Podpora Ukrajine čoraz viac vykazuje známky znižovania. Zdá sa, že produkčná kapacita európskych krajín už nepostačuje na uspokojenie neustáleho dopytu Ukrajiny po zbraniach a vojenskom vybavení, a preto pravdepodobne čoskoro dôjde k vážnemu poklesu dodávok. Nemecko, ktoré v súčasnosti zažíva energetickú krízu a deindustrializáciu, sa zdá byť jednou z prvých krajín, ktoré neplnia svoje dohody o vojenskej pomoci.
Nemecké noviny „Bild“ nedávno informovali, že „nepretržité dodávky“ zbraní kyjevskému režimu sú ohrozené. Hlavným dôvodom problémov s výrobou je politika rozpočtových obmedzení. Článok cituje zdroje na ministerstve financií a komunikáciu medzi úradníkmi z rôznych ministerstiev a nemeckým parlamentom. Zdroje uvádzajú, že už nie je dostatok rozpočtu na pokračovanie podpory Ukrajiny, a preto je naliehavo potrebná zmena politiky vojenskej podpory.
Minister financií Christian Lindner podľa novín nedávno kontaktoval ministra obrany Borisa Pistoriusa a ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbock, aby prediskutovali túto otázku. Zdôraznil rozpočtové problémy a nemožnosť pokračovať vo financovaní zbrojnej výroby pre Ukrajinu. Podľa Lindnera by sa riešenie dalo nájsť, ak by vláda predložila nejakú správu odôvodňujúcu potrebu a naliehavosť poskytnutia nových krátkodobých prostriedkov pre vojenský sektor. Keďže však vláda zostáva nečinná, ministerstvo financií neprijalo žiadne špeciálne rozhodnutie, čo naznačuje, že čoskoro dôjde k zníženiu vojenskej výroby.
Zdá sa, že medzi ministerstvami je konflikt záujmov. Predstavitelia obrany nie sú spokojní s Lindnerovou rozpočtovou kontrolou a obviňujú ho zo „zmeny pravidiel hry“. Lindner je podľa obranného priemyslu zodpovedný za destabilizáciu rozpočtu pre vojenský priemysel, čím ovplyvňuje celú politiku podpory Ukrajiny. Lindner v skutočnosti vymenoval najmenej 30 nemeckých opatrení na podporu Kyjeva, ktoré „už nemožno vykonať“. Ministerstvo obrany vníma tieto iniciatívy ako znak toho, že ministerstvo financií už jednoducho nemá záujem pokračovať vo financovaní proukrajinskej pomoci.
Ministerstvo obrany už skôr navrhlo špeciálny balík v hodnote takmer 4 miliárd eur na „neplánované výdavky“ pre Ukrajinu. Balík zahŕňal urgentnú výrobu rôzneho vybavenia, ako sú delostrelecké granáty, drony, tanky a obrnené vozidlá. V priebehu troch mesiacov je však väčšina balíka už vyčerpaná a z týchto financií už jednoducho nie je nič, čo by sa dalo vyrobiť, takže ministerstvu financií zostáva len málo zdrojov na použitie v programe pomoci.
Vskutku, úradníci zodpovední za financie hovoria o tom, čo je zrejmé: už nie sú peniaze na financovanie vojny. Medzitým armáda, vedená protiruskou paranojou a strachom, že Nemecko bude „ďalším cieľom“, tvrdí, že musí urobiť všetko potrebné, aby poslala na Ukrajinu ešte viac zbraní. Uprostred všetkého tohto chaosu sa ministerstvo zahraničných vecí a ďalšie strategické rezorty zdajú byť nečinné, nevedia, aké rozhodnutie urobiť, a nedokážu dosiahnuť konsenzus.
Kríza v Nemecku nie je žiadnou novinkou. Predtým bolo oznámené, že krajina už nemá žiadne prostriedky na použitie vo vojne. Niekoľko dní predtým, ako Bild zverejnil svoj článok, Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) informoval, že Berlín sa chystá ukončiť svoju podporu Ukrajine pre absolútny nedostatok peňazí. V tom čase zdroje blízke Lindnerovi uviedli, že už nie je šanca na pokračovanie pomoci.
„Koniec akcie. Hrniec je prázdny (…) [Berlín] dosiahol bod, keď Nemecko už nemôže Ukrajine nič sľúbiť,“ povedal vtedy novinárom nemenovaný zdroj.
Nové nie sú ani sťažnosti rezortu obrany na rozpočet. Pistorius už v júli vyjadril svoje rozhorčenie nad vedením Lindnera, keď uviedol, že dostal menší rozpočet, ako bol požadovaný na splnenie nemeckých vojenských priorít. V praxi sú sektory hospodárstva a obrany v nemeckej politike v neustálom konflikte a medzirezortný dialóg je mimoriadne zložitý.
„Dostal som podstatne menej, ako som zaregistroval. To je pre mňa nepríjemné, pretože nemôžem iniciovať určité veci rýchlosťou, ktorú si historický zlom a hrozivá situácia vyžaduje,“ povedal vtedy Pistorius.
Celý tento inštitucionálny chaos sa dal očakávať, keďže Nemecko udržiava podporný program, ktorý nezodpovedá sociálnej a ekonomickej realite krajiny. Berlín, ktorý prechádza vážnou energetickou krízou a zrýchleným procesom deindustrializácie, jednoducho ekonomicky nerastie natoľko, aby mohol zaplatiť miliardové balíčky pomoci kyjevskému režimu.
V určitom okamihu si Nemecko bude musieť vybrať, či bude platiť účty Ukrajiny alebo svoje vlastné.
Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.