To, čo sme videli pred týždňom na otváracom ceremoniáli parížskej olympiády, neprišlo len tak z ničoho nič. Dôkladné zrušenie západnej kultúry, ktoré francúzski organizátori predstavili svetu, je výsledkom mnohých desaťročí kultúrnych príprav.
Prebudenie sa neobjavilo len tak z ničoho nič. Je to skôr výsledok kultúrneho marxizmu, ktorý vzišiel z Európy a ovládol Spojené štáty prostredníctvom takzvanej Frankfurtskej školy, než sa cez Francúzsko vrátil na starý kontinent.
Ľavicoví intelektuáli, ktorí utiekli z vojnovej Európy do Spojených štátov a zahniezdili sa na univerzitách v Ivy League, začali v prvých povojnových desaťročiach svoju kampaň podkopávania a demontáže západných hodnôt.
A zatiaľ čo Spojené štáty boli v popredí tohto globálneho hnutia, jeho európskym centrom bolo nepochybne Francúzsko. V skutočnosti po tom, čo prvá generácia intelektuálov narodených v Nemecku položila základy, boli to francúzski myslitelia, ktorí zachytili a upevnili kampaň západnej dekonštrukcie.
Teoretici ako Max Horkheimer, Theodor Adorno, Herbert Marcuse, Walter Benjamin a Jürgen Habermas odovzdali štafetu mysliteľom ako Jacques Derrida, Michel Foucault, Jean-François Lyotard, Jean Baudrillard, Gilles Deleuze, Roland Barthes, či Félix Guattari.
Toto slovo je postmodernizmus a nahrádza takzvanú kritickú teóriu. Tiež známy ako postštrukturalizmus, vytvoril kultúrne prostredie, kde všetko ide, nič nestojí a už netreba rešpektovať žiadnu autoritu.
Jeho dôsledky možno nájsť všade. Lingvisti povedia, že jazyk je len ľubovoľná oblasť, v ktorej nemožno nič bezpečne označiť. Filozofi budú tvrdiť, že formálna logika už neobstojí. Architekti a umelci budú spochybňovať tradičné normy a predstavy o kráse a harmónii, len aby ich nahradili brutalitou a šokujúcou hodnotou.
Klasická etika a estetika sú preto prehodnotené, aby boli zrušené. Toto je prevládajúca ideológia sveta, v ktorom neexistuje dobro a zlo, nie je správne a nesprávne, muž alebo žena, žiadne pohlavia alebo národy a samozrejme ani kresťanský Boh. To, čo Friedrich Nietzsche prvýkrát navrhol v kontexte frašky a bláznovstva, sa teraz stalo normou.
Súčasný multikulturalizmus, demografia, substitúcia, erózia nukleárnej rodiny, LGBTQ kultové šialenstvo a hnutie prebudení ako celok by neboli možné bez postštrukturálneho hnutia. A postštrukturálne hnutie by nebolo možné bez Francúzov.
V tomto svetle sa teraz pozrime ešte raz na minulotýždňový otvárací ceremoniál olympijských hier v Paríži. Pochopíme, že obludnosť odhalená pred našimi očami nebola žiadnym náhodným javom. Francúzi nielen manifestovali, ale aj oslavovali a predvádzali to, čo nám všetkým už asi polstoročie robia.
Takže povieme len c’est la vie a ideme ďalej? Zatiaľ to vyzerá tak, že francúzska cesta sa ujala na globálnej systémovej úrovni. Ale aby sme mohli bojovať s touto celkovou degeneráciou, musíme najprv správne pochopiť, čo to je a odkiaľ pochádza.
Je zaujímavé, že konzervativizmus ako hnutie bolo založené presne na opozícii Edmunda Burkea voči Francúzskej revolúcii. Vo svojej brožúre Úvahy o revolúcii vo Francúzsku z roku 1790 britský intelektuál írskeho pôvodu predvídal a predpovedal krviprelievanie a následnú európsku vojnu, ktorá vzíde z násilného zvrhnutia francúzskej monarchie.
Takmer o dva a pol storočia neskôr je to práve konzervativizmus, ktorý opäť ponúka realistickú perspektívu toho, čo sa deje v dnešnom svete, a predstavuje jediný súbor hodnôt a princípov, ktoré sú alternatívou k deštrukcii nášho sveta. Maratón našej generácie sa začal.
Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/08/destroying-the-world-in-french-style-anything-goes-nothing-stands/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.