Premiérovi Ficovi sa dnes podaril vskutku husársky kúsok. Napriek všetkým kuvičím hlasom dokázal posadiť za jeden stôl predstaviteľov slovenskej a ukrajinskej vlády, čo je formát, ktorý nemá Ukrajina so žiadnym iným štátom na svete. Teraz sa už môžem priznať, že ešte pred pár dňami som tŕpol, či sa toto historické stretnutie uskutoční. Ukrajinská strana totiž predložila nečakane požiadavku, aby súčasťou záverečného dokumentu bolo vyhlásenie, že Slovensko podporuje „výlučne“ mierový plán prezidenta Zelenského. Premiér Fico už viackrát zdôraznil, že podporuje akýkoľvek mierový plán, vrátane ukrajinského, ale slovo „výlučne“ bolo pre našu stranu neprijateľné a v konečnom dôsledku by zväzovalo ruky aj samotnému Kyjevu.
Situácia na fronte sa totiž rýchlo vyvíja a o pár mesiacov (nehovoriac o vysokej pravdepodobnosti zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA) môže byť z takéhoto návrhu iba zdrap papiera. My by sme boli radi, keby sa zastavilo krviprelievanie akýmkoľvek spôsobom, ale ruku na srdce: pravdepodobnosť, že sa tak udeje podľa desaťbodového scenára Volodymyra Zelenského, je takmer nulová. Požadovať ako podmienku mierových rokovaní zriadenie trestného tribunálu, vydanie vojnových zločincov a úplné stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny, je absolútne nereálne. To nie je mierový plán, to je ultimátum. Navyše je tragikomické, ak vyzývate Rusko fakticky na kapituláciu v čase, keď víťazí takmer na všetkých úsekoch frontu. Tomu nemôže veriť ani samotný Kyjev. Preto považujem tzv. mierový summit zvolaný na 15. júna do Švajčiarska bez účasti Ruska za kamufláž, ktorá za takýchto okolností nemôže byť úspešná.
Priznám sa, že v istom momente mi prebleslo hlavou, či požiadavka Kyjeva na „výlučnú“ podporu Zelenského plánu nie je zámienkou na zrušenie schôdzky podobne ako pred dvoma rokmi na zásah britskej a americkej strany zmarili mierové rokovania v Istanbule. Našťastie ukrajinská strana napokon pragmaticky prijala formuláciu, ktorú sme jej ponúkli a rokovania na tomto bode neuviazli. Naopak, podarilo sa uzavrieť celý rad vzájomne prospešných zmlúv od spolupráce v oblasti energetiky cez spoluprácu v oblasti železničnej dopravy až po pomoc pri odmíňovaní rozsiahlych území Ukrajiny. Ukrajinský premiér Denys Šmyhal prejavil hlbokú vďačnosť za túto širokú spoluprácu a poďakoval sa za pomoc, ktorú Slováci poskytli ukrajinským utečencom. Bol to jednoznačný úspech a nemohlo sa to skončiť lepšie. Výsledok rokovaní v Michalovciach je hodenou rukavicou Bruselu a jeho ideologickým mindrákom.
Samozrejme, opozícia a červené denníčky sa usilujú tento triumf všemožne bagatelizovať alebo dokonca očierňovať. Nikto nečakal, že Denník N bude chváliť Ficovu vládu, ale blúzniť, že v pomoci zaostávame… to muselo dať veľa práce vymyslieť taký blud. A teraz si predstavte tú hanbu českej vlády, ktorá zrušila spoločné zasadnutie vlád SR a ČR pod zámienkou, že „nechceme pomáhať Ukrajine“, ako sa pred týždňom vyjadril minister pre európske záležitosti Martin Dvořák v relácii Českej televízie Máte slovo s M. Jílkovou. Vtedy som mu tieto hlúposti nielenže vyvrátil, ale navyše som mu pripomenul, že práve dnes v Michalovciach rokujú spolu slovenská a ukrajinská vláda o vzájomnej pomoci a či sa necíti trápne, že Praha sa pohádala s Bratislavou kvôli niečomu, čo Ukrajina vôbec nerieši. Tým skôr, že český prezident Petr Pavel práve v týchto dňoch „utužuje priateľstvo a posilňuje vzťahy“ s jedným z najhorších režimov v Afrike, s autoritárskou Rwandou. Pri stretnutí s tamojším vládcom Paulom Kagameom, ktorý zastrašuje, unáša a likviduje svojich oponentov, Petr Pavel nešetril komplimentmi na adresu svojho hostiteľa a zdôrazňoval, že Česko chce byť priateľom Rwandy a že Rwanda je pre Českú republiku dôležitý partner. Rozumiem tomu správne, že dnešné Česko radšej prehlbuje vzťahy s africkým diktátorom ako s demokratickým Slovenskom?
Podobným fiaskom sa skončila aj včerajšia hádka o Slovensku v Európskom parlamente. Vo svetle toho, čo sa dnes odohralo v Michalovciach, ale aj skutočného stavu vecí, je démonizácia Ficovej vlády až patologická. „Sme znepokojení tým, čo sa deje na Slovensku, robíte proruskú politiku, odmietate podporu Ukrajiny, to je neprijateľné!“ vrešťal poľský socialistický poslanec Lukasz Kohút. Ako prosím? Takto vyzerá „proruská politika“? My odmietame Ukrajine pomoc? Videli ste ten súbor dohôd o pomoci, ktorý sa dnes podpísal v Michalovciach? Buď prestaňte klamať alebo – ak veríte svojim bludom – navštívte psychiatra. Horšie však je, že našu vlasť ohovárala v Bruseli slovenská opozícia, ktorá lživo tvrdila, že Fico „ženie Slovensko do náruče Ruska“.
Na čele týchto klamárov a zradcov nemohol stáť nikto iný ako Vladimír Bilčík, ktorý pred dvoma rokmi hlasoval aj za výzvu, aby Slovensko uznalo Kosovo a ktorý dnes spolu s Jozefom Mihálom za Demokratov hlasoval za migračný pakt. Teraz Ficovu vládu ohovára, že „berie občanom Slovenska prístup k slobodným médiám“ a vyhráža sa, že za to ponesie dôsledky. Kto im čo berie?? Tento lotor veľmi dobre vie, že všetky médiá hlavného prúdu vrátane tých verejnoprávnych sú v rukách opozície, že sú to prívrženci koalície, ktoré k nim nemajú prístup, preto to z jeho strany nie je omyl, ale vedomá lož a špinavé ohováranie Slovenska v zahraničí. Pridal sa k nemu aj ďalší bezcharakterný progresívec Martin Hojsík, ktorý v Bruseli strašil, že právny štát je vraj na Slovensku v troskách. Takto vzniká to bezbrehé očierňovanie našej vlasti, a potom sa netreba čudovať, že v zahraničí si o nás myslia, že tu snáď vládnu ľudožrúti. Práve preto sú júnové voľby do Európskeho parlamentu dôležité, netreba ich podceniť, lebo podľa toho, koho do Bruselu svojimi hlasmi vyšlete, bude vyzerať obraz Slovenska v zahraničí.
A na záver už len jedna poznámka. Je vskutku nenormálne, šialené a patologické, ak sa progresívci ani po týždni nevedia vyrovnať s výsledkami volieb a podporujú nekontrolovateľné kvílenie. Možno by Ivan Korčok potreboval namiesto dnešného moderátora Rádia Expres Braňa Závodského niekoho ako Vilo Rozboril, ktorý by ho poľutoval a opýtal sa ho: „Povedz, ako veľmi si plakal?“ Dzurindova rada „Modrá je dobrá“ nevyšla, ale na Rozborilovo „Modré z neba“ by to mohlo byť. Ale vskutku nerozumiem, kde červené denníčky berú všetkých tých insitných psychológov. Dnešný Denník N ponúkol nejakú Miroslavu Šudilu Žilinskú, ktorá tvrdí, že hromadné smútenie je potrebné, lebo zhasla nádej. Milí voliči opozície, najmä tí, ktorí ste ešte schopní triezvo vnímať okolitý svet, ja vám nechcem škodiť, preto vám dám jednu nevyžiadanú radu: naozaj si myslíte, že je zdravé upínať sa k jednému človeku a vkladať do neho všetko, na čom závisí vaše psychické zdravie? Nepreceňujte vplyv politiky na vaše životy, nestojí vám to za to, radšej objímte tú ženu, psíka (v tomto poradí) a choďte do voňavej prírody, uvidíte, že vám bude lepšie.
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.