Môže tu progresívna žumpa kričať (inak sa to pre ich slovník nazvať nedá), že ich je viac, ale po druhých vyhratých voľbách sa prebudila mlčiaca väčšina. Ukončenie sponzorských zmlúv s osobnosťami a útoky smerované na ich voľbu v prezidentských voľbách, pozná nejeden zamestnanec na Slovensku.
Ľudia pracujúci v automobilovom priemysle, predavači v hypermarketoch, zamestnanci v kanceláriách veľkých zahraničných firiem, títo všetci sú pravidelne postavení pred rozhodnutie aké urobili pred druhým kolom prezidentských volieb Dominika Cibulková, Attila Végh, Rytmus a Jasmina Alagič. Bežní pracujúci, ktorí majú na krkoch hypotéky a nedokážu byť hrdinami spoločnosti tiež pravidelne riešia, či zaprú samých seba!
Nie, nemusí ísť hneď o vyhadzov, ale úplne stačí, že premotivovaný idiot v riadiacej funkcii robí harmonogram práce. Samozrejme, nedokážu zakázať hovoriť svoj politický názor, hoci by im to veľmi vyhovovalo, keďže zahraničné firmy inklinujú k progresívcom, ale počas mesiaca jún veľa zamestnancov na Slovensku pre pokoj na pracovisku mlčí.
Mesiac jún pre tieto veľké firmy mesiacom LGBT komunity, keď sa logá firiem sfarbujú do dúhy. Asi najlepším príkladom budú predavači v hypermarketoch, ktorí v týchto mesiacoch dostávajú dúhové stužky, ktoré majú nosiť na uniforme, samozrejme, všetko dobrovoľne, ale stačí jeden iniciatívny blbec v riadiacej funkcii a z dobrovoľnosti je povinnosť.
Kašľať na presvedčenie a na náboženstvo rovno napľuť, dôležité je byť svetový. Pre jedného iniciatívneho blbca nosia dúhovú stužku všetci predavači. Čo ak by prišla vrchnosť zo zahraničia? Samozrejme, že kontroly chodia, ale nie vrchnosť, nejakí poskokovia z Rakúska, ktorí služobnú cestu využijú na alkoholový výjazd a prevádzkovou sa ledva pretrmácajú, aby do dverí zhúkli “schöne” a prešli v daný deň ďalších 10 miest na Slovensku. Idiot srší blahom ako keď pubertiak za komunistov videl film s Magdou Vášáryovou a zamestnanci pre žobračenku na začiatku mesiaca zapreli svoje presvedčenie.
Na pracovisku, kde manžel nemôže chyť manželku za ruku, lebo je niečo čo porušuje interné predpisy sa “hrdo” nosí znak chorej ideológie – toto je realita zahraničných “apolitických” firiem. Má firma zamestnanca vychovávať? Na základe čoho na pracoviskách prebiehajú tzv. inkluzívne kurzy?
Povolebný prípad Cibulková, Végh, Rytmus a Alagič práve rozhodol eurovoľby! Túto skúsenosť má každý zamestnanec veľkej firmy, ktorá ho chce vychovávať a názorovo zmeniť na ten správny smer. Zahraničné firmy, najmä tie, sú tými špiónmi, o ktorých tak rád básnil Jaroslav Naď, tieto firmy sa pokúšajú ovplyvniť mienku svojich zamestnancov, ktorým aj tú zarobenú almužnu dávajú pod podmienkou razenia tej správnej ideológie.
Nastala chyba v systéme a ľudia aj po ťažkom pracovnom dni hľadajú informácie, ktoré sú im blízke a veria im, a tak stratili moc a kopú z posledných síl neuvedomujúc si, že ponárajú hlbšie a hlbšie. Zamestnanec nie otrok, ktorému možno vnútiť názor!
Konečne máme aj my svojich Novakov Djokovičov, ktorý odmietol diktát a obetoval možný titul. Avšak hrdinom je každý, kto si zachová svoj názor a svoje presvedčenie… Netreba sa báť, nenávisťou voči inému názoru udusia samých seba!
Zdroj: FB profil Roman Martiška
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.