Eduard Chmelár: BEZ DIPLOMACIE BY NEVZNIKLA ANI REPUBLIKA, ANI BY SA NESKONČILA PRVÁ SVETOVÁ VOJNA

Je naozaj trápne, že naši „vlastenci“ na čele s Ivanom Korčokom sa pri organizovaní zbierky na delostreleckú muníciu pre Ukrajinu oháňajú výrokom Milana Rastislava Štefánika, že „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný“. Bolo by snáď vhodnejšie, keby sa oháňali autentickým výrokom, lebo v skutočnosti to bol Ján Kollár, ktorý povedal „Kto sám je slobody hoden, aj slobodu iných si váži“, ale to teraz nie je podstatné. Podstatné je, že oni sami robia to, za čo ich Štefánik karhá: huckajú Ukrajincov do boja, aby za nich vybojovali slobodu a sami majú plné gate, lebo front si predstavujú tak, že v zákopoch je wifina a podávajú tam lattečko.

Štefánikov život je sám dôkazom, ako veľmi sa mýlia. Štefánik veril hodnotám mieru. 20. januára 1907 navštívil v Jasnej Poľane Leva Nikolajeviča Tolstého, ovplyvnený jeho pacifistickými myšlienkami, a veľký ruský spisovateľ ním bol nadšený, vyjadroval sa o ňom v superlatívoch. „Strašne dobromyseľný, roztomilý človek,“ poznamenal Tolstoj po partii šachu s mladým slovenským astronómom, s ktorým prebral aj príbuznosť koreňov slovanských slov. Na porovnanie: o Masarykovi nemal takú vysokú mienku, prekážalo mu jeho „plytké politikárčenie“. Štefánik neskôr povedal osobnému lekárovi geniálneho spisovateľa Dušanovi Makovickému, že rozhovory s Tolstým v ňom prebudili nielen lásku k jeho filozofii, ale aj hlboké sympatie k Rusku.

Štefánik bol predovšetkým diplomatom. Povedzme si to otvorene – všetci seriózni historici vedia, že generálsku hodnosť získal nie za vojenské úspechy, ale z politických dôvodov, doslova s argumentom “ s generálom sa rokuje lepšie ako s plukovníkom“. Republiku založil intenzívnym politickým presviedčaním a diplomatickým rokovaním na najvyššej úrovni s francúzskym, talianskym i britským premiérom, s ministrom zahraničných vecí USA, s ruským cárom i japonským cisárom. Bez diplomatických rokovaní by nielenže nevznikla republika, ale by sa neskončila ani prvá svetová vojna, lebo málo ľudí si uvedomuje, že 11. novembra 1918 bolo podpísané iba prímerie, ktoré však potom trvalo ďalších dvadsať rokov… Je preto tragikomické, že význam diplomacie treba pripomínať práve diplomatovi Korčokovi, ktorý je inak precitlivenučký na označenie „kandidát vojny“.

Problém našej vojnychtivej opozície nie je v tom, že pomáhajú Ukrajine brániť sa, ale v tom, že odmietajú alebo popierajú význam diplomatických rokovaní. Korčokova propagandistická mantra, že stačí, aby Rusi odišli z Ukrajiny a bude po vojne, je lož. Jednak Rusi to už boli ochotní urobiť na základe výsledkov istanbulských mierových rokovaní pred dvoma rokmi, ktoré torpédoval a odmietol Západ, lebo si myslel, že Rusko vojensky porazí. No čo je ešte dôležitejšie: po odhalení, že Spojené štáty postavili po Euromajdane na ukrajinsko-ruských hraniciach obrovské vojenské a spravodajské základne, už nie je možné len tak sa spakovať a odísť. Tieto otázky spolu so širšími otázkami európskej bezpečnostnej architektúry treba jednoducho vyriešiť za diplomatickým stolom. No Západ to odmieta a vnucuje svetu Zelenského ultimátum pod falošným názvom „mierový plán“ a ešte pri tom klame, že Rusko nechce rokovať, hoci to navrhovalo minimálne šesťkrát.

Takže, milí herci, herečky, výtvarníci, spisovatelia, novinári, aktivisti a iní kaviarenskí povaľači. Robte to, čo je poslaním umenia od veky vekov: spájajte. Umenie nikdy nehuckalo do vojny, ale zobrazovalo jej hrôzy. Nikdy nevyzývalo k účasti na zabíjaní, to robila propaganda. Ak máte plné ústa vašich ukrajinských priateľov, tak ich najprv presvedčte, aby sa vrátili domov bojovať za svoju vlasť. A ak to robiť nechcete, tak neštvite do vojny iných. Je zvrátené, že namiesto toho, aby ste prispievali k mieru svojím umením, aby ste svoj hlas využili na podporu diplomatických rokovaní, zasa a znova kráčate s militantnými silami a skladáte sa na tank, na delostreleckú muníciu, na všetko možné, len nie na to, k čomu nás vyzýval pri svojej návšteve Bratislavy pápež František: aby sme boli posolstvom mieru v srdci Európy. Ak týmto posolstvom nechcete byť, aspoň sa zbabelo neschovávajte za odkaz Milana Rastislava Štefánika. Nemáte ani jeho charakter, ani vôľu, ani presvedčenie.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár