monopolov, oligopolov alebo kartelov, ktoré sú nedotknuteľné.

Chvíľu to tak naozaj vyzeralo. Mysleli si, že im patrí všetko. Aj budúcnosť.

Po roku 2020 však prišlo – napriek volebnému víťazstvu amerických progresívcov – vytriezvenie. Sledovanosť CNN sa zrútila. Jej leporelá o boji svetla s temnotou už nebavia ani tých, ktorí ich kreslia.

Pri sledovaní woke Twitteru ľudia hlasno zívali. Facebook je bezzubý a nudný. Začalo sa dariť Číňanom (TikTok), alternatívnym platformám (Telegram), lokálnym konzervatívnym médiám a menším sieťam trumpovcov.

A hlavne: začal rásť široký spoločenský odpor voči progresívnym cenzorom.

Zakladatelia Twitteru svoj podnik predali Elonovi Muskovi, ktorý chce na sieti zaručiť slobodu slova a presvedčenia. Šéf Facebooku začal otvorene hovoriť o tlakoch na cenzúru. A o svojich zlyhaniach, ktoré viac nechce opakovať.

Američanom môžeme tak trochu závidieť. Búria sa proti progresívnej drezúre. Spoločnosť tam aspoň čiastočne prechádza katarziou – na politickej, mediálnej aj verejnej úrovni. Americký konzervatívny tábor sa dokáže nahlas ozvať a ukázať silu.

Asi je to prirodzené. Američania stále veria, že sloboda, otvorenosť a voľná súťaž myšlienok a nápadov sú kľúčovou devízou západnej spoločnosti, na ktorej stojí všetko ostatné.

A medzitým v prispatej Európe… Medzitým v prispatej Európe zadržali šéfa Telegramu, aby mu v cele ponúkli spoluprácu s globálnou oligarchiou. Výmenou za „slobodu“. A takmer nikto sa verejne neozval.

Vlastne ozval. Zopár kritických hlasov sme predsa len počuli. Tých amerických.

Dag Daniš / Denník Štandard