So Šutajom Eštokom prichádzajú zlé správy pre opozíciu. Šimečkovi hrozí izolácia

Odchod Petra Pellegriniho a nástup Matúša Šutaja Eštoka na pozíciu lídra Hlasu bude mať silné makropolitické následky. Hlavne pre opozíciu a špeciálne pre PS, ktoré roky rátalo s „Pellegriniho Hlasom“ ako s partnerom do širokej koalície. So Šutajom Eštokom to buď nepôjde, alebo to pôjde len veľmi ťažko. Opozícii hrozí, že bude nadlho zamurovaná v kúte. Bez partnera pre väčšinovú vládu.

Peter Pellegrini a Matúš Šutaj Eštok. Foto: TASR.

Ak niečo ukazuje, ako sa za rok otočili politické trendy, tak je to „nový Hlas“. Šutaj Eštok je – na rozdiel od opatrného Pellegriniho – celkom jasný. Progresívcov považuje za extrémistov. Mainstreamové médiá vníma ako ich sluhov, na komunikáciu využíva alternatívne kanály. Bol odporcom vojenskej dohody so Spojenými štátmi, odmieta politiku vyzbrojovania Ukrajiny. Po voľbách 2023 okamžite odstavil čurillovcov z NAKA a podporoval zrušenie špeciálnej prokuratúry.

Slovom, Šutaj Eštok nijako neskrýva, že stojí na opačnom konci ringu ako Šimečka. Nepriateľstvo je pritom obojstranné. Prvý minister, ktorého chceli progresívci odvolať v parlamente, bol práve Šutaj Eštok.

Nemusíme veľmi preháňať, ak povieme, že Hlas v rukách Šutaja Eštoka končí na opačnej strane, ako vyzerali pôvodné predpoklady Pellegriniho. Kontrast oproti nie tak dávnej minulosti je celkom zreteľný.

Ešte pred rokom o takomto čase sa s Pellegriniho Hlasom rátalo do širokej koalície s progresívcami. A nielen hypoteticky. Pre Pellegriniho s Druckerom to bola od založenia strany až do roku 2023 preferovaná voľba. Vyhýbali sa Ficovi, vylúčili spoluprácu s Republikou. Pellegrini dokonca verejne vyhlásil, že si nevie predstaviť spoločnú vládu s Ficom. A pripravoval svojich voličov na širokú koalíciu s progresívcami a ich partnermi.

Napokon, práve táto stredová politika Hlasu – ústretová k PS – spôsobila pád Hlasu z prvého miesta na tretie. Fico od začiatku volebného roka 2023 vytrvalo opakoval, že voliť Hlas rovná sa voliť Šimečku a Progresívne Slovensko. Zabralo to. Smer touto „bleskovou vojnou“ predbehol Hlas a vymenil si s ním pozíciu dominantnej strany.

Podobne ako Pellegrini s Druckerom uvažovali pred rokom aj v PS. Pripravovali sa na širokú koalíciu s Hlasom. Nie preto, že by k sebe mali blízko. Jednoducho preto, že progresívci nemali nijakú šancu na väčšinu bez Hlasu.

Pellegriniho Hlas si aj pred voľbami aj po voľbách užíval postavenie rozhodujúceho hráča, ktorý to má dobre rozohrané na obe strany. Podoba novej vlády bola závislá od politického rozhodnutia Hlasu.

Po nástupe štvrtej Ficovej vlády sa zmenilo veľa. No základné nastavenie ostalo podobné ako vo voľbách. Progresívci rátali s tým, že Pellegriniho Hlas by mohol v budúcnosti prebehnúť na druhú stranu. Ficovu vládnu väčšinou považovali za tesnú, krehkú a vysoko labilnú. Stále platilo, že v slovenskej politike existujú dve základné možnosti. Buď tesná väčšina s Hlasom pre Fica, alebo tesná väčšina s Hlasom pre progresívcov.

O obrate mali z pohľadu opozície rozhodnúť dve veci. Mohutné verejné protesty. A prezidentské voľby.

Ak by Pellegrini prehral, ostal by lídrom Hlasu. A médiá by mu ochotne pripomínali, že „referendum o Ficovi“ prehral preto, že si zle vybral… Budúcnosť Pellegriniho Hlasu v koalícii s Ficom by bola otvorená. Možno nie pomerom 50:50, no stále by existovala možnosť obratu a výmeny Ficovej vlády za vládu PS a širokej koalície.

Dnes to už neplatí.

Pellegrini sa sťahuje do Prezidentského paláca. Hlas preberá Šutaj Eštok, ktorého môžeme pokojne považovať za bič na progresívcov a ich agendu. A hlavne: ukázalo sa, že verejná podpora vlády nie je tesná a krehká. Je pomerne široká. Vo voľbách 2023 sa trendy prelomili. V prezidentských voľbách 2024 sa naplno potvrdili. Väčšina voličov stojí za Ficom a Šutajom Eštokom.

Aj preto bol progresívny tábor po prehratých prezidentských voľbách taký hysterický a zúfalý. Ich hra padla. Vyhliadky na vládu PS po najbližších voľbách sú mizerné. Nemajú ani len hypotetického partnera, ktorý by im garantoval väčšinu.

V PS s prekvapením zistili, že ich koaličný potenciál nie je taký široký, ako si nahovárali. A naopak, pokusy o izoláciu Smeru padli.

Stratili „Pellegriniho Hlas“. Po odchode Sulíka môžu strácať aj SaS, ktorá zrejme bude padať k hranici päť percent. Šimečkovi perspektívne ostáva v rukách len zajakavá strana pre progresívnych veriacich (KDH). Nikto iný. Lebo všetci ostatní sú buď pevne na druhej, Ficovej strane, alebo kdesi v tretej lige a rizikovej zóne (SaS, Matovič, Demokrati).

Povedané rečou marketingu, rating PS ako možnej vládnej strany spadol.

Progresívci majú nakročené tam, kam chceli vyhnať Fica – do politickej izolácie. A dosť nepríjemnej.

Jama, ktorú kopali tým druhým, je pozoruhodne hlboká.

Dag Daniš /  Denník Štandard